Foto: Archív Dr. Yung-Lin Wang

To horšie z koronakrízy nás ešte len čaká

Koronakríza je niekoľko mesiacov témou číslo jeden. Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgieva tvrdí, že svet čelí najhoršej hospodárskej kríze od veľkej depresie v 30. rokoch minulého storočia. Niektorí ekonómovia veria, že tým najhorším sme si už prešli, podľa iných nás to ešte len čaká. Ku ktorému názorovému smeru sa prikláňate vy?

Súhlasím s Kristalinou, ale to horšie z ekonomickej krízy nás ešte len čaká. Toto nie je len kríza v oblasti verejného zdravia, súvisí s ňou aj hospodárska kríza. Vírus zasiahol odvetvia služieb, vrátane letectva, cestovania a cestovného ruchu. Obchodné aktivity a konferencie sa v mnohých krajinách zastavili. Letecké spoločnosti zažívajú prudký pokles dopravy na svojich najziskovejších medzinárodných trasách. Hotely, bary a reštaurácie trpia stratou zákazníkov, pretože ľudia nechcú riskovať infekciu. Aj keď sa vlády snažia o oživenie hospodárstva zvyšovaním dlhu, napokon ho aj tak budú musieť splatiť ľudia prostredníctvom vyšších daňových odvodov. Britský premiér Boris Johnson hovorí, že do Vianoc sa vrátime do „normálu“. Ja však o tom naozaj pochybujem.

Koronakríza výrazne zasiahla celosvetovú ekonomiku, pričom ukončila viac ako 10-ročný cyklus hospodárskeho rastu. Existujú určité podobnosti medzi koronakrízou a krízou z roku 2008, prípadne v čom sa tieto dve krízy líšia z makroekonomického hľadiska?

Tieto dve krízy „zdieľajú“ tri hlavné ekonomické podobnosti. Prvou je neistota o dĺžke a priebehu krízy. Obe krízy „zdieľajú“ neistotu ako kľúčový faktor, ktorý sa objavil v oboch popredných svetových ekonomikách. Konkrétne v USA v roku 2008 a v Číne na konci roku 2019, pričom neistota sa následne rozšírila do celého sveta.  

Druhou podobnosťou je kolaps finančného trhu. Počiatočné poklesy na burzách veľkých krajín, v niektorých až do jednej štvrtiny ich pôvodnej ceny a vplyv krízy na hospodárstvo najsilnejších ekonomík na svete, boli v oboch krízových situáciách podobné.  

Poslednou podobnosťou sú reakcie na vzniknutú situáciu. Na elimináciu mohutných ekonomických otrasov poskytla menová a fiškálna politika štátov v oboch prípadoch masívnu podporu.

V čom sa líšia dve ostatné celosvetové krízy

Čo sa týka rozdielov medzi oboma krízami, tým najmarkantnejším je posun od „hospodárskej vojny“ k „vojnovej ekonomike“. Súhlasíte?

Súčasný šok v oblasti verejného zdravia najskôr ovplyvnil sektor výroby. Koronakríza sa rýchlo rozšírila do celého sveta vďaka vysoko integrovaným dodávateľským reťazcom a rýchlosti šírenia nákazy. Tento ponukový šok potom ovplyvnil finančný sektor a stranu dopytu, hlavne v oblasti cestovného ruchu a obchodu.

Vírus núti vlády, aby vynaložili drakonické úsilie pri zabraňovaní jeho šírenia. Prijímajú rozhodnutia o zatvorení hraníc, zákazy prepravy a obmedzenia zhromažďovania ľudí na verejnosti. Tieto snahy spôsobujú šok v reálnej ekonomike, čo má ničivé následky pre podniky, ich pracovníkov a finančný sektor. Keďže obmedzenia výrobcu obmedzujú spotrebiteľa, všade sa objavuje dopytový šok, ktorý sa zhoršuje aj vďaka psychologickej stránke nákazy.

Naopak v rokoch 2007 až 2008 finančný šok zasiahol najprv stranu dopytu a vyústil do veľkej recesie v roku 2009. Tento šok naozaj vážne zaťažil reálnu ekonomiku. Rozdielna je aj rýchlosť a tvar priebehu oboch kríz. Pri koronakríze je vidieť ostrejší, ale kratší šok v tvare písmena V, ktorý by však rýchlejšie umožnil návrat HDP na úroveň spred krízy, zatiaľ čo finančná kríza z roku 2008 mala pomalší priebeh a tvar písmena U.

Traja najväčší hráči svetovej ekonomiky – USA, Čína a Európska únia zaujali v boji s koronakrízou rozdielny postup. V USA napríklad centrálna banka znížila úrokové sadzby za posledných šesť mesiacov až o jedno percento. Európska únia a Čína sa zatiaľ vyhýbajú takýmto drastickým krokom. Myslíte si, že znižovanie úrokových sadzieb je správnym riešením na zmiernenie recesie?

Znižovanie úrokovej sadzby má ľudí motivovať, aby viac investovali. Situácia je však taká, že ľudia nebudú chodiť nakupovať, kým sa nezníži psychologický strach z nákazy. Ja verím, že vlády musia implementovať fiškálnu politiku. Napríklad vo Veľkej Británii štát zaplatí 80 % mzdy zamestnancom až do výšky 2 500 libier šterlingov mesačne. Podpora postihnutých podnikov má za cieľ zabrániť tomu, aby problematické krízové obdobie zanechalo na firmách a podnikoch dlhodobé „zjazvujúce“ účinky.

Najdôležitejšia aj tak bude ochrana zdravia

Okrem znižovania úrokových sadzieb sa mnohé krajiny uchyľujú k zníženiu nezamestnanosti a inflácie prostredníctvom pôžičiek, ktoré však zvyšujú štátny dlh. Myslíte si, že takéto krátkodobé riešenie je z dlhodobého hľadiska udržateľné, alebo bude v budúcnosti viesť k podobnej dlhovej kríze, akou si prešla Európa v roku 2012?

Táto otázka nadväzuje na predchádzajúcu. Vláda nemôže stimulovať hospodárstvo iba prostredníctvom fiškálnej alebo menovej politiky. V krátkodobom horizonte tieto nástroje môžu byť nápomocné, ale možno bude potrebné, aby vláda z dlhodobého hľadiska radšej stanovila prísne protiepidemiologické nariadenia, než aby pokračovala v tvorení dlhu.

Čo sa týka nezamestnanosti, tá sa v krátkom čase významne zvýšila v mnohých krajinách. Najviac postihnutými kategóriami obyvateľstva sa stali hlavne absolventi škôl a starší ľudia pred dôchodkom. Aké nástroje okrem pôžičiek by podľa vás mali štáty prijímať v boji s nezamestnanosťou?

Mimoriadne dôležité je dodržiavanie nariadenia nosiť na verejnosti rúško a umývanie si rúk, aby sa spomalilo šírenie vírusu. Koronakríza nie je len finančná kríza, je to aj pandémia v oblasti verejného zdravia. Stimulácia sektora služieb pomáha zamestnávateľom udržať si svojich zamestnancov. Ľudia však budú chodiť nakupovať iba vtedy, keď sa nebudú obávať nákazy. Napríklad program „Eat Out to Help Out“, teda snaha podporiť lokálne reštaurácie a podniky, je dobrá stratégia, ale funguje iba vtedy, keď sa ľudia cítia bezpečne.

Najväčší vplyv koronakrízy pocítili hlavne cyklické sektory, akými sú napríklad letecká doprava alebo hotelierstvo. Myslíte si, že tieto sektory sa po skončení krízy vrátia do normálu, alebo sa staneme svedkami skrachovania významných spoločností?

Z dlhodobého hľadiska sa všetko vráti do normálu. Otázne je, ako dlho to bude trvať. Britský premiér Johnson odložil otváranie hraníc. To znamená, že prípadné oživenie cestovného ruchu a odvetvia služieb sa začne až neskôr. Ak tieto odvetvia prijmú aktuálnu situáciu a prídu s novou obchodnou stratégiou, bankroty by nemali nastať. Napríklad taiwanské letecké spoločnosti zaviedli program na napodobňovanie zážitku z lietania. Záujemcovia môžu prísť na letisko, prejsť pasovou kontrolou a nastúpiť na palubu, prípadne si tu vychutnať dobré jedlo. Lietadlo však nevzlietne. Verte tomu alebo nie, je to populárne.

V súčasnosti existuje niekoľko farmaceutických spoločností, ktoré tvrdia, že vynašli vakcínu na koronavírus, ale potrebujú ju ešte podrobiť dodatočnému testovaniu. Myslíte si, že vakcína bude riešením koronakrízy? Aké sú z ekonomického hľadiska alternatívne opatrenia, kým k tomu príde?

Podľa môjho názoru je objavenie a aplikácia vakcíny riešením na koronakrízu. Dôvodom je skutočnosť, že vlády majú obmedzené zdroje a nemajú rozpočty dimenzované na dlhodobú implementáciu fiškálnej a menovej politiky. Okrem toho vlády nemôžu dlhodobo vykonávať obmedzujúce nariadenia, ako je napríklad sledovanie každého občana vracajúceho sa zo zahraničia. Je to finančne príliš náročné, pričom tieto nariadenia síce spomaľujú šírenie vírusu, ale samotný vírus neliečia. Preto má doriešenie účinnej vakcíny naozaj vysokú prioritu. 

Aký osud čaká veľmoci – Veľkú Britániu a USA

Pred koronakrízou bol jednou z často skloňovaných ekonomických tém odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Vy pracujete v Anglicku. Aký je váš pohľad na brexit z makroekonomického hľadiska? Dotkol sa priamo aj vás?

Brexit určite bude mať veľký vplyv na hospodárstvo Spojeného kráľovstva. Predpokladám nedostatok pracovných síl, zvýšenie cien, zmeny v návykoch obyvateľstva a problémy s financovaním univerzít. Podľa mojej osobnej skúsenosti existujú dva dôsledky odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. Sú to zmeny v príjmoch a substitučný efekt. Pri príjmoch majú tieto zmeny za následok zvyšujúce sa ceny dovážaných tovarov, čo spôsobuje pokles predaja. Na druhej strane má brexit substitučný efekt, pri ktorom ľudia nahrádzajú drahšie zahraničné tovary  a uprednostňujú nákup domácich tovarov.

Kľúčovou politickou udalosťou na sklonku tohto roku budú prezidentské voľby v USA. V prieskumoch zatiaľ vedie demokratický kandidát Joe Biden nad súčasným prezidentom Donaldom Trumpom. Aký vplyv na najväčšiu ekonomiku sveta môže mať zvolenie jedného alebo druhého z kandidátov?

Demokratická strana je zástancom keynesiánskej ekonomickej školy. Demokrati veria vo vládou podporovanú ekonomiku. Prikláňajú sa k vyberaniu vysokých daní, zvýšeniu vládnych výdavkov, vykonávaniu sociálnej starostlivosti s dôrazom na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie, obhajujú vyššiu minimálnu mzdu a podporujú odbory.

Trump verí, že prinesie pracovné miesta späť do Spojených štátov zo zahraničných krajín, naďalej podpisuje priaznivé obchodné dohody a uprednostňuje Američanov. Na druhej strane Biden podporuje zvýšenie minimálnej mzdy, posilnenie úlohy odborov a začatie protimonopolných vyšetrovaní proti veľkým technologickým spoločnostiam, akými sú napríklad Facebook, Google alebo Amazon.