Christine Lagardeová: Zvýšenie úrokových sadzieb je cestou k nižšej inflácii

Redakcia FinReport 26.7.2022

Poslať

Inflácia je príliš vysoká. Ruská vojna na Ukrajine zdvihla náklady na energie a poľnohospodárske výrobky. K rastu cien prispieva aj nedostatok surovín, zariadení a pracovných síl spôsobený pandémiou. To všetko sa dotýka obyvateľov a podnikov v celej eurozóne, predovšetkým tých s nízkymi príjmami.

Foto: Shutterstock

Prevencia pred mzdovo-cenovými špirálami

To všetko sú dôvody, prečo sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla zvýšiť svoje kľúčové úrokové sadzby o pol percenta. „Na aktuálnom vývoji inflácie sa z veľkej časti podieľajú faktory, na ktoré centrálne banky nemajú vplyv. Môžeme však urobiť niečo pre to, aby inflácia nenadobudla trvalý charakter. K tomu by totiž mohlo dôjsť, ak by sa rast cien rozšíril do celého hospodárstva a ľudia by začali počítať s vyššou infláciou aj do budúcnosti. V takom prípade by sme mohli byť svedkami mzdovo-cenových špirál, aké v minulosti viedli k tomu, že sa inflácia vymkla spod kontroly,“ hovorí prezidentka ECB Christine Lagardeová.

Minulotýždňové zvyšovanie úrokových sadzieb bolo prvé za posledných 11 rokov. Zároveň ukončilo osemročné obdobie záporných úrokových sadzieb. „V skutočnosti je to však len náš najnovší krok na ceste postupného ukončovania špeciálnych opatrení, ktoré sme museli zaviesť v reakcii na sériu kríz. Na túto cestu sme nastúpili minulý december, keď sme oznámili zastavenie nášho pandemického programu nákupu dlhopisov, ktorý eurozóne pomohol vyrovnať sa s hospodárskymi následkami krízy COVID-19. Minulý mesiac sme zastavili ďalší program nákupu dlhopisov zavedený v roku 2015. Eurozóna vtedy čelila riziku deflácie, ktorá môže byť rovnako škodlivá ako vysoká inflácia,“ pokračuje ďalej šéfka ECB.

Dlhodobým cieľom je 2-percentná inflácia

Týmito krokmi centrálna banka vysiela podnikom, zamestnancom aj investorom signál, že infláciu chce v strednodobom horizonte vrátiť na cieľovú úroveň 2 %. Vplyv týchto opatrení sa pritom už prejavuje na úrokových mierach v eurozóne, čo by malo pomôcť nasmerovať vývoj ekonomiky opäť k stabilným cenám.

Euro podľa jej slov je a zostane stabilnou menou. „Vo zvyšovaní úrokových sadzieb budeme pokračovať dovtedy, kým to bude nevyhnutné na zníženie inflácie na našu cieľovú úroveň. Zároveň si uvedomujeme, že Európa čelí veľkej neistote, okrem iného v súvislosti s vojnou a vývojom cien energií. V priebehu ďalšieho vývoja ekonomiky v reakcii na mnohé vonkajšie i vnútorné výzvy bude Rada guvernérov prehodnocovať aktuálnu situáciu a rozhodovať o vhodnom tempe našich ďalších krokov v závislosti od dostupných údajov,“ pokračuje šéfka ECB.

Transmisia menovej politiky musí prebiehať systematicky

Ďalším dôležitým opatrením, ktoré minulý týždeň prijali guvernéri centrálnych bánk združení v ECB, bol nový nástroj na ochranu transmisie menovej politiky (Transmission Protection Instrument – TPI). „Politika ECB sa na domácnosti a podniky prenáša prostredníctvom devätnástich rôznych finančných trhov. Aby sme mohli zmierňovať vysokú infláciu v celej eurozóne, musíme zabezpečiť riadnu transmisiu našej menovej politiky vo všetkých krajinách eurozóny. TPI zaručí jednotnosť našej menovej politiky a pomôže nám tak zabezpečiť stabilné ceny v strednodobom horizonte,“ vysvetľuje Ch. Lagardeová.