Zdroj foto: Shutterstock

Úlohy, právomoci a postavenie prezidenta sú zakotvené v ústave. „Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi,“ hovorí ústava. Prezident je dôležitou silou na politickej scéne, dôvodov, pre ktoré by sme 30. marca mali ísť voliť, je niekoľko.

1. Prezident má od občanov silný mandát

Pri voľbách do mestských a obecných zastupiteľstiev sa hovorí, že je dôležité ísť voliť, pretože v komunálnych voľbách je hlas jednotlivca najsilnejší. V menších obciach môžu kandidátovi na starostu stačiť na zvolenie desiatky hlasov. Pri prezidentských voľbách je situácia iná. Občania totiž práve prezidentovi udeľujú najsilnejší politický mandát. Zvolenie do žiadnej inej politickej funkcie si totiž nevyžaduje získanie takého veľkého počtu hlasov. Každý úspešný prezidentský kandidát, ktorý bol volený v priamych voľbách, musel získať viac ako milión hlasov. 

O tento mandát sa prezident opiera pri výkone svojej funkcie. Práve to by malo zabezpečiť nadstranícke pôsobenie prezidenta. Hlava štátu má množstvo formálnych úloh, ale aj reálne kompetencie, ktorými môže ovplyvňovať politické dianie v krajine. 

2. Prezident chráni ústavné práva a demokraciu

Významnú úlohu má prezident pri ochrane ústavných práv občanov. Prezident totiž vyberá potrebný počet ústavných sudcov z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých zvolili poslanci parlamentu. Prezident je teda spoluzodpovedný za personálne obsadenie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva spomedzi sudcov ústavného súdu práve prezident. Prezident navyše má možnosť podávať na tento súd podnety na prešetrenie ústavnosti jednotlivých zákonov. 

Okrem toho sa prezident podieľa na prehlbovaní demokratických princípov v krajine, vyhlasuje totiž referendum, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky.

3. Vzťah k vláde 

Prezident poveruje konkrétne osoby zostavením vlády. Zároveň vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu. Aj výkon mandátu končiaceho prezidenta Andreja Kisku ukázal, že táto právomoc nie je iba formálna. Prezident si môže klásť požiadavky na personálne obsadenie vládnych postov. Prezident teda môže do istej miery ovplyvniť zloženie vládneho kabinetu. 

4. Vzťah k parlamentu

Hlava štátu má možnosť rozpustiť parlament. „(Prezident) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava,“ píše sa v ústave.

Zároveň platí, že prezident podpisuje zákony, no zároveň ich môže parlamentu vrátiť na opätovné prerokovanie. Schválený zákon totiž môže do 15 dní vrátiť do parlamentu. Zákony však môžu prechádzať aj bez súhlasu prezidenta. Samotný prezident zákony nepredkladá. 

5. Menovacie právomoci prezidenta

Prezident má množstvo menovacích právomocí, ktorými priamo ovplyvňuje tvár napríklad slovenskej armády či školstva. Podľa ústavy prezident vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov. Okrem toho prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon. Menovaný od prezidenta je napríklad guvernér Národnej banky Slovenska. 

Menovaciu právomoc prezident má aj smerom k prokuratúre a súdom. Hlava štátu vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.

Kauza z roku 2011, ktorá vznikla okolo Jozefa Čentéša, v praxi ukazuje, že prezident má možnosť odmietnuť vymenovať parlamentom zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. 

6. Prezident a armáda

Prezident je vrchným veliteľom ozbrojených síl Slovenskej republiky. Na základe rozhodnutia parlamentu vypovedá vojnu iným krajinám a taktiež uzatvára mier. Okrem toho môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav. 

7. Prezident určuje tón v spoločnosti a reprezentuje v zahraničí

Množstvo z úloh „prvého“ občana štátu je reprezentatívnych. „ Prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,“ hovorí ústava. Zároveň menuje členov diplomatických misií, čiže sa podieľa na vytváraní obrazu o krajine v zahraničí. 

Prezident navyše má všetky prostriedky na to, aby do verejného priestoru prinášal témy, ktoré považuje za dôležité. Prezident podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach. Celospoločenskú náladu môže ovplyvňovať pomocou svojich prejavov, či napríklad pri udeľovaní štátnych vyznamenaní. 

Okrem toho hlava štátu môže výrazným spôsobom ovplyvniť život konkrétnych občanov udelením amnestie, prípadne individuálnej milosti.