Zlaté tehličky v 21. storočí valcujú väčšinu aktív, cena zlata už pokorila 4000 dolárov

Foto: Unsplash

Zlatá horúčka 21. storočia

Od začiatku tohto roka tak najprestížnejší kov vzrástol o viac než 50 %, čo je mimochodom najvyšší výnos od roku 1979 a valcuje väčšinu hlavných tried aktív. Nejde však o obyčajný výstrel do tmy, ale skôr o vyústenie dlhého príbehu, ktorý písali menové politiky, centrálne banky či politické nezhody.

Začnime posledným menovaným, keďže k rastu hodnoty zlata prispieva stále pretrvávajúci shutdown (doslova „vypnutie vlády“). Ide o situáciu, keď sa federálna vláda USA dostane do rozpočtovej paralýzy. Inak povedané, nemá schválený rozpočet ani dočasné financovanie na pokrytie svojich výdavkov. V dôsledku toho musí pozastaviť činnosť mnohých federálnych úradov, agentúr a programov, ktoré nie sú nevyhnutné pre bezpečnosť či chod krajiny. Súčasný shutdown v USA vznikol kvôli politickému konfliktu medzi republikánmi a demokratmi o výdavky federálnej vlády a o výške dlhu. Podľa údajov Rozpočtového úradu Kongresu (CBO) bolo od 1. októbra na nútenej dovolenke už približne 750 000 federálnych zamestnancov a trhy sú bez kľúčových ekonomických dát práve v období, ktoré je pre hospodárstvo mimoriadne dôležité. Naposledy keď sa niečo podobné udialo (tiež za vlády Trumpa), odstávka vlády trvala 35 dní.

Akciové trhy síce shutdown ignorujú, keďže si podobnou cestou prešli aj vo roku 2018, predsa len určitú dávku nervozity investori pociťujú, a preto sa uchyľujú do bezpečného prístavu. K tomu sa, samozrejme, pridáva aj neistota v globálnom obchode, nezávislosť americkej centrálnej banky a v neposlednom rade otázka fiškálnej stability najväčšej ekonomiky na svete. Je to ideálny mix pre rast neistoty investorov. Stačí nazrieť do histórie: cena zlata zvyčajne kopíruje globálne ekonomické a politické tlaky. Zlatý kov prekonal hranicu 1 000 dolárov po globálnej finančnej kríze, 2 000 dolárov počas pandémie covidu a 3 000 dolárov v marci, keď Donald Trump predstavil svoj „deň oslobodenia“ v podobe rozsiahlych ciel doslova na celý svet.

Zlato preto rastie už ôsmy týždeň po sebe a nemalou mierou k tomu prispievajú aj očakávania ďalšieho zníženia úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky Fed. Menová autorita USA už pritom sadzby v septembri znížila o 25 bázických bodov na 4,00 – 4,25 %. Trhy naďalej rátajú s ďalším, rovnako veľkým krokom už tento mesiac, pričom do konca roka osem z desiatich analytikov očakáva, že sa sadzby ešte znížia o 50 bázických bodov. Aby sme tomu lepšie porozumeli, zlato je síce vnímané ako zábezpeka proti inflácii, no vysoké úrokové sadzby mu škodia, pretože robia hotovosť a dlhopisy atraktívnejšími.

70 roky sú späť, Ray Dalio vidí paralely

Už ako bolo spomínané, zlato má namierené k najlepšiemu ročnému zhodnoteniu od 70. rokov, keď prudká inflácia a koniec zlatého štandardu spustili pätnásťnásobný rast jeho ceny. V tom čase prezident Richard Nixon tlačil na Fed, aby znižoval sadzby, pripomína Vám to niečo? Miliardár Ray Dalio, autor knihy Princípy (vrelo odporúčame), sa nedávno nechal počuť, že zlato je „určite bezpečnejším prístavom než dolár“ a že jeho rekordný rast pripomína 70. roky. Paralely vidí Dalio najmä vo vysokej inflácii, masívnych vládnych výdavkoch a vysokom dlhu. Zakladateľ hedžového fondu Bridgewater Associates to povedal len niekoľko dní po tom, čo Ken Griffin zo spoločnosti Citadel vyhlásil, že rast ceny zlata odráža obavy o stabilitu americkej meny.

Okrem neistoty spôsobenej rastúcim dlhom USA sa k súčasnej zlatej rally pripojila aj vlna politických otrasov v ďalších dvoch veľkých ekonomikách. Vo Francúzsku sa nová vláda pod vedením premiéra Sébastiena Lecornu rozpadla len niekoľko hodín po svojom vymenovaní, čo výrazne zvýšilo pravdepodobnosť predčasných parlamentných volieb, čím krajinu uvrhol do ešte väčšieho politického chaosu. Tie by pritom mohli vážne oslabiť pozíciu prezidenta Emmanuela Macrona. V ten istý týždeň, v Japonsku vládnuca Liberálnodemokratická strana zvolila konzervatívnu poslankyňu Sanae Takaichiovú za novú premiérku krajiny. Tá sa netají podporou fiškálnych politík zahŕňajúcich takmer nulové úrokové sadzby a vysoké vládne výdavky. Jej zvolenie tak spôsobilo prudké oslabenie jenu. Tento mix globálnych otrasov pomohol opäť zvýšiť cenu zlata. V ten istý týždeň, prišla dôležitá správa z Japonska. Vládna Liberálnodemokratická strana si zvolila novú líderku a premiérku – Sanae Takaichiovú. Táto politička sa netají jasnými ekonomickými plánmi: pokračovať v politike takmer nulových úrokových sadzieb a udržiavať vysoké vládne výdavky. Jej zvolenie tak spôsobilo prudké oslabenie jenu.

Súčasný rast ceny zlata nie je len dielom veľkých inštitúcií, ale výrazne ho poháňajú aj drobní investori a ETF fondy (fondy obchodované na burze). Konkrétne globálne zlaté ETF fondy zažili v septembri historicky najväčší mesačný prílev kapitálu. Vďaka tomuto masívnemu záujmu bol celý tretí štvrťrok tiež rekordným. Tento prudký nárast cien zlata a obrovské množstvo prichádzajúcich peňazí posunuli celkovú hodnotu aktív spravovaných v zlatých ETF fondoch (AUM) na nové historické maximum. Zároveň s tým objemy obchodovania so zlatom prudko vzrástli, pričom priemerne dosahovali 388 miliárd dolárov denne.

Centrálne banky: Hlavný akcelerátor zlatej rally

Zlato tak zostáva zatiaľ najlepším hráčom 21. storočia. Od konca roka 1999 sa jeho hodnota zvýšila viac ako 11-krát, pričom index S&P 500 vzrástol „len“ 6,8-krát. Len za posledné dva roky sa jeho cena viac než zdvojnásobila. Pre porovnanie, ak by sme vzali do úvahy historicky 10 % ročný rast akciového indexu S&P 500, trvalo by Vám približne sedem rokov, kým by ste zdvojnásobili svoj pôvodný kapitál. V dnešnom svete, ktorý je čoraz viac rozdelený, Západ čoraz častejšie používa finančné trhy, bankové prevody či menové systémy ako nástroj politického tlaku. Sankcie a zmrazovanie majetku narúšajú dôveru v tradičné bezpečné aktíva, akými bývali americký dolár či štátne dlhopisy USA. Bezpečný prístav menom zlato tak v tomto kontexte dostáva úplne iný rozmer.

Preto to, čo kedysi vyzeralo ako jednoduchý „útek zo strachu“, dnes investori vnímajú omnoho komplexnejšie. Zlato sa stalo nielen symbolom istoty, ale aj nástrojom menovej a geopolitickej stratégie. Devízové rezervy, teda súbor cudzích mien, zlata a ďalších aktív, ktoré krajiny držia ako finančnú poistku, slúžia na stabilizáciu meny, splácanie záväzkov a ochranu pred krízami. Čína si túto ich úlohu uvedomila naplno po roku 2022, keď Západ zmrazil ruské aktíva v hodnote 185 miliárd EUR v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Sankcie zasiahli predovšetkým najväčšie ruské banky, čo Čínu podnietilo k rozsiahlym nákupom zlata a k snahe znížiť svoju závislosť od dolára a západného finančného systému. Čínska ľudová banka tak v septembri už jedenásty mesiac po sebe zvýšila svoje zlaté rezervy, a to napriek rekordne vysokej cene kovu. Centrálne banky dnes teda zohrávajú zásadnú úlohu v raste ceny zlata, po globálnej finančnej kríze sa z bývalých predajcov stali jeho aktívnymi kupcami.

Dôvodom, prečo Čína a iné mnohé krajiny znižujú podiel dolára vo svojich rezervách, je klesajúca dôvera v jeho stabilitu a kúpnu silu. Namiesto americkej meny tak čoraz viac vsádzajú na zlato, ktoré má voči doláru tzv. inverzný vzťah, čiže keď dolár oslabuje, cena zlata zvykne rásť. Od začiatku roka dolár klesol voči košu hlavných svetových mien približne o 10 %. Pre centrálne banky tak zlato predstavuje účinnú ochranu pred infláciou a znehodnotením peňazí. Podľa JPMorgan Chase, najväčšieho obchodníka so zlatom na svete, je súčasná vlna akumulácie zlata reakciou na obavy z možnej devalvácie meny. Analytik banky Greg Shearer upozorňuje, že centrálne banky s nákupmi ešte zďaleka neskončili. Hoci je globálna ponuka zlata momentálne relatívne stabilná, starnúce bane, vyčerpávanie ložisiek (odhaduje sa, že už bolo vyťažených približne 77 % všetkého zlata) a zhoršujúca sa kvalita rúd vyvolávajú obavy, ktoré môžu v dlhodobom horizonte tlačiť ceny žltého kovu ešte vyššie.

Goldman Sachs tento týždeň zvýšil svoju prognózu ceny zlata ku koncu roku 2026 na 4 900 dolárov za uncu, z pôvodných 4 300 dolárov. Očakáva, že zlato bude naďalej vynikať vďaka inflačným tlakom a slabšiemu doláru. Inými slovami, šťastie si nekúpite, ale pohľad na hodnotu vašej investície do zlata vám pravdepodobne vyčarí úsmev na tvári ešte minimálne 12 mesiacov (aspoň podľa Goldman Sachs). Okrem silného dopytu zo strany centrálnych bánk sa však k nákupom pridávajú aj súkromní investori. Tí vnímajú zlato ako spoľahlivú ochranu pred rastúcou infláciou, vysokým zadlžením vlád vo vyspelých ekonomikách a neistotou spôsobenou geopolitickým napätím. Ray Dalio teda radí: držanie peňazí v dlhových nástrojoch v čase, keď je na trhu obrovská ponuka dlhu, nie je efektívnym spôsobom uchovania bohatstva. Práve z tohto dôvodu odporúča investorom alokovať do zlata až 15 % svojho portfólia, čo je výrazne viac, ako radia tradiční finanční poradcovia (väčšinou 5 %).

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.