Claudia Goldinová: Nobelovu cenu získala za výskum rozdielov v odmeňovaní mužov a žien

Zdroj: Harvard University

Výskum v oblasti platovej nerovnosti

Claudia Goldinová je len treťou ženou v histórii, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu. Zároveň je prvou ženou, ktorá dostala cenu samostatne, nie ako súčasť výskumného tímu. Profesorka z Harvardovej univerzity dostala ocenenie za výskum, ktorý odhaľuje dôvody rodových rozdielov v uplatnení sa na trhu práce a v zárobkoch medzi mužmi a ženami.

Podľa Kráľovskej švédskej akadémie vied táto 77-ročná profesorka odhalila kľúčové faktory, ktoré spôsobujú rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. Goldinová skúmala 200-ročné údaje o pracovnej sile v USA a ukázala, ako a prečo sa v priebehu času menili rodové rozdiely v príjmoch a v miere zamestnanosti.

Odstraňovanie rozdielov sa zastavilo

Z výskumu profesorky ekonómie vyplynulo, že vydaté ženy po nástupe industrializácie v 19. storočí pracovali menej, no ich zamestnanosť sa opäť zvýšila v roku 1900, keď sa sektor služieb začal rozširovať ako súčasť ekonomiky. Vyššia úroveň vzdelania žien a antikoncepčné tabletky urýchlili zmeny v zamestnaneckej aktivite, ale rozdiely v odmeňovaní mužov a žien zostali aj naďalej výrazné.

Zatiaľ čo v minulosti sa tento rozdiel v zárobkoch mužov a žien mohol pripísať voľbe vzdelania a povolania, profesorka Goldinová zistila, že rozdiel v zárobkoch je v súčasnosti spôsobený najmä vplyvom rodenia detí.

Goldinovej výskum tiež ukázal, že proces odstraňovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov bol v priebehu uplynulých desaťročí nerovnomerný. V poslednom čase sa pokrok v znižovaní rozdielu dokonca zastavil. Dnes ženy v Spojených štátoch zarábajú niečo vyše 80 centov z každého dolára, ktorý zarobí muž. Na Slovensku dostanú ženy z jedného eura, ktoré zarobia muži, 84 centov.

Cez minulosť skúma súčasnosť

Okrem oblasti rodovej nerovnosti v zárobkoch sa Goldinová venuje aj témam technologických zmien, vzdelávania a migrácie. Väčšina jej výskumov interpretuje súčasnosť cez optiku minulosti a skúma pôvod súčasných problémov.

Medzi jej najvplyvnejšie výskumy sa však radia tie z oblasti postavenia žien v ekonómii. Ide najmä o práce týkajúce sa snahy žien o kariéru a rodinu, koedukácie na vysokých školách, vplyvu antikoncepcie na rozhodovanie žien o kariére a manželstve, priezvisk žien po sobáši ako sociálneho ukazovateľa a dôvodov, prečo ženy v súčasnosti tvoria väčšinu vysokoškolákov.

Chcela byť archeologičkou či biologičkou

Ako dieťa sa túžila stať archeologičkou po tom, ako sa na návšteve newyorského Prírodovedného múzea zamilovala do múmií. Vzhľadom na svoju vášeň k mikroskopom uvažovala aj o mikrobiológii. Všetko sa zmenilo až po jej nástupe na Cornellovu univerzitu, kde chcela pôvodne študovať mikrobiológiu.

„Rozhodla som sa stať ekonómkou, pretože som chodila na prednášky ekonómie k úžasnému človeku k Alfredovi Kahnovi,“ povedala Goldinová vo videu nakrútenom v roku 2020. Ekonóm Alfred Kahn bol známy teóriami, ktoré viedli k deregulácii leteckého priemyslu koncom 70. rokov minulého storočia.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.

„Bol taký nadšený oblasťou priemyselnej organizácie trhov s výrobkami a reguláciami, že to bolo nákazlivé,“ vysvetľovala, keď po bakalárskom štúdiu nastúpila na postgraduálne štúdium na Chicagsku univerzitu, kde šla študovať priemyselnú organizáciu. Po získaní doktorandského titulu začala učiť ekonómiu na rôznych univerzitách a zároveň pracovala na svojich výskumoch.

Ďalší výhercovia Nobelových cien

Tohtoročný október sa už tradične nesie v udeľovaní aj ďalších ocenení. Napríklad Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získali Katalin Kariková a Drew Weissman za svoje objavy, ktoré viedli k vývoju účinných vakcín proti koronavírusu. Cenu za fyziku si rozdelili Pierre Agostini, Ferenc Krausz a Anne L'Huillierová za techniky, ktoré vysvetľujú subatomárnu oblasť elektrónov.

Cenu za chémiu získali Moungi G. Bawendi, Louis E. Brus a Alexej I. Ekimov za objav a vývoj kvantových bodiek, nanočastíc takých malých, že ich veľkosť určuje ich vlastnosti. Cenu za literatúru získal nórsky spisovateľ, básnik a dramatik Jon Fosse za „inovatívne hry a prózu, ktoré dávajú hlas nevysloviteľnému“.

Nobelovu cenu za mier získala Narges Mohammadíová – najvýznamnejšia iránska aktivistka za ľudské práva a väzenkyňa v neslávne známej iránskej väznici Evin, za svoj boj proti útlaku žien v Iráne a za ľudské práva a slobodu pre všetkých.