Foto: Getty Images

Mal sa stať klaviristom, no chýbal mu talent

Bernard Jean Étienne Arnault sa narodil v roku 1949 vo francúzskom mestečku Roubaix. Jeho otec Jean pracoval v manufaktúre. Jeho matka Marie-Josèphe Savinel bola dcérou podnikateľa Étienna Savinela. Ten neskôr v roku 1950 poveril Jeana vedením svojej stavebnej spoločnosti Ferret-Savinel.

Marie mala výrazný vplyv na budúcnosť svojho syna. Bernarda prinútila chodiť na hodiny klavíra. Jeho prvou láskou tak bola hudba, ale nemal dostatok talentu na to, aby sa stal koncertným klaviristom. Marie bola tiež veľkou fanúšičkou značky Dior. To sa neskôr stalo kľúčovým pri Bernardovom smerovaní v módnom priemysle.

V roku 1971 Arnault absolvoval École Polytechnique, najprestížnejšiu francúzsku strojársku školu. Medzi jej absolventov patria aj traja laureáti Nobelovej ceny a bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing. Keďže sa nevedel rozhodnúť, čo chce v živote robiť, začal pracovať vo fabrike svojho otca.

Mladý – dravý – ambiciózny

O päť rokov neskôr presvedčil otca, aby zlikvidoval stavebnú divíziu spoločnosti a vstúpil na trh s nehnuteľnosťami. Pod menom Férinel sa nová spoločnosť zamerala na dovolenkové ubytovanie. Otec mu už v jeho 25 rokoch nechal voľné ruky pri jej vedení. Neskôr, v roku 1979, sa Bernard oficiálne stal jej prezidentom. „Môj otec bol skutočne výnimočný, pretože mi dal zmysel pre podnikanie. Okrem toho mi veril a odovzdal mi celý podnik. Bolo to preňho určite riskantné, pretože to bolo niečo, čo budoval celý svoj život,“ uviedol Arnault v jednom zo svojich rozhovorov.

Po prevzatí spoločnosti začal investovať v USA, čo bolo kuriózne rozhodnutie pre francúzskeho podnikateľa v 70. rokoch minulého storočia. Zameral sa na rekreačné ubytovacie zariadenia, ktoré boli podhodnotené. Tie kúpil, zrekonštruoval a neskôr so ziskom predal. V roku 1981 sa presťahoval do USA, aby sa mohol priamo podieľať na budovaní zahraničnej divízie svojej spoločnosti. Jeho ambíciou bolo vybudovať podnik s francúzskymi koreňmi, ale s medzinárodným dosahom.

Najprv kúpil krachujúci Dior

V tom istom čase sa stala významná udalosť, ktorá definovala Arnaultovu budúcu kariéru. V roku 1984 sa dozvedel, že značka Christian Dior je na predaj. Materská spoločnosť Dioru, textilný výrobca Boussac, skrachoval, a francúzska vláda hľadala niekoho, kto by ho zachránil.

„Okamžite som si pomyslel, že táto značka má veľký potenciál. Bola veľmi podhodnotená, a tak som sa ju rozhodol kúpiť. V tom čase to bol riskantný krok, pretože Dior bol oveľa väčší ako spoločnosť môjho otca, ale práve na ňom sme postavili dnešný LVMH,“ vyhlásil vtedy Arnault.

Z vlastného vrecka do podniku vložil 15 miliónov dolárov a investičná spoločnosť s názvom Lazard Freres dodala zvyšok kúpnej ceny, dokopy 80 miliónov dolárov. Aj keď sa Arnault v tom čase zaviazal, že oživí prevádzku Dioru a zachová pracovné miesta, namiesto toho prepustil 9-tisíc zamestnancov a odpredal väčšinu podniku.

Na obchode zarobil viac ako 500 miliónov dolárov. Spustila sa naňho vlna kritiky za to, že jeho manažérsky štýl pôsobil viac americky ako francúzsky. Médiá ho po tejto udalosti začali prezývať „vlkom v kašmírovom kabáte“, a táto prezývka mu zostala dodnes. „Bernard Arnault je predátor, nie tvorca,“ uviedol bankár, ktorý sa vtedy podieľal na rokovaniach o kúpe Boussacu.

Louis Vuitton + Moët Hennessy = LVMH

Približne v tomto istom čase prišlo k spojeniu značiek Louis Vuitton a Moët Hennessy. Obidve značky majú dlhodobú históriu vo výrobe luxusných tovarov. Vuitton sa zameriaval na výrobu kožených výrobkov, jeho zakladateľ napríklad robil kufre na mieru pre francúzsku cisárovnú Eugéniu, manželku Napoleona III. Moët Hennessy sa zase preslávil produkciou francúzskeho šampanského a koňaku, ktorého výroba sa datuje od roku 1765. V roku 1987 sa obe značky spojili do konglomerátu s názvom LVMH.

Arnault videl veľký potenciál v luxusnom tovare a začal so spoločnosťou podnikať. Najskôr jej odpredal parfumovú divíziu Dioru. V nasledujúcich dvoch rokoch investoval do LVMH a nakoniec sa stal jej najväčším akcionárom. Do roku 1990, znovu podporený Lazardom, a s použitím hotovosti z Boussacu, na nákup akcií LVMH minul dokopy cez dve miliardy dolárov.

Postupne sa mu podarilo získať 43,5 % akcií LVMH a 35 % jej hlasovacích práv. Tento podiel mu umožnil začať demontáž skupiny. V roku 1989 bol jednomyseľne zvolený za predsedu výkonnej rady. Hneď po zvolení vyhodil zo spoločnosti generálneho riaditeľa Henryho Racamiera a začal pretvárať LVMH podľa svojej vízie.

Skúpil, čo len mohol

Bernard viedol spoločnosť s ambicióznym plánom rozvoja a transformoval ju na jednu z najväčších luxusných skupín na svete. Jedinou konkurenciou mu dodnes zostávajú len švajčiarsky gigant Richemont a francúzsky Kering.

Za jedenásť rokov sa tržby a zisk LVMH zvýšili 5-násobne a trhová hodnota LVMH sa zvýšila 15-násobne. Presadzoval rozhodnutia smerujúce k decentralizácii značiek skupiny. Na základe týchto opatrení sa značky v súčasnosti považujú za nezávislé firmy s vlastnou históriou. „Nerád počuje slovo ,nie´. Toto slovo nie je súčasťou jeho slovnej zásoby,“ povedala raz dlhoročná redaktorka časopisu Vogue Anna Wintourová.  

V júli 1988 Arnault získal módnu spoločnosť Céline. V roku 1993 LVMH kúpila značky Berluti a Kenzo. Nasledoval výrobca parfumérie Guerlain v roku 1994, Loewe v roku 1996, Marc Jacobs a Sephora v roku 1997. Do roku 2001 LVMH kúpila aj značky Thomas Pink, Emilio Pucci, Fendi, DKNY a La Samaritaine.

Bernardovi to však stále nestačilo a investoval miliardy do získania ďalších popredných európskych spoločností v oblasti módy, vôní, šperkov, hodiniek, kvalitných vín a destilátov. V roku 2011 zaplatil za talianskeho výrobcu šperkov, spoločnosť Bulgari, takmer 5 miliárd dolárov. O dva roky neskôr kúpil spoločnosť Loro Piana, spracovávateľa jemnej vlny, za 2,6 miliardy dolárov.

Na približne 3,2 miliardy dolárov ho vyšla kúpa londýnskej hotelovej skupiny Belmond, ktorá vlastní luxusné hotely po celom svete. Do jej portfólia patrí aj hotel Cipriani v Benátkach, luxusná vlaková linka Orient Express a tri luxusné safari hotely v Botswane.

Posledným významným obchodom bol nákup šperkárskej spoločnosti Tiffany & Co. za 15,8 miliardy dolárov v januári tohto roka. Celkový počet značiek včlenených do skupiny LVMH sa tak vyšplhal na 75.

Víťazil často, ale nie vždy

Arnault však neuspel pri každom pokuse o obchod. V roku 2001 prehral spor o značku Gucci so svojím francúzskym rivalom Françoisom Pinaultom. Médiá vtedy tento súboj označovali ako „kabelkovú vojnu“. Pinault nakoniec dokázal Arnaulta poraziť a získal kontrolu nad legendárnym talianskym módnym domom. „Som veľmi súťaživý, vždy chcem vyhrať,“ uviedol vtedy Bernard Arnault pre časopis CEO Magazine.

Napríklad v snahe získať kontrolu nad spoločnosťou Hermès, LVMH tajne skupovala podiely na zahraničných akciových trhoch. Ide o bežnú taktiku medzi hedžovými fondmi, cieľom je získať dostatočný podiel akcií bez vedomia spoločnosti, ktorá ich emituje. LVMH sa takto podarilo získať cez 17 % akcií Hermèsu. Výrobca jemných hodvábnych šatiek a ikonickej tašky Birkin, so 182-ročnou históriou, sa však nakoniec dokázal ubrániť a po zdĺhavých bojoch si udržal nezávislosť. LVMH sa vzdala všetkých akcií spoločnosti v roku 2017.

La Família – aspoň naoko          

Aby udržal svoje značky v kurze, zamestnal v LVMH aj svojich päť detí, ktoré splodil počas dvoch manželstiev. Napríklad dcéra Delphine má na starosti Cenu mladého módneho návrhára LVMH, jedno z najprestížnejších ocenení v návrhárskom odvetví. Syn Frédéric zase stojí na čele spoločnosti TAG Heuer, ktorá sa venuje výrobe luxusných hodiniek.

Pokiaľ ide o súrodeneckú rivalitu, Arnault a jeho deti maľujú portrét rodinnej harmónie. Súrodenci sa často schádzajú na sobotnom obede so svojimi rodičmi v areáli v Saint-Tropez. Nikto zo súrodencov nechce otvorene predpovedať, čo sa stane, keď ich otec raz odstúpi z pozície generálneho riaditeľa. Jeden dlhoročný pozorovateľ rodiny však uviedol, že keď raz k tomu príde, začne sa „hra o trón“.

Miliardový majetok

V hre bude naozaj obrovský majetok. Okrem podielov v luxusnom priemysle Bernardova investičná firma Groupe Arnault vlastní aj obrovské podiely v spoločnostiach, akými sú napríklad Spotify, Slack, Airbnb, Uber a Lyft.

S imaním presahujúcim 184 miliárd dolárov mu v súčasnosti v rebríčku najbohatších ľudí na svete patrí druhé miesto. Za posledné týždne sa mu tak podarilo predbehnúť zakladateľa spoločnosti Microsoft Billa Gatesa aj vizionára Elona Muska. Okrem toho Arnaultovi v súčasnosti patrí aj titul najbohatšieho Európana na svete.

Arnault sa však tak skoro odísť do dôchodku nechystá. Každú sobotu obchádza svoje maloobchodné predajne, mení usporiadanie produktov vo výkladoch a radí svojim predavačom. Za jediné ráno navštívi niekedy až 25 obchodov vrátane konkurencie. Okrem toho stále zostáva zanieteným fanúšikom hudby a každoročne organizuje viaceré hudobné festivaly. Je tiež náruživým hráčom tenisu, ktorý často hráva so svojimi priateľmi, medzi ktorých patrí aj tenisová legenda Roger Federer.

„LVMH je francúzsky monument. Reprezentuje Francúzsko na celom svete. Ľudia poznajú meno Louis Vuitton, Christian Dior, Dom Pérignon, Cheval Blanc lepšie ako čokoľvek iné. Čo iné francúzske im niečo hovorí? Možno poznajú Napoleona, Generála de Gaulla... Myslím si však, že je dôležité, aby túto skupinu z dlhodobého hľadiska ovládala francúzska rodina,“ zhodnotil Arnault svoju víziu spoločnosti.