Analýza: Prečo má Kamala Harrisová proti Donaldovi Trumpovi väčšie šance ako Joe Biden?

Foto: Shutterstock

Kto je Kamala Harrisová

Kamala Harrisová sa narodila 20. októbra 1964 v meste Oakland v Kalifornii. Jej matka Shyamala Gopalanová pochádzajúca z Indie bola výskumníčka v oblasti rakoviny prsníka. Jej otec Donald Harris je emeritný profesor ekonómie pôvodom z Jamajky.

Harrisová študovala právo na Howard University a University of California. Svoju kariéru začala ako prokurátorka a v roku 2010 bola zvolená za prvú ženskú a zároveň afroamerickú generálnu prokurátorku Kalifornie. Zameriavala sa najmä na stíhanie finančných zločinov, environmentálnych trestných činov a domáceho násilia.

Do politiky sa dostala v roku 2016, keď sa uchádzala o miesto senátorky štátu Kalifornia. Voľby vyhrala, vďaka čomu sa stala druhou Afroameričankou v histórii zvolenou do amerického Senátu. Počas vykonávania svojho mandátu sa zameriavala na otázky spravodlivosti, reformy trestného práva a imigrácie. Po výhre Joea Bidena vo voľbách v roku 2020 sa stala prvou ženou a prvou Afroameričankou vo funkcii viceprezidentky USA.

Zahraničná politika

Bidenovo rozhodnutie odstúpiť z prezidentského súboja výrazne zamiešalo volebné karty. Hoci súčasný prezident oficiálne podporil Harrisovú, jej nominácia musí byť ešte odsúhlasená na demokratickom sneme, ktorý sa zíde v auguste 2024 v Chicagu. Napriek tomu sa takmer všetci politológovia zhodujú, že Kamala má svoju kandidatúru takmer istú. Aj keď je Harrisová ústrednou postavou americkej politiky, jej neočakávaná kandidatúra prináša aj množstvo otáznikov. Aké sú teda jej postoje ku kľúčovým témam?

Ako Bidenova viceprezidentka, samozrejme, do určitej miery zastáva postoje súčasnej administratívy. V otázkach zahraničnej politiky má jasne demokratický postoj, ktorý je založený najmä na multilateralizme a budovaní partnerstiev s tradičnými spojencami USA.

V otázke Číny by pravdepodobne zachovala Bidenov postoj konfrontovať Peking, keď to bude potrebné, no s cieľom hľadať kompromisy a spoluprácu. To je priamy opak politiky, ktorú by preferoval Donald Trump. Ten v minulosti viedol s Čínou obchodnú vojnu, a v tejto politike by zrejme pokračoval aj po svojom druhom zvolení.

Čo sa týka vojny na Ukrajine, Kamala na tohtoročnej mníchovskej bezpečnostnej konferencii predniesla tvrdý prejav, v ktorom kritizovala Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a prisľúbila „železný“ záväzok USA voči článku 5 NATO na vzájomnú sebaobranu členských krajín. Kremeľ na Harrisovej potenciálnu kandidatúru už stihol zareagovať a označil ju za „nepriateľskú voči Rusku“.

Naopak, pri situácii v Gaze viceprezidentka v posledných mesiacoch zašla oveľa ďalej ako Biden, keď odsúdila izraelskú inváziu do Rafahu a vyjadrila zdesenie nad počtom civilných obetí v Gaze. Od izraelského ľavicového denníka Haaretz si za svoju kritiku vyslúžila pomenovanie Bidenovej „zlej policajtky“. Bývalý izraelský generálny konzul v New Yorku Alon Pinkas uviedol, že odchodom Bidena Izrael stratil možno „posledného sionistického prezidenta“.

Ekonomika

Ďalšou významnou témou prezidentských volieb bude určite ekonomika. Budúci prezident zdedí hospodárstvo, ktoré v súčasnosti zažíva solídny rast, no stále bojuje s infláciou a oslabením trhu práce. Harrisová doteraz povedala len málo o ekonomike a o tom, ako by ju riadila. Pohľad na jej predchádzajúce pôsobenie však prináša určitý obraz.

Ako generálna prokurátorka bola tvrdá voči ropným spoločnostiam a bankám. Ako viceprezidentka podporovala Bidenove veľké ekonomické plány vrátane budovania iniciatívy zelenej energie, amerického záchranného plánu a zákona o znižovaní inflácie. Podporila tiež zákon CHIPS and Science Act, ktorý investuje miliardy do podpory výroby čipov v Amerike.

Netreba tiež zabúdať na to, že Biden v posledných mesiacoch stratil veľkú časť podpory zo strany amerických korporácií, najmä v Silicon Valley. Jeho plán zameraný na zvýšenie daní pre korporácie a bohatých, vrátane zmazania veľkej časti Trumpovho zákona o znížení dane z príjmu právnických osôb, nenašiel u firiem veľké pochopenie. Podľa prieskumu Fortune500 by sa mnohé korporácie radšej zmierili s Trumpovým často nevyspytateľným správaním a pokusmi mikromanažovať ekonomiku, ako s Bidenovými vyššími daňami.

Zmenu na pozícii demokratického kandidáta preto korporácie prijali veľmi pozitívne. Firmám sa páči Harrisovej pozícia centristky. „Podnikateľská komunita, najmä Tech/VC komunita, je z tejto voľby nadšená,“ povedal hlavný prodekan pre štúdium vedenia na Yale School of Management Jeffrey Sonnenfeld pre Fortune500.

Domáca politika

V oblasti domácej politiky si na oficiálny program Harrisovej budeme tiež ešte musieť počkať. Je však zrejmé, že hlavnými témami v boji s Trumpom budú určite imigranti, sociálne smerovanie, zdravotníctvo a zelené energie.

V oblasti migrácie bude Kamala určite protipólom Trumpa. Keďže obidvaja jej rodičia sú prisťahovalci, nie je prekvapením, že Harrisová je veľkou zástankyňou prijímania imigrantov a výrazne podporuje program DACA, ktorý poskytuje cestu k americkému občianstvu mnohým prisťahovalcom. Tu opäť môže získať body u veľkým korporácií, ktoré sa obávajú nedostatku pracovníkov. Naopak, Trumpove hrozby masových deportácií, humanitárneho chaosu a ekonomickej neistoty sú pre firmy veľkým strašiakom.

Pri sociálnych témach je Harrisová taktiež výrazným opakom Trumpa. Počas svojej kampane za prezidentský úrad v roku 2020 podporovala myšlienku „Medicare for All“, ktorá by zaviedla univerzálny systém zdravotného poistenia. V oblasti školstva je zase hlasnou zástankyňou reformy systému študentských pôžičiek a plánuje odpustiť až 20-tisíc dolárov z každého študentského dlhu. Za tieto svoje plány si stihla vyslúžiť aj kritiku, keď ju konzervatívny novinár Bill O'Reilly pri rozhovore nazval socialistkou.

Čo sa týka zelených energií, Harrisová dlho propagovala svoj tvrdý postoj k ropným spoločnostiam, o čom svedčí množstvo žalôb, ktoré voči nim podala ako prokurátorka v rokoch 2004 až 2011. Na pozícii viceprezidentky sa priamo zaslúžila o prijatie iniciatívy Green New Deal, ambiciózneho plánu na boj proti klimatickým zmenám, ktorý navrhuje prechod na 100-percentnú obnoviteľnú energiu, zníženie emisií oxidu uhličitého a vytvorenie miliónov zelených pracovných miest.

„Harrisová má tendenciu byť progresívnejšia ako Biden. Obaja sú však zástancami práce. Obaja podporujú rozšírenie rodičovskej dovolenky. Obaja podporujú politiky sociálnych záchranných sietí, ako Medicaid, Medicare a Social Security,“ povedal docent verejnej politiky na Pennsylvania State University Dan Mallinson pre portál DW.

Najbližšie dni a mesiace

Od Harrisovej sa očakáva, že do pretekov prezidentských kandidátov prinesie nový impulz. Demokrati môžu využiť túto zmenu na poslednú chvíľu vo svoj prospech a dištancovať sa od niektorých nepopulárnych Bidenových politík. Je to vidieť aj na finančnej podpore, ktorú dokázala zatiaľ získať. Jej kampaň podľa oficiálnych zdrojov za prvých 24 hodín po Bidenovom odstúpení vyzbierala viac ako 81 miliónov dolárov.

Naopak, republikáni sa budú snažiť vykresliť Kamalu ako príliš neskúsenú a príliš riskantnú na to, aby bola prezidentkou. Podľa posledných prieskumov si Trump stále drží niekoľkopercentný náskok. Oproti Bidenovi však Harrisová ukazuje oveľa lepšie čísla. Viceprezidentka má tak šancu v najbližších dňoch a mesiacoch urobiť nový dojem u americkej verejnosti. Ak by sa jej to podarilo, nemusia byť americké voľby také jednostranné, ako sa očakávalo, a s najväčšou pravdepodobnosťou nás čaká ešte tesný súboj.