Foto: Shutterstock
Trump akcelerátorom zlatej horúčky
Zlato je tu s ľudstvom od nepamäti, jeho pôvod sa datuje približne 6000 rokov naspäť a od tých čias si prešlo, ako platidlo, nejednou zmenou. Jeden aspekt mu však zostal vždy, bez ohľadu na to, v akej dobe sa práve nachádzalo – uchovávalo hodnotu. V súčasnosti, v bežnom živote, si väčšina z nás kupuje zlato, ak sa chce doslova blysnúť, alebo ak urobila veľmi veľkú chybu, ktorú potrebuje napraviť. Vo svete investícií kupujeme zlato buď vtedy, ak nevieme, čo iné kúpiť, alebo ak začíname pociťovať nedôveru v globálny finančný systém a utekáme do bezpečnejších aktív.
Presne to sa v dnešnej dobe deje. Investori sa odvracajú od amerických aktív, najmä preto, že Spojené štáty sú zdrojom otrasov v globálnom obchode. Lenže v týchto časoch začína v najznámejšom bezpečnom prístave kotviť toľko „lodí“, že trblietavý kov svojimi výnosmi skôr pripomína rizikovejšie aktíva. Od začiatku roka zlato vzrástlo takmer o 30 %, zatiaľ čo index S&P 500 klesol o 6 %. V posledných dňoch jeho cena opäť mierne padá, no v minulom týždni zažilo najvýraznejší rast za posledných 5 rokov.
Hlavným dôvodom tohto výrazného rastu boli správy o údajnom odvolaní šéfa americkej centrálnej banky Fed, Jeromea Powella. Fed je totiž nezávislá organizácia a reči o plánovanej reforme, vďaka ktorej by ho prezident USA mohol odvolať, by do veľkej miery podkopali dôveru investorov v nezávislosť najdôležitejších inštitúcií na druhej strane Atlantiku. Donald Trump kritizuje práve Powella za to, že neznižuje úrokové sadzby rýchlejšie. Dokonca ho nazval „pánom Príliš Neskoro“. Ten však argumentuje tým, že inflácia v USA nie je pod cieľovou úrovňou Fedu (2 %). Tá síce v marci klesla na 2,4 %, avšak ak Donald Trump bude pokračovať vo svojej politike vysokých ciel, analytici odhadujú, že inflácia opäť zrýchli. Vysvetlime si to v kontexte zlata.
Ak Powell zníži úrokové sadzby, v praxi to znamená, že firmy a ľudia by si mohli požičiavať za nižší úrok, čo by ich motivovalo brať si úvery. Inak povedané, do obehu by sa dostali ďalšie peniaze. Ekonomické pravidlá sú jednoduché, viac peňazí v obehu spravidla znamená rast cien. V ekonomických kruhoch sa tomu hovorí zrýchlenie inflácie, či už ide o služby či tovar. No a inflácia znamená znehodnotenie peňazí. A keď sa peniaze znehodnocujú, správni investori sa snažia ochrániť svoj majetok. V čase istoty ho chránia útekom do akcií či rizikovejších aktív, v čase neistoty do zlata.
Trhy to vedia odzrkadliť najlepšie. Keďže dnes investori kvôli krokom Donalda Trumpa strácajú dôveru v americkú ekonomiku, dôsledkom je oslabenie dolára voči iným menám. Aj napriek tomu, že to nahráva do kariet americkým exportérom, pri dovoze je situácia opačná. A keďže USA dováža viac, ako vyváža, tento dopad pocítia americké domácnosti. Ako to už býva zvykom, slabší dolár automaticky znamená vyšší dopyt po zlate, keďže ho robí atraktívnejším pre investorov mimo USA. Dolárový index (DXY), ktorý meria silu americkej meny voči košu šiestich hlavných mien, sa prepadol na trojročné minimum, čo ešte viac podporilo nákupnú horúčku okolo zlata. Fakt, že investori neveria sile americkej ekonomiky tak, ako v minulých rokoch, zachytávajú aj prognózy ekonomického rastu najväčších bánk či svetových organizácií.
Podľa OECD spomalí rast HDP, ktorý meria silu danej ekonomiky, v Spojených štátoch v roku 2025 na 2,2 % a v roku 2026 na 1,6 %. Pre porovnanie, v roku 2024 rast HDP najväčšej ekonomiky na svete predstavoval 2,8 %. Podobne to vidia aj v jednej z najväčších bánk v USA, Goldman Sachs. Analytici banky znížili prognózy rastu HDP vo všetkých hlavných svetových ekonomikách, najviac však práve v kolíske moderného kapitalizmu. Obchodná vojna, aj keď na 90 dní pozastavená, už pritom nepripomína len politické búchanie sa do pŕs.
Prvé reálne dopady hlásia prístavy v USA. Prístav v Los Angeles, dlhodobo najdôležitejší bod americko-čínskych obchodných vzťahov, pred pár dňami ohlásil, že rezervácie lodných kontajnerov (symbol globalizácie) z Číny do USA sa prepadli o takmer 45 %. Ak by tento trend pokračoval, znamenalo byť to, že sa dovezie menej tovaru, tým pádom ho bude aj menej možné kúpiť. Menej dostupného tovaru znamená vyššie ceny, vyššie ceny znamenajú znížený dopyt a znížený dopyt znamená spomalenie tempa rastu. A opäť, v čase, keď sa nad globálnymi ekonomikami zmráka, zlato je tu pre všetkých.
To, čo teda ekonóm John Maynard Keynes kedysi označil za "barbarskú relikviu", práve pre túto neistotu prekonáva historické maximá, pričom nedávno na chvíľu pokorilo hranicu 3 500 dolárov za uncu. Ak by sme sa na to pozreli z dlhodobejšieho hľadiska, napríklad za posledných 20 rokov, fond SPDR Gold Shares (ETF fond viazaný na zlato) vzrástol o 620 %, čo je o 250 percentuálnych bodov viac než SPDR S&P 500, sledujúci najväčšie americké firmy.
Žltý kov je známy tým, že v turbulentných časoch poskytuje investorom útočisko, avšak to, čo začalo ako "útek zo strachu", je dnes vnímané trochu komplexnejšie. Koncom apríla prišla Bank of America so zaujímavou štatistikou. Podľa ich prieskumu bolo zlato v apríli najvyhľadávanejšou investíciou medzi správcami fondov. Vyzerá to teda tak, že aj napriek deeskalácii najväčšej obchodnej vojny za posledných sto rokov, ktorú rozpútal Donald Trump, je dopyt po zlate stále silný. Zvlášť veľký apetít po tomto kove prichádza z Číny…
Centrálne banky sveta v pretekoch o najprestížnejší kov
V roku 2010, po finančnej kríze, centrálne banky naprieč svetom zmenili stratégiu. Kým dovtedy zlato predávali, od tohto roku ho začali aktívne nakupovať. Tento trend začal akcelerovať v roku 2022, keď dosiahol historický rekord. Od roku 1950 sú posledné tri roky rekordné v kontexte nákupu zlata centrálnymi bankami, pričom tento trend môžeme pozorovať už takmer 16 rokov. Centrálne banky tak ku dnešnému dňu držia takmer pätinu všetkého zlata, ktoré bolo kedy vyťažené.

V roku 2022 uvalili členovia G7 a ďalšie krajiny rozsiahle sankcie na Rusko kvôli invázii na Ukrajinu. Tieto sankcie sa týkali primárne jeho najväčších bánk, čo Čínu podnietilo k masívnemu skupovaniu zlata. Hoci čínske nákupy medzičasom ochladli, na trh vstúpili ďalšie centrálne banky. Celkom prekvapujúcim údajom je, že Poľsku patril v minulom roku pomyselný titul najväčšieho nákupcu zlata.
Čína sa však už dlhší čas radí k najväčším nákupcom zlata na svete, pričom jej celkové rezervy v tomto roku vzrástli na 2 292 ton. Podiel zlata v tamojších devízových rezervách tak tvorí 6,5 %. Pre porovnanie, v Poľsku zlato v súčasnosti tvorí 21 % devízových rezerv nášho severného suseda. Čína sa tak podľa výšky zlatých rezerv zaradila hneď za Francúzsko, pričom v tomto roku predbehla Rusko. Tento fakt len odráža snahu čínskeho režimu diverzifikovať rezervy preč od amerického dolára, ktorého podiel na svetových devízových rezervách klesol zo 70 % v roku 2000 na 57 % dnes.
Pointou je, že centrálne banky naprieč svetom držia vo svojich rezervách čoraz menej amerických dolárov. Tieto rezervy, nazývané aj devízové rezervy, sú zásoby zahraničných mien (napríklad dolárov alebo eur), ktoré si štáty odkladajú na horšie časy alebo na stabilizáciu svojej meny. Dôvod, prečo znižujú podiel dolára, je klesajúca dôvera v jeho silu. Namiesto toho viac dôverujú práve žltému kovu. Ako už bolo spomínané, zlato má inverzný vzťah k doláru, keď dolár slabne, zlato zvykne rásť a pomáha bankám chrániť sa pred infláciou, a teda znehodnotením peňazí.
JPMorgan Chase, najväčší obchodník so zlatom na svete, tiež vníma najnovší nárast v zhromažďovaní zlata ako reakciu na obavy z devalvácie meny, opäť kvôli politike Donalda Trumpa. Podľa analytika J.P. Morgan, Grega Shearera, centrálne banky s nákupnou horúčkou okolo najznámejšieho drahého kovu ešte neskončili. Aj keď je globálna ponuka zlata v súčasnosti relatívne stabilná, starnúce bane, vyčerpávajúce sa zásoby (v súčasnosti je vyťažených približne 77 % z celkového množstva) a klesajúca kvalita rúd naďalej vzbudzujú znepokojenie, čo by v dlhodobom horizonte mohlo ceny zlata ešte viac zvýšiť.
Nie je to však len o bankách. Najnovšie dáta poukazujú na to, že túžba jednotlivcov po vlastnení zlatej tehličky či mincí je čoraz väčšia. Okrem toho zlato viazané v ETF fondoch od minulého leta vykazuje len čisté prílevy. Kým centrálne banky v tomto roku držia zlato v hodnote 4 bilióny dolárov, súkromní investori sú na tom ešte o jeden bilión lepšie. Vzhľadom na to, že všetky finančné aktíva (akcie, dlhopisy, hotovosť a alternatívy) predstavujú približne 260 biliónov USD, zlato dnes tvorí globálne 3,5 % portfólií – ide tak o historický rekord.
Zlato sa blyští, ale…
Aj keď sa v súčasných dňoch žltý kov stal svetlom v temnejšom svete finančných trhov, dovolíme si tvrdiť, že je stelesnením globálnej neistoty, ako ekonomickej, tak aj geopolitickej. Oslabený dolár, kolísavé akciové trhy, svetové konflikty a najnovšie aj možné zásahy americkej administratívy do nezávislosti centrálnej banky vytvárajú podmienky, v ktorých zlato zažíva historický rast. Mnohí analytici majú za to, že cena zlata bude už len rásť . Argumenty v tomto článku skôr podporujú tento naratív. Avšak ak máte vo vašom portfóliu kvalitné akciové tituly a pred vami je ešte dlhý investičný horizont, nepredával by som ich v prospech zlata.
20-ročný náskok zlata, spomínaný vyššie, je výsledkom jeho nedávneho prudkého rastu a nedávnemu poklesu indexu S&P 500. História hovorí jasne, ak by ste v roku 1975 investovali 1 dolár do zlata, až do minulého roka by sa tento dolár premenil na 16 dolárov. Rovnaká suma investovaná do amerických akcií by vám priniesla 348 dolárov. Rok 1975 nie je vybraný náhodou. Porovnanie výnosov zlata a amerických akcií sa štandardne začína až rokom 1975, pretože predtým bolo v USA súkromné vlastníctvo zlata zakázané.
V každom prípade, aby sme odpovedali na otázku položenú v názve článku... Napriek tomu, že zlato zaznamenalo v tomto roku nárast o 30 %, za posledných 50 rokov sa ukázalo byť skôr priemernou ochranou pred infláciou. Russ Koesterich, portfólio manažér v spoločnosti BlackRock, ktorá spravuje najznámejšie ETF fondy vrátane iShares Gold Trust, odporúča, aby zlato tvorilo maximálne 2 až 4 % portfólia, pretože sa dlhodobo osvedčilo ako spoľahlivý uchovávateľ hodnoty. Samozrejme, záleží na investičných cieľoch investora, avšak ja si dovolím s pánom Koesterichom súhlasiť.
Mzdová kalkulačka - výpočet čistej mzdy a ceny práce
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Tehotenské: Online kalkulačka na výpočet dávky
Kalkulačka materskej dávky
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka na výpočet dôchodkového veku
Kalkulačka na výpočet vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Hypotekárna kalkulačka
Porovnanie zdravotných poisťovní
DPH kalkulačka pre rok 2026
Investičná kalkulačka
SPRAVODAJSTVO
Polícia obvinila trénera mladých futbalistov zo sexuálneho zneužívania, súd ho vzal do väzby
Vláda schválila rozvojovú pomoc na rok 2026, Slovensko vyčlení viac ako 18 miliónov eur
Prešovský kraj zo župných eurofondov zazmluvnených vyše sto projektov za 105 miliónov eur
Za 12 dní nad Slovenskom preletelo takmer 600 vojenských lietadiel, Fico podľa Matoviča vtiahol Slovensko do konfliktu – VIDEO
Agresia v rómskej osade, hasiči čelili útoku po uhasení požiaru – FOTO
Najčítanejšie
- 1.Prenajímatelia bytov sa pred daniarmi už neschovajú. Finančná správa SR uvidí ich príjmy
- 2.PKF – Prague Philharmonia, Pražský filharmonický zbor
- 3.Vyššie zdanenie pohonných hmôt pomôže štátnemu rozpočtu, vodiči si priplatia
- 4.Tretí pilier: Štát chce zefektívniť jeho hospodárenie, dôchodkové spoločnosti hovoria o likvidácii
- 5.Finančná správa a Európska prokuratúra posilňujú spoluprácu v boji proti daňovým podvodom










