Fínsku vládnu ženy. Štvordňový pracovný týždeň ale mať nebudú

Foto: Flickr - Lauri Heikkinen/Valtioneuvoston kanslia 

Sanna Marinová, ktorá po rezignácii premiéra Antti Rinneho súperila o miesto premiérky s tridsaťsedemročným Antti Lindtmanom a napokon zvíťazila v pomere 32 ku 29 hlasom, sa dostala na post predsedu vlády oprávnene. História jej politického pôsobenia a úspechov je vzhľadom na mladý vek veľmi pozoruhodná. Už na vysokej škole sa zaujímala o politiku, kde bola členkou viacerých študentských klubov. Prvý úspech v širšom povedomí zaznamenala, keď sa dostala do mestskej rady v treťom najväčšom fínskom meste Tampere a o rok na to ako 27-ročná bola zvolená na čelo mestskej rady. V júni 2019 sa stala ministerkou dopravy, preto nie je prekvapením, že dnes je z nej mladá fínska premiérka.

Marinová pochádza zo skromných pomerov a už ako malá sa často stretávala s diskrimináciou a nepochopením, keďže nepochádzala z tradičnej rodiny, ale vychovávali ju dve ženy. I napriek zložitejšiemu detstvu sa jej podarilo presadiť a dnes láme viaceré rekordy. Nielen, že je najmladšou úradujúcou líderkou štátu na svete, zároveň je najmladšou osobou na poste fínskeho premiéra v histórii. Ide o tretiu premiérku v dejinách Fínska, keďže v úrade boli pred ňou ešte dve ženy, obe členky Stredovej strany Fínska. Fínsko je v tomto doslova unikát, keďže jednotlivé strany vládnucej koalície dnes vedie päť žien, z ktorých štyri majú dokonca menej než 35 rokov.

Spustila to jedna myšlienka v diskusii

Nová premiérka raz v diskusii spomenula výhody 4-denného pracovného týždňa, na čo správa o zavádzaní skráteného pracovného týždňa vo Fínsku okamžite obletela svet. Podľa viacerých zahraničných médií mala 34-ročná fínska premiérka Sanna Marinová vlastnou iniciatívou presadiť skrátenú pracovnú dobu, aby si ľudia užívali viac času s rodinami, svojimi blízkymi či venovali sa svojim koníčkom. Dokonca i dôveryhodnejšie médiá sa postarali o zdieľanie tejto novinky skrz jednotlivé kontinenty.

Na zverejnené radikálne vyhlásenie fínskej premiérky Marinovej o skrátenom pracovnom týždni na štyri dni, o ktorom písali britské médiá Guardian, Standard či Daily Mail, reagovali ďalšie média vo svete, v USA o nej písali v Quartz a Mashable, novinka obletela Áziu, Austráliu i Európu. Ako tento mediálny hoax dopadol, rozobral fínsky portál newsnowfinland.fi, kde bližšie popisuje okolnosti príbehu.

Po veľkej senzácii podporovanej tisícmi lajkov na sociálnych sieťach na to fínska vláda reagovala na Twitteri, že vo svojom programe nemá žiadnu zmienku o 4-dennom pracovnom týždni a vo svojom časovom horizonte ani neplánuje v tomto podnikať žiadne ďalšie kroky. Viaceré médiá, ako napríklad Sun, na to neskôr zareagovali, pôvodné články opravili a ospravedlnili sa za nedorozumenie.

Informácia vznikla v čase, keď sa fínska premiérka Sanna Marinová zúčastnila v auguste minulého roku na oslave v Turku na juhozápadnom pobreží Fínska pri príležitosti 120. výročia vzniku Sociálnodemokratickej strany (SDP). Nešlo o stretnutie, na ktorom by sa formovala politika, diskusia sa niesla skôr v znamení oslavy histórie strany. V rámci diskusie Marinová prišla s myšlienkou, že fínska produktivita by sa mohla zefektívniť buď 4-denným pracovným týždňom alebo 6-hodinovou pracovnou dobou. Oboje súčasne ani nespomenula. V tom čase sa jej myšlienka objavila i na jej Twitteri, no v podstate nikdy nebola súčasťou oficiálnej vládnej politiky.

Sled nepravdivých správ

Po oslave 120. výročia fínskej strany SDP na Marinovej myšlienku zareagovala novinárka Patricia Hubert pre rakúske spravodajské médium Kontrast vo svojom vyjadrení: „Štvordňový a šesťhodinový pracovný deň. Prečo by to nemal byť náš ďalší krok? Myslím si, že ľudia si zaslúžia tráviť viac času so svojou rodinou, blízkymi, koníčkami a ďalšími aspektmi svojho života – ako je kultúra. To by mohol byť ďalší krok v našom pracovnom živote,“ ktoré bolo vo svojej podstate takmer presne prebrané z fínskych médií.

V ďalšom prevedení sa informácia objavila v januári 2020, keď bruselské noviny New Europe uverejnili článok s touto témou, no od pravdivosti už mali oveľa ďalej: „Fínska premiérka žiada o 4-dňový a 6-hodinový pracovný deň v krajine,“ uviedol priamočiaro tamojší novinár Zoi Didili. V jeho článku odkazuje na udalosť z Turku, kde necituje Marinovú, ale pridáva do kontextu akoby jej vlastnú iniciatívu vzhľadom k tomu, že sa stala novou fínskou premiérkou. Podobné správy ďalších médií pokračovali v podobnom kontexte. 

Šírenie dezinformácií rýchlejšie ako pravdy

Stojí za zmienku si uvedomiť, že dnešné možnosti a rýchlosť, ako do sveta šíriť informácie, je obrovská. V tomto prípade nešlo o tú najškodlivejšiu časť falošných správ, no v opačnom prípade by sila dnešných sociálnych sietí a médií mohla prispieť i k neočakávaným negatívnejším udalostiam či konfliktom.

Na vzniknutú situáciu reagoval generálny riaditeľ Fergus Bell zo spoločnosti Fathm zameranej na boj proti dezinformáciám: „Ak je dezinformácia škodlivá, mali by ste sa ju naozaj pokúsiť vyriešiť čo najskôr. Ale vždy zvážte, že dezinformácie budú pravdepodobne cestovať rýchlejšie ako je pravda. Takže sa pozeráte skôr na obmedzenie škôd, než na čokoľvek efektívnejšie,“ odkázal vláde. Rada adresovaná vláde spočívala v riešení situácie s komunikačným tímom, ktorý by vedel dopredu rozpoznať prípadne ďalšie nepravdivé príbehy.