Veľké priznanie: Traja zo štyroch Slovákov by si mesačne dokázali odložiť 50 eur, ba aj viac

Foto: Shutterstock

fb_share 

Revízia domáceho rozpočtu prinesie úspory

„Pri revízii domáceho rozpočtu sa vždy dá usporiť nejaká suma. Ak by si Slováci tieto usporené peniaze každý mesiac odložili, alebo ich investovali, pripravili by sa na krajšiu budúcnosť. Táto suma môže byť rozhodujúca pri sporení na životné finančné ciele, ako napríklad kúpu auta, štúdium detí, alebo pri tvorbe aktív na dôchodok,“ hovorí odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners Group SK Tomáš Čorňák.  

Ak by si Slováci odložili každý mesiac spomínaných 50 eur, po roku by mali k dobru 600 eur. No sporenie nie je len o odkladaní si peňazí bokom, ale aj o nastavení konkrétnych finančných cieľov. Tie môžu byť krátkodobé, ako napríklad dovolenka, strednodobé, ako je príprava na štúdium detí, alebo dlhodobé, ktoré sa najčastejšie spájajú so zabezpečením na dôchodok.

Ak si chce človek začať sporiť, mal by sa riadiť týmito tromi pravidlami:

1) Peniaze na sporenie si vyčleňte ako prvé

Zdá sa vám, že žijete od výplaty do výplaty? Možno nie je problém ani tak vo výške príjmov ako v  nesprávnom hospodárení. Ak patríte k tým, ktorí sa spoliehajú, že si na sporenie odložia na konci mesiaca, budete sklamaní. Každoročné prieskumy potvrdzujú, že najviac peňazí z domácich rozpočtov uteká pri bežnej spotrebe.

V poslednom z nich sa až tri štvrtiny opýtaných priznali, že majú vyššiu spotrebu, ako je odporúčaných 40 % z mesačných príjmov. „Ide o jednoduchý psychologický efekt. Míňame vtedy, keď máme peniaze. Ak si však z výplaty odložíme ako prvé peniaze na sporenie, na míňanie nám ostane menej,“ tvrdí odborník a dodáva: „Aby bolo sporenie ešte efektívnejšie, treba si stanoviť jasné ciele, na ktoré peniaze odkladám.“ 

2) Nemýľte si tvorbu finančnej rezervy so sporením

Aj keď v oboch prípadoch si odkladáte peniaze bokom, rezerva a sporenie nie je to isté a musia byť od seba oddelené. Rezerva, na ktorú odborníci odporúčajú odložiť 10 % zo svojich príjmov, totiž slúži ako poistka pri nepredvídateľných situáciách, ako sú napríklad strata zamestnania a výpadok príjmu. „Odporúčaná optimálna rezerva je vo výške šiestich mesačných príjmov a nesmie slúžiť na financovanie dovolenky, zariadenia bytu alebo na výmenu auta za novšie. Sporenie je, naopak, účelové a očakávané, keďže presne poznáte cieľ sporenia,“ upozorňuje T. Čorňák. Podľa odborníka vytvorenie optimálnej rezervy zaberie približne päť rokov.  

3) Nastavte si sporenie na konkrétne ciele

V prvom rade je potrebné ujasniť si, aké sú naše krátkodobé a dlhodobé finančné ciele. Pri krátkodobých hovoríme napríklad o dovolenkách, zariadení do domácnosti alebo aj o príprave na Vianoce, ktoré každoročne z rodinného rozpočtu ukroja stovky eur. Zároveň bývajú najčastejším dôvodom, keď domácnosti svoje aktuálne potreby látajú cez rýchle pôžičky, kreditné karty a spotrebné úvery.

Strednodobé a dlhodobé ciele majú už zásadný vplyv na životnú úroveň v budúcnosti. Najčastejšie ide o zabezpečenie bývania, budúcnosti detí či dôchodku. Tie sa nedajú dlhodobo financovať pôžičkami. „Ak ľudia dlhodobé ciele neplánujú, často musia zo svojich snov úplne upustiť,“ upozorňuje odborník na financie. Na tvorbu rezervy a sporenie by tak malo každý mesiac odchádzať dovedna 30 % z príjmov. Týmto krokom sa človek dokáže zabezpečiť na všetky očakávané i neočakávané udalosti, vrátane dôstojného života v dôchodkovom veku.

Na svoje ciele si nasporte cez investovanie

Okrem toho, že si každý mesiac odložíte 10 % z príjmov ako rezervu, ďalších 10 % vyčleňte na strednodobé a 10 % na dlhodobé sporenie – investovanie. Podľa odborníka na financie sú na päťročný horizont vhodné konzervatívne investičné stratégie, na 15 rokov dynamické a na 10 rokov je vhodná kombinácia oboch.

Investovanie je však náročné, preto odporúča poradiť sa s finančným odborníkom. „Tu treba počítať s dlhším investičným horizontom, a teda aj s tým, že na peniaze v najbližších rokoch nesiahnete. Dôležité je uvedomiť si, že za 20 rokov pravidelného mesačného investovania sa viete dopracovať k dvojnásobku vkladov,“ dodáva.

Ako sú na tom aktuálne Slováci so sporením?

Podľa údajov Národnej banky Slovenska, najviac ľudí si na Slovensku sporí prostredníctvom vkladov v banke (49 %). „Z týchto peňazí asi 70 % tvoria vklady na bežných účtoch a štvrtinu termínované vklady, najčastejšie na jeden alebo päť rokov," konštatuje NBS.

Ďalších necelých 13 % peňazí majú Slováci uložených v cenných papieroch alebo akciách, 11 % svojich peňazí si držia v hotovosti, alebo ich majú doma schované „pod matracom". Zvyšné peniaze majú uložené v penzijných, poistných a iných schémach.