Hľadaj

7 dôvodov, prečo ísť voliť prezidenta

13 Lídri Poslať

Prezidentské voľby sú vynálezom demokracie a jedným z priamych nástrojov občanov na to, aby formovali podobu svojho štátu. Hoci je množstvo úloh prezidenta formálnych, zďaleka nie je jedno, kto na čele štátu stojí. Prezident má totiž veľa právomocí, ktorými skutočne ovplyvňuje smerovanie Slovenska.

image

Zdroj foto: Shutterstock

Úlohy, právomoci a postavenie prezidenta sú zakotvené v ústave. „Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi,“ hovorí ústava. Prezident je dôležitou silou na politickej scéne, dôvodov, pre ktoré by sme 30. marca mali ísť voliť, je niekoľko.

1. Prezident má od občanov silný mandát

Pri voľbách do mestských a obecných zastupiteľstiev sa hovorí, že je dôležité ísť voliť, pretože v komunálnych voľbách je hlas jednotlivca najsilnejší. V menších obciach môžu kandidátovi na starostu stačiť na zvolenie desiatky hlasov. Pri prezidentských voľbách je situácia iná. Občania totiž práve prezidentovi udeľujú najsilnejší politický mandát. Zvolenie do žiadnej inej politickej funkcie si totiž nevyžaduje získanie takého veľkého počtu hlasov. Každý úspešný prezidentský kandidát, ktorý bol volený v priamych voľbách, musel získať viac ako milión hlasov. 

O tento mandát sa prezident opiera pri výkone svojej funkcie. Práve to by malo zabezpečiť nadstranícke pôsobenie prezidenta. Hlava štátu má množstvo formálnych úloh, ale aj reálne kompetencie, ktorými môže ovplyvňovať politické dianie v krajine. 

 

2. Prezident chráni ústavné práva a demokraciu

Významnú úlohu má prezident pri ochrane ústavných práv občanov. Prezident totiž vyberá potrebný počet ústavných sudcov z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých zvolili poslanci parlamentu. Prezident je teda spoluzodpovedný za personálne obsadenie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva spomedzi sudcov ústavného súdu práve prezident. Prezident navyše má možnosť podávať na tento súd podnety na prešetrenie ústavnosti jednotlivých zákonov. 

Okrem toho sa prezident podieľa na prehlbovaní demokratických princípov v krajine, vyhlasuje totiž referendum, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky.

3. Vzťah k vláde 

Prezident poveruje konkrétne osoby zostavením vlády. Zároveň vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu. Aj výkon mandátu končiaceho prezidenta Andreja Kisku ukázal, že táto právomoc nie je iba formálna. Prezident si môže klásť požiadavky na personálne obsadenie vládnych postov. Prezident teda môže do istej miery ovplyvniť zloženie vládneho kabinetu. 

4. Vzťah k parlamentu

Hlava štátu má možnosť rozpustiť parlament. „(Prezident) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava,“ píše sa v ústave.

Zároveň platí, že prezident podpisuje zákony, no zároveň ich môže parlamentu vrátiť na opätovné prerokovanie. Schválený zákon totiž môže do 15 dní vrátiť do parlamentu. Zákony však môžu prechádzať aj bez súhlasu prezidenta. Samotný prezident zákony nepredkladá. 

5. Menovacie právomoci prezidenta

Prezident má množstvo menovacích právomocí, ktorými priamo ovplyvňuje tvár napríklad slovenskej armády či školstva. Podľa ústavy prezident vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov. Okrem toho prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon. Menovaný od prezidenta je napríklad guvernér Národnej banky Slovenska. 

Menovaciu právomoc prezident má aj smerom k prokuratúre a súdom. Hlava štátu vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.

Kauza z roku 2011, ktorá vznikla okolo Jozefa Čentéša, v praxi ukazuje, že prezident má možnosť odmietnuť vymenovať parlamentom zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. 

 

6. Prezident a armáda

Prezident je vrchným veliteľom ozbrojených síl Slovenskej republiky. Na základe rozhodnutia parlamentu vypovedá vojnu iným krajinám a taktiež uzatvára mier. Okrem toho môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav. 

7. Prezident určuje tón v spoločnosti a reprezentuje v zahraničí

Množstvo z úloh „prvého“ občana štátu je reprezentatívnych. „ Prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,“ hovorí ústava. Zároveň menuje členov diplomatických misií, čiže sa podieľa na vytváraní obrazu o krajine v zahraničí. 

Prezident navyše má všetky prostriedky na to, aby do verejného priestoru prinášal témy, ktoré považuje za dôležité. Prezident podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach. Celospoločenskú náladu môže ovplyvňovať pomocou svojich prejavov, či napríklad pri udeľovaní štátnych vyznamenaní. 

Okrem toho hlava štátu môže výrazným spôsobom ovplyvniť život konkrétnych občanov udelením amnestie, prípadne individuálnej milosti. 

Priama voľba od roku 1999

Úplne prvým prezidentom Slovenskej republiky bol Michal Kováč, ktorý sa stal prezidentom v roku 1993 po opakovanej voľbe poslancov v parlamente. Priama voľba prezidenta sa na Slovensku prvýkrát konala v roku 1999 a prvým prezidentom, ktorý dostal mandát od občanov sa stal Rudolf Schuster. Po ňom bol do roku 2014 dve volebné obdobia prezidentom Ivan Gašparovič, ktorého po desiatich rokoch vo funkcii vystriedal súčasný prezident Andrej Kiska.  

Najvyššia volebná účasť v prezidentských voľbách na Slovensku bola v roku 1999. Volebnú novinku si v prvom kole prišlo vyskúšať takmer 74 % oprávnených voličov. V druhom kole sa účasť vyšplhala na viac ako 75 %. Vo všetkých ostatných priamych voľbách prezidenta sa účasť v prvom kole pohybovala pod hranicou 50 %. Účasť v druhom kole sa prehupla cez hranicu 50 % okrem roku 1999 ešte aj v rokoch 2009 a 2014. 

bezpecnykurier
bezpecnykurier
bezpecnykurier Chráňte
vašu komunikáciu
bezpecnykurier Dôverné informácie
zabezpečte heslom
bezpecnykurier Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov
logo
Prečítajte si tiež:
24.5.2019 Ján Beracka

Sú voľby do Európskeho parlamentu dôležité?

Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia na Slovensku v sobotu 25. mája. Slovensko má dlhodobo najnižšiu volebnú účasť, vo voľbách v ...

23.5.2019 Natália Hučková

Minulý rok bol prípravou na GDPR, tento môže byť ťažší

V máji uplynie rok od okamihu, keď nariadenie GDPR nadobudlo svoju účinnosť. O ochrane osobných údajov sa však začalo hovoriť oveľa viac ...

23.5.2019 Redakcia FinReport

Svetová ekonomika bude podľa OECD spomaľovať

Rast globálnej ekonomiky sa v roku 2018 vyšplhal na 3,5 %, no v ďalších rokoch by mal spomaľovať. Vyplýva to z Ekonomického výhľadu ...

22.5.2019 Redakcia FinReport

Miera nezamestnanosti je najnižšia v histórii

Miera nezamestnanosti je rekordne nízka, v apríli klesla na hodnotu 4,9 %. Informoval o tom rezort práce. Medzimesačne, v porovnaní s marcom ...

21.5.2019 Redakcia FinReport

MMF: Slovensko je úspešný príbeh, vyrovnaný rozpočet v tomto roku ale nedosiahne

Zástupcovia Medzinárodného menového fondu (MMF) navštívili v máji Slovensko. MMF považuje Slovensko za úspešný ekonomický príbeh, ...

21.5.2019 Ján Beracka

Slováci túžia bývať vo vlastnom, no výrazne sa zadlžujú

Slováci chcú stále bývať vo vlastnom. Slovenské domácnosti budú aj naďalej pripravené kupovať nehnuteľnosti. Túžia totiž bývať vo ...

20.5.2019 Redakcia FinReport

M. Lancz: Chcem bojovať s byrokraciou a chrániť vaše peniaze

Onedlho sú voľby do európskeho parlamentu. O kreslo europoslanca sa uchádza aj Martin Lancz, predseda predstavenstva Asociácie finančných ...

14.5.2019 Ivana Brillová

Realitný expert: Ľudia sú emocionálne naviazaní na svoje nehnuteľnosti

„Ak by dnes mladá rodina mala za dvojizbový byt platiť nájomné 380 eur mesačne a vedela by, že v tom byte môže žiť 20 rokov, nič by ju ...

16.4.2019 Ivana Brillová

Výrobca drevených lyží: Slováci si poctivú remeselnú prácu nevážia

Na Slovensku existujú veľkoobchody, ktoré ponúkajú lacný tovar v priemernej kvalite. To sa týka aj lyží, za ktorých kvalitu si musí ...

9.4.2019 Ivana Brillová

B. Šprocha: Budúci dôchodcovia budú musieť žiť z vlastných úspor, dôchodky nepokryjú všetky ich potreby

Slovensko môže byť podľa najnovších prognóz jednou z najstarších krajín Európskej únie. Súvisí to aj s niektorými novými fenoménmi ...

4.4.2019 Redakcia FinReport

M. Lancz: Chceme aktívne zlepšovať finančný trh i legislatívu

„Vlaňajší rok bol pre členov Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) jeden z najnáročnejších. Aj ...

4.4.2019 Ivana Brillová

Peter Brudňák: Množstvo ľudí nahnala do garantovaných dôchodkových fondov nesprávna regulácia

Posledný štvrťrok 2018 bol pre fondy druhého a tretieho piliera náročný. Všetky fondy skončili v strate. Napriek tomu do druhého piliera ...

31.3.2019 Ján Beracka

Slovensko si prvýkrát v histórii zvolilo prezidentku. Kto je Zuzana Čaputová?

Slovensko bude mať prvýkrát vo svojej relatívne krátkej histórii prezidentku, bude ňou Zuzana Čaputová. Do paláca tak prichádza liberálna ...

25.2.2019 Ivana Brillová

Martin Petruľák: Niektorí finanční agenti majú stále pocit, že GDPR sa ich netýka. Mýlia sa

Nariadenie GDPR so sebou prinieslo veľa zmien. Tie sa snažia implementovať veľké i malé firmy, vrátane sprostredkovateľského trhu. Aké ...

18.2.2019 Ivana Brillová

Martin Reguli: Eurozóna nevie nájsť správny kompromis medzi tým, čo chcú ľudia a čo potrebuje ona

Slovensko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2009. Prešlo už 10 rokov, odkedy sme členmi tejto menovej únie. Ako sa zmenilo nielen Slovensko, ale ...

4.2.2019 Ján Beracka

L. Ilves: SR má na digitalizáciu viac peňazí ako malo Estónsko kedysi, celý proces musí aj inak vyzerať

„Estónsko úspešne digitalizuje, lebo občania vytvárajú spoločenský tlak a netolerujú nekvalitné riešenia,“ hovorí Luukas Ilves, ...

30.1.2019 Ján Beracka

V. Masár: Euro je iná váhová kategória ako bola slovenská koruna. Vstup do eurozóny bol správny krok

Eurozóna je projekt, ktorý má svoje problémy, no na Slovensku so vstupom do eurozóny panuje spokojnosť. Exguvernér Národnej banky Slovenska ...

12.12.2018 Ján Beracka

A. Rajčány: Samotné kryptomeny sú v podstate bezcenné, no technológia blockchain má obrovský potenciál

Kryptomeny sú investičnou hviezdou minulého roka, no investori, ktorí nakupovali meny na konci minulého roka, sú v súčasnosti v strate. O ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení