Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ PARTNERS INVESTMENTS

V prvom rade by som zaviedol na každej škole hodiny finančnej gramotnosti. Finančné rozhodnutia robí každý človek na dennej báze a nie je v poriadku, že sa finančná gramotnosť nevyučuje na školách povinne.

Prostredníctvom daňovej politiky by som viac zapojil zamestnávateľov do dôchodkových programov svojich zamestnancov. Tak, aby sa sporenie na dôchodok stalo prirodzenou súčasťou zamestnaneckých benefitov.

Prehodnotil by som bankový a poistný odvod. Jeho výška musí byť nastavená tak, aby boli naše finančné inštitúcie konkurencieschopné v rámci regiónu. Aby Slovensko v budúcnosti neobchádzali investície v tomto sektore.

Michal Lehuta, macroeconomist VÚB a. s.

Slovensku chýbajú najmä opatrenia, ktoré by znovu naštartovali svižnejší rast produktivity práce. Ten od roku 2010 v priemere dosahuje len 1,4 % ročne, čo nezabezpečuje ďalšie dobiehanie životnej úrovne najvyspelejších krajín.

Pre rast produktivity sú dôležité správne motivácie pre firmy, aby investovali do nových technológií, ktoré prinesú zvýšenie kvality a pokles cien. Motivovať je rovnako potrebné i pracovníkov, aby ich kvalifikácie a výkony boli na najvyššej úrovni, čím by sa zabezpečili i nové podnikateľské a inovačné ambície. Motivovanie štátu v podobe spravodlivého vynucovania práva, striedmej regulácie, nápomocnej spolupráce so súkromným sektorom, napríklad vo výskume a vývoji. To znamená, že potrebujeme prívetivé a dlhodobo predvídateľné podnikateľské prostredie, kvalitné vzdelávanie (vrátane celoživotného), výskum a vývoj, menej korupcie a míňanie verejných financií na základe analýz efektívnosti. 

Žiaduce sú i reformy, ktoré by zaručili dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Kvôli starnutiu obyvateľstva by sme ich privítali v penzijnom systéme a v zdravotníctve. 

Martin Kultan, generálny riaditeľ DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.

Ak nechceme, aby zdravotníctvo živorilo v budúcom roku tak ako v uplynulom, potrebujeme doň naliať minimálne 150 miliónov eur. Dôvodom je fakt, že tak ako po minulé roky, aj do nového desaťročia si prenášame zlozvyky z toho predchádzajúceho. Medzi nimi aj katastrofálne nestabilné financovanie zdravotníctva. 

Dá sa očakávať, že najväčšie riziká rozpočtu sa prejavia na strane príjmov do zdravotného systému, kde bude mať veľmi zlý vplyv platba štátu. V medziročnom porovnaní to je mínus 38 miliónov eur. Ak sa pozrieme na výdavkovú stranu, vidíme absolútne podcenený vplyv opatrení odchádzajúcej vlády – výdavky na sociálne balíčky a rekreačné poukazy, ceny pre záchranky, dopravu a večný mzdový automat. Následne rozpočet pre rok 2020 počíta s úspornými opatreniami vo výške skoro 150 miliónov eur.  Disciplína ich plnenia z minulých rokov nám napovedá, že toto je ďalšia mína, ktorá s istotou vybuchne. 

Na záver len pripomeniem, že nič z uvedeného sa netýka zlepšia kvality zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Stále hovoríme len o tom, ako udržať zdravotníctvo v akých-takých podmienkach podobných tým v roku 2019. V roku 2020 očakávam, že sa naplno obnažia problémy so stabilitou financovania slovenského zdravotníctva.