Foto: Getty Images

Poznávacím znamením Elona Muska je snaha meniť zaužívané pravidlá, čo sa mu podarilo prostredníctvom spoločností, akými sú napríklad PayPal, Tesla alebo SpaceX. Hovorí, že nebude šťastný, kým neunikneme zo Zeme a neskolonizujeme Mars. Nikdy mu nezáležalo na tom, čo si o ňom myslia ostatní, a vďaka svojim často kontroverzným vyjadreniam sa v súčasnosti určite radí k najzaujímavejším osobnostiam vo svete podnikania.

Najstaršie z troch detí inžiniera a modelky

Elon Reeve Musk sa narodil v roku 1971 v juhoafrickej Pretórii. Jeho otec bol inžinier a matka modelka a výživová poradkyňa. Pochádza z ambicióznej rodiny a je najstarším z troch detí. Jeho brat Kimbal Musk je v súčasnosti investorom a environmentalistom, a sestra Tosca Musková je oceňovanou producentkou a režisérkou.

Po tom, čo sa jeho rodičia rozviedli, keď bol ešte dieťaťom, žil Musk predovšetkým so svojím otcom. Sám seba označil za knihomoľa a bol tiež zanieteným fanúšikom komiksov. V škole ho často šikanovali, preto sa utiahol do sveta svojich kníh.

„Mal som strašnú výchovu. Pocítil som veľa nepriazne osudu, ale práve to ma vždy posúvalo ďalej. U mojich detí sa obávam jedine toho, že nebudú vystavené dostatočne nepriaznivému osudu,“ povedal v rozhovore pre časopis Rolling Stone.

Technológie ako únik pred realitou

Musk si však našiel ďalší spôsob úniku pred realitou. Boli ním technológie. Keď mal iba 10 rokov, zoznámil sa s programovaním pomocou lacného počítača Commodore VIC-20. V 17 rokoch sa presťahoval do Kanady, aby sa vyhol službe v juhoafrickej armáde. Neskôr získal prostredníctvom svojej matky kanadské občianstvo.

Po emigrácii do Kanady študoval na Queen's University v Ontáriu. Práve tam sa stretol so svojou prvou manželkou, spisovateľkou Justine Wilsonovou. Pár bol zosobášený od roku 2000 do roku 2008, pričom mali spolu päť synov, dvojčatá a trojčatá.

Musk neskôr získal titul bakalára vo fyzike a ekonómii na univerzite vo Whartone. Tieto dva odbory hovoria o tom, akým smerom sa chcel uberať po skončení štúdia. Keď mal 24 rokov, presťahoval sa do Kalifornie, aby získal doktorát v aplikovanej fyzike na Stanfordskej univerzite. Štúdium však ukončil už po prvých dvoch dňoch a rozhodol sa namiesto toho založiť svoj prvý internetový startup.

Prvú firmu predali za 307 miliónov dolárov

V roku 1995 si s bratom požičal 28-tisíc dolárov od svojho otca a spolu založili spoločnosť s názvom Zip2. Firma vyvinula a uviedla na trh internetového sprievodcu, ktorý pomáhal novinárom v cudzích mestách.

Aby ušetril za nájom, spával vo svojej kancelárii a sprchoval sa v neďalekej telocvični. S bratom si mohli dovoliť iba jeden počítač a ako uviedol v rozhovore pre portál CNBC: „Webovú stránku som kódoval v noci, sedem dní v týždni, niekoľko mesiacov vkuse“.

Ich úsilie sa zhmotnilo, keď bratia Muskovci získali zmluvy s novinami The New York Times a Chicago Tribune. O štyri roky neskôr predali Zip2 spoločnosti Compaq za 307 miliónov dolárov. Elon Musk za svoj 7 % podiel z predaja získal 22 miliónov dolárov.

Musk použil tieto peniaze na vytvorenie spoločnosti X.com, ktorou chcel zmeniť budúcnosť bankovníctva. Stránka X.com sa zameriavala hlavne na poskytovanie finančných služieb online a neskôr sa zlúčila so spoločnosťou Confinity. Novovzniknutá spoločnosť sa premenovala na PayPal.

Elon pôsobil ako generálny riaditeľ, no v októbri 2000 bol odvolaný zo svojej funkcie pre nezhody s manažmentom. Stále však zostal najväčším akcionárom spoločnosti, a keď v júli 2002 PayPal odkúpil eBay za 1,5 miliardy dolárov, za svoj podiel dostal viac ako 160 miliónov dolárov.

V Tesle bol nielen riaditeľom, ale aj produktovým architektom

Po tomto úspešnom obchode mohol Elon odísť do predčasného dôchodku a žiť šťastne až do smrti. Namiesto toho zariskoval a väčšinu svojich novozarobených miliónov investoval do dvoch samostatných spoločností. Jednou z nich bola Tesla Motors, začínajúca automobilka zameraná na elektromobily.

V roku 2004 sa Musk pripojil k inžinierom Martinovi Eberhardovi a Marcovi Tarpenningovi, ktorí založili spoločnosť v predchádzajúcom roku. Elon im začal pomáhať s prevádzkou a stal sa vedúcim dizajnu prvého elektromobilu spoločnosti – Tesla Roadster. Po sérii stupňujúcich sa konfliktov v roku 2007 a finančnej kríze v roku 2008 bol Eberhard z firmy vylúčený. Musk prevzal vedenie spoločnosti ako generálny riaditeľ a produktový architekt. Na pozícii generálneho riaditeľa sa udržal do roku 2019.

„Keď Henry Ford začal vyrábať lacné a spoľahlivé autá, ľudia sa pýtali – a čo je zlé na koňovi? Ja hovorím, že keď je niečo dosť dôležité, urobíte to, aj keď ide pravdepodobnosť proti vám,“ okomentoval svoje začiatky v Tesle.

Pri uvedení Roadsteru v roku 2009 Tesla čelila významným finančným problémom. Firma mala v hotovosti menej ako 10 miliónov dolárov, čo bolo menej, ako potrebovala na vyrobenie a dodanie už predaných automobilov.

Od začiatku tak bojovala so skepticizmom zo strany svojich konkurentov. Napríklad riaditeľ Toyoty sa vtedy pre portál Insider vyjadril: „Tesla môže mať recept, ale chýba jej skutočná kuchyňa a skutočný kuchár.“

Spoločnosť našla stabilnejšie riešenie svojich kapitálových problémov, keď v roku 2010 začala svoje akcie verejne obchodovať na burze. Počas prvého dňa obchodovania získala okolo 226 miliónov dolárov, pričom počiatočná cena jej akcií bola 17 dolárov.

Model 3 sa stal najpredávanejším elektromobilom na svete

V roku 2013 spoločnosť dosiahla prvýkrát zisk a nasledujúci rok oznámila vybudovanie svojej Gigafactory v Nevade. Výstavba tohto komplexu, v ktorom spoločnosť vyrába batérie, sa považuje za rozhodujúci pre celý obchodný model spoločnosti. Gigafactory je tiež, podľa metrov štvorcových, jednou z najväčších budov na svete.

Musk sa rozhodol zamerať sa na širší spotrebiteľský trh a v roku 2016 oznámil nový sedan – Model 3. Išlo o prvé auto spoločnosti zamerané na bežného spotrebiteľa s cenou začínajúcou sa pod 70 000 dolárov. Model 3 zaznamenal úspech a stal sa najpredávanejším elektromobilom na svete s viac ako 500 000 predanými kusmi.

Úspech spoločnosti postupne rástol spolu s jej akciami. V lete 2020 sa Tesla stala najhodnotnejšou automobilkou na svete, keď sa jej trhová kapitalizácia zvýšila o viac ako 500 miliárd dolárov. Tesla je v súčasnosti väčšia ako Volkswagen, Toyota, Nissan, Hyundai, GM, Ford, Honda, Fiat Chrysler a Peugeot dokopy. A to aj napriek malému podielu na celosvetovom predaji automobilov, keď produkcia Tesly predstavuje menej ako 1 %.

V decembri minulého roka sa spoločnosť stala súčasťou indexu S&P 500, ktorý sleduje vývoj 500 najväčších spoločností v USA. Musk sa vďaka raketovému nárastu ceny akcií Tesly, ktorá sa v súčasnosti pohybuje okolo 700 dolárov, v januári tohto roka stal najbohatším človekom na svete. Vtedy to okomentoval slovami: „Aké čudné, no tak späť do práce!“

SpaceX sa porozhliadol v kozme a smeruje na Mesiac

Druhou spoločnosťou, ktorú založil Musk po úspechu PayPalu, bola spoločnosť Space Exploration Technologies Corp., známa ako SpaceX. Podobne ako pri Tesle, Muskove začiatky v raketovom priemysle neboli jednoduché.

Po troch neúspešných štartoch sa spoločnosti SpaceX v roku 2008 podarilo prvýkrát vypustiť svoju raketu Falcon 1. Bola to prvá súkromná raketa na kvapalné palivo, ktorá dosiahla obežnú dráhu Zeme.

Neskôr v tomto roku spoločnosť SpaceX získala kontrakt na zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) v hodnote 1,6 miliardy dolárov. SpaceX sa to však podarilo až v roku 2012, keď bola raketa Dragon prvýkrát úspešne ukotvená na ISS, pričom sa stala prvou súkromnou raketou, ktorá dosiahla tento cieľ.

Musk sa neskôr zameral na vývoj nového typu rakiet, ktorých cieľom je opakované použitie. Prvý úspech spoločnosť zaznamenala v roku 2015, keď sa jej časťou rakety Falcon 9 podarilo pristáť na morskej platforme.

V roku 2018 spoločnosť SpaceX oznámila plánovanú súkromnú misiu s názvom #dearMoon na rok 2023, ktorej cieľom bude let okolo Mesiaca. A vlani absolvovala svoj prvý let s posádkou. 

Budúcnosť ľudstva vidí na Marse

Muskovou dlhodobou víziou pre spoločnosť je vytvorenie ľudskej kolónie na planéte Mars. V rozhovore pre Axel Springer uviedol, že si je veľmi istý tým, že SpaceX uskutoční prvú ľudskú misiu na Mars okolo roku 2026, pričom dodal, že s trochou šťastia by míľnik mohol prísť už v roku 2024.

„So 70 % pravdepodobnosťou predpokladám, že osobne pôjdem na Mars. Chcel by som tam zomrieť, len nie pri náraze,“ uviedol v rozhovore pre portál HBO Sunday.

Tím SpaceX vypočítal, že na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebných viac ako 1 000 rakiet typu Starship. Flotila lodí by bola schopná postupne vziať na Mars okolo milión ľudí. Bude však musieť vždy počkať, kým sa zosynchronizujú planetárne dráhy Marsu a Zeme, čo sa stáva raz za 26 mesiacov.

Milión ľudí je počet, o ktorom je Musk presvedčený, že bude stačiť na to, aby sa populácia stala udržateľnou. Presnejšie, tento počet by mal stačiť na to, aby kolónia mohla stavať, vyrábať alebo spracovávať čokoľvek bez závislosti od dodávok zo Zeme. Podľa plánov by sa to malo podariť do roku 2050.

Podobne, ako pri iných Muskových víziách, sa začali ozývať hlasy jeho kritikov. Podľa niektorých sa táto kolónia môže stať napríklad únikovou cestou pre bohatých kriminálnikov. Musk sa vyjadril, že podľa neho k tomu nedôjde.

V súčasnosti je však budúcnosť ľudstva na Marse skôr teóriou, riziká sú priveľké. „Vaša pravdepodobnosť úmrtia na Marse je oveľa vyššia ako na Zemi. Existuje len málo ľudí, ktorí sú ochotní zniesť toto riziko. Už pri lete existuje veľká šanca na smrť v malej plechovke, ktorá sa rúti hlbokým vesmírom. A potom príde na rad nebezpečný pristávací manéver. Napriek tomu si myslím, že raz sa bude možné odtiaľ vrátiť, ale zatiaľ si nie sme istí,“ uzatvára Musk.