Foto: Tomáš Griger

Ako dieťa ste emigrovali s rodičmi do Ameriky. Ako sa vám podarilo „vyrásť“ z emigranta na majiteľa úspešnej firmy?
Nemali sme to ľahké. Zažil som aj stav, keď som sa na pár dní ocitol na ulici. No v sedemnástich som si uvedomil svoj stav a položil si významnú otázku. Buď sa budem flákať a moja situácia sa bude ešte zhoršovať, alebo sa postavím na vlastné nohy. Mohol som na tej ulici aj zostať a prepadnúť alkoholu a drogám, ale položil som si jednu z najvýznamnejších otázok môjho života, prečo by ma niekto miloval? Keby som bol žena, zamiloval by som sa do flákača z ulice, alebo do šikovného a úspešného muža? Chcel som byť milovaný za to, aký som, ale zároveň aj niekým, kto má na výber. To ma vtedy „nakoplo“ a tlačilo dopredu. Začal som pracovať na rôznych pozíciách, no pomerne rýchlo som si uvedomil, že pracovať pre cudziu firmu by znamenalo zastaviť sa v polovici cesty. Preto som sa rozhodol založiť si vlastnú spoločnosť a venovať svoju energiu jej budovaniu. Okrem toho som začal cvičiť, zdravo jesť a vzdelávať sa. Rád čítam a rád počúvam ľudí. Nikdy som neuvažoval úplne štandardne, nepremýšľal som ako všetci ostatní. Mal som vlastné predstavy a ambície, ktoré som si túžil napĺňať. Vlastný biznis je podľa mňa len logické vyústenie takéhoto myslenia. 

Svoju prvú firmu ste si založili najskôr v USA a neskôr aj u nás na Slovensku.
Aká bola vaša motivácia začať po Amerike podnikať aj na Slovensku?
Rozhodoval som sa medzi Prahou, Budapešťou, Brnom a Viedňou. Zo strategických dôvodov sa mi javila ako najvhodnejšia alternatíva práve Bratislava. Vtedy to bolo mesto nedotknuté nadnárodnými firmami. Na pracovnom trhu bol ešte dostatok kvalitných ľudí, takže sa nám podarilo získať tých najlepších vývojárov a programátorov. Pracoval pre nás napríklad aj Peter Štefček, ktorý je momentálne CTO v spoločnosti Pixel Federation. Začali sme ako malá slovenská pobočka, dnes je to už samostatná firma.

Vedeli by ste tieto rozličné podnikateľské lokality, Slovensko, Európu a USA, porovnať? V čom sú podľa vás najzásadnejšie rozdiely?
Európa je sociálna krajina. Na Ameriku som sa vždy pozeral ako na štát, ktorý je založený na biznise. Biznis je anglické slovíčko. Amerika je kapitalistická krajina, kde sa všetko točí okolo podnikania. Preto ak si tu chcem založiť firmu, je to veľmi jednoduché. Vyplníte tri kolónky a podnikáte. Na Slovensku vyplníte tri formuláre, niekam ich zanesiete, tam vám dajú ďalšie, ktoré zanesiete inam a ďalšie a ďalšie, a stále ste sa ešte nedostali k podnikaniu. 

Čo by ste na základe vašich vlastných skúseností poradili slovenským podnikateľom, ktorí by chceli skúsiť podnikať v USA? Je to pre našinca zložité? 
Nemá cenu zakladať firmu na mieste, kde človek nemá kontakty a zázemie. V USA to platí dvojnásobne. Zakladal som tam firmu dvakrát. Prvý raz sme robili kvalitnú prácu, ale nikoho sme nepoznali. Skončili sme. Druhý raz som začal podnikať až po skúsenostiach, ktoré som nadobudol ako zamestnanec v inej firme. Postupne som si budoval zázemie a kontakty, ktoré som neskôr využil, a oplatilo sa. Je teda dobré, pred tým, ako začnete podnikať trochu poznať prostredie. Mať dobré komunikačné zručnosti je veľkou výhodou. Ľahšie sa vám podarí nájsť si partnerov na podnikanie, ale aj priateľov, s ktorými sa stretávate aj v neformálnom prostredí a vedia vás odporúčať ďalším. Je jedno, či je to cez osobné vzťahy, veľtrhy, výstavy, eventy, sociálne siete, alebo si len zájdete do miestnej krčmy. Je však potrebné budovať si kontakty a mať okolo seba ľudí, ktorí vás podporia a budú odporúčať. Riešením je aj nájsť si v USA spoľahlivého partnera, ktorý už má vybudované zázemie. Ak má styky v brandži, môže vám pri vašom podnikaní pomôcť. 

USA sú považované za krajinu, ktorá v biznise udáva trendy. Hovorí sa dokonca o predstihu až 10 rokov. Ako to vidíte vy? 
Trendy udáva ten, kto má najväčší podiel na trhu a Amerika je jedným z najväčších trhov. Čím väčší trh, tým sa, samozrejme, rodí aj viac trendov, a tie sa posúvajú ďalej. Preto aj my ako digitálna agentúra, ak prídeme na iné trhy, budeme v mnohom zrejme prví. Je to prirodzené. Nie je to však už desaťročný náskok. Dnes je to možno pár mesiacov. Vďaka internetu a sociálnym médiám sa trendy šíria extrémne rýchlo. Konkurenčná výhoda však už nie je len v tom, či človek informáciu má, ale či ju dokáže aj správne použiť. 

Sociálne médiá a možnosti, ktoré ponúkajú, dnes výrazne menia pohľad na marketing. Ako si myslíte, že sa budú vyvíjať trendy v reklame a médiách ďalej?
Sociálne médiá sú dnes len jeden kanál. Ktorým smerom však pôjde celý marketing? V súčasnosti stále ešte nevieme úplne dobre nájsť správny odkaz pre správneho človeka v správnom čase. Tento problém sa bude zmenšovať. O päť až desať rokov, no možno aj omnoho skôr, vďaka umelej inteligencii, bude zacielenie fungovať omnoho presnejšie. Momentálne majú malé firmy len „lokálne“ znalosti a nevedia, čo sa deje inde za hranicami Slovenska. Veľké firmy to vedia, no kopírujú model svojej materskej firmy, čo zase nemusí vyhovovať lokálnemu trhu. Nefunguje správne prepojenie. V budúcnosti aj veľká firma, ktorá robí veľký biznis, bude vedieť marketing automaticky prispôsobovať lokálnym trhom, ktoré ho lepšie prijmú. Využívať sa budú najmä kanály, ktoré umožnia marketérom práve ten presný zásah. Ostatné kanály nebudú už veľmi podstatné.

Nakoľko bude dôležitá autentickosť, o ktorej sa dnes veľa hovorí? Zmení sa pohľad na PR a budovanie značky? Bude marketing viac úprimný?
Dnes už nie je najdôležitejšie, koľko mám na Instagrame sledovateľov, ale kto sú tí sledovatelia a ako sa mi darí nadväzovať s nimi spojenie. Potrebujeme si vytvárať vzťahy. Najdôležitejšie je teda vedieť, ako s nimi komunikovať a dobre poznať samého seba a svoj brand. Mať jasnú ideu. Komunikácia musí byť autentická. Či už na Instagrame, cez Facebook, videá na YouTube, alebo na iných sociálnych sieťach. Je potrebné nájsť si vlastnú – vierohodnú cestu komunikácie. Napríklad umenie. Pozeráme sa na dielo, na dokonalú techniku stvárnenia, ale potom nás zaujíma, čo nám chce tento obraz povedať. Je možné, že človek, ktorý ho vytvoril, je technicky nadaný, ale bez ďalšieho rozmeru, autentickosti umelca, ktorý ho namaľoval, bude dielo prázdne. Najlepší marketing je teda ten, pri ktorom sa nám podarí spojiť technickú zručnosť s hlbším odkazom.