J. Vonkomer: Agenti riešia pri adaptácii na nové pravidlá iné problémy ako banky a poisťovne, spoločné fóra vítame

Zdroj foto: Sofisol

Ako hodnotíte priebeh workshopu Aplikácie európskej legislatívy v praxi? Aké sú závery podujatia?

Osobne hodnotím workshop veľmi pozitívne, pretože ponúkol priestor Národnej banke Slovenska, OVB a ďalším účastníkom finančného trhu, aby diskutovali o zvládnutí výziev spojených s legislatívnym balíkom zmien, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2018. Zároveň workshop pomenoval aj niektoré nedostatky procesu aplikácie európskej legislatívy. Som presvedčený, že aj vďaka tomuto fóru môže ďalšia regulácia v sektore prebiehať plynulejšie, s menšou dávkou stresu a väčšou časovou rezervou na jednotlivé zmeny.

Prečo ste sa rozhodli byť generálnym partnerom podujatia Sofisol?

OVB Allfinanz Slovensko ako dlhodobý líder trhu finančného sprostredkovania cíti spoluzodpovednosť za smerovanie, akým sa bude trh vyvíjať a ako to ovplyvní našich klientov. Dlhodobo sa aktívne zapájame do prípravy legislatívy v sektore finančného sprostredkovania, a to vrátane aplikácie európskych pravidiel. Preto sme logicky podporili aktivitu, ktorá mapovala tohtoročné nasadenie legislatívnych zmien do praxe a ponúkla priestor na diskusiu. 

Do akej miery sú podobné podujatia potrebné pre finančných agentov z pohľadu vzdelávania?

Najväčší prínos workshopu vidím vo vytvorení spoločného priestoru na diskusiu a vypočutie si rôznych pohľadov na rovnakú problematiku. Aplikovanie novej regulácie do praxe totiž prebieha u jednotlivých účastníkov finančného trhu trochu inak. Finanční agenti museli riešiť iné problémy v súvislosti s adaptáciou novej legislatívy ako napríklad poisťovne či banky. 
Vzdelávanie je v sektore finančného sprostredkovania absolútne najvyššou prioritou. V OVB preto podporujeme zmeny, ktoré posúvajú trh dopredu a vedú k profesionalite, transparentnosti a dlhodobému, kontinuálnemu vzdelávaniu. A k tomu bezpochyby patria aj také podujatia, ako zorganizoval Sofisol, kde si vymieňame znalosti a skúsenosti na najvyššej úrovni.

Za uplynulý rok sa slovenská legislatíva týkajúca sa sprostredkovania výrazne zmenila. Ktoré z uskutočnených zmien považujete za najzásadnejšie?

Pre nás najzásadnejšie boli zmeny súvisiace s aplikáciou smernice IDD do slovenskej legislatívy. Jej hlavným účelom je lepšia ochrana spotrebiteľa, čo všetci v OVB považujeme za kľúčové. Otázkou však je, či sa podarilo Slovensku aplikovať smernicu tým najlepším spôsobom. Samotná IDD smernica upravuje distribúciu poistenia, t. z. že upravuje len jeden zo šiestich sektorov definovaných v našom slovenskom zákone č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Slovensko sa rozhodlo aplikovať jej pravidlá aj na zvyšných päť sektorov, čo bol zrejme dobre mienený úmysel, ktorý však spôsobuje v praxi veľa problémov.

Uvedomujeme si, že ochrana finančného spotrebiteľa je hlavným cieľom všetkých posledných legislatívno-regulačných aktivít, čo je určite dobre. Keď sa však dnes obzrieme späť očami finančného spotrebiteľa – klienta, vidíme pred sebou obrovský informačný pretlak – masu informácií, ktoré by sme mali pri kúpe finančného produktu vstrebať, porozumieť im a nakoniec aj niesť časť zodpovednosti. Myslím si, že pri dnešnom nastavení už pomaly ani nie je možné, aby klient všetky odovzdané informácie pochopil a vedel ich vyhodnotiť.

Vidieť to na modelovom príklade refinancovania hypotéky,  ktorý sme si pripravili. K štyrom produktom, ktoré v rámci allfinanz prístupu v tomto prípade klientovi ponúkame, by v dôsledku všetkých informačných povinností dostal klient 272 strán papierov Poskytovať informácie je, samozrejme, dôležité, musíme však hľadať správny spôsob, aby sme klientov skôr neznechutili. 

Ako hodnotíte proces implementácie nových pravidiel? Bolo zavádzanie pravidiel IDD do slovenskej legislatívy hladké alebo náročné? 

Za nešťastný považujem časový tlak, ktorý regulácia na úvod spôsobila. Kým regulátor mal na prípravu legislatívy dostatok času, my sme napríklad na registráciu OVB v súvislosti so vzdelávaním mali len hodiny. Pri každej novej legislatíve je kľúčové, aby sa regulátor obrazne posadil na stoličku sprostredkovateľa, aby si „odžil“ to, čím musíme prechádzať, a prakticky videl, kde navrhovaný proces takpovediac škrípe. 

Trochu ma mrzí, že v osobitnom finančnom vzdelávaní legislatíva nezabezpečila, aby sa finanční profesionáli viac rozvíjali. Je škoda, ak títo odborníci musia pri pravidelnom ročnom vzdelávaní sa absolvovať stále to isté. Bolo by vhodné lepšie využiť čas. 

Môžu nové pravidlá prispieť k zvýšenému záujmu klientov o finančné služby a poistenie? 

Nemyslím si, že by nové pravidlá mali viesť k zvýšenému záujmu klientov o finančné služby. To ani nebol cieľ. 
Okrem nás, finančných agentov a samotných finančných inštitúcií môže v tomto smere zohrať veľkú úlohu štát. A to oveľa väčšou podporou finančných služieb, tak ako je to v okolitých krajinách. Hovorím predovšetkým o dlhodobom sporení na dôchodok, ako aj o poistnej ochrane. Je totiž zrejmé – a potvrdzujú to aj ministerstvá financií a sociálnych vecí a rodiny, že Slováci budú v dôsledku negatívnej demografie a deficitu štátneho rozpočtu dostávať z I. piliera stále nižší dôchodok. Inak povedané, odborníci sa zhodujú, že miera náhrady mzdy môže v najbližších desaťročiach klesnúť až o polovicu v porovnaní s dnešnou úrovňou dôchodkov. Dlhodobé sporenie a investovanie je preto nevyhnutné. Štát však v tomto smere nič nerobí. 
Niečo podobné platí aj o poistnej ochrane. Zavedená daň z poistenia ide presne opačným smerom. Bude určite viesť k zdraženiu časti poistiek a dôsledkom bude ešte menšia miera poistnej ochrany.