Foto: Shutterstock

Zhrňujúco sa dá povedať, že ide o pozitívne zmeny. Zároveň však musím dodať, že im chýba jedna dôležitá časť – nástroje s reálnym potenciálom zlepšiť celkové výnosy fondov 2. piliera. Pretože najmä niektoré akciové fondy dlhodobo výrazne zaostávajú za benchmarkami a štátnymi dôchodkovými schémami vo vyspelých krajinách sveta.

Správne kroky

Predvolená investičná stratégia pre nových sporiteľov, a najmä presun sporiteľov z garantovaných do rastových fondov, je jednoznačne správnym krokom. Kým pri mladých ľuďoch je tento krok viac-menej symbolický, keďže mladí ľudia si aj dnes v drvivej väčšine vyberajú indexový alebo akciový fond, pri existujúcich sporiteľoch vo vyššom veku je to kľúčové rozhodnutie.

Pozitívom je presun úspor do rastových fondov všetkých sporiteľov do 54 rokov. Dôležité je, že proti presunu treba aktívne namietať, čo pravdepodobne urobí len menšina sporiteľov. Vychádzam pritom z toho, že v roku 2013 sa len menšina časť ľudí aktívne zaujímala o svoje úspory a namietala proti presunu do slabo výkonných garantovaných fondov.

Aj preto je dnes šanca, že väčšina sporiteľov reálne prejde z málo výkonných až dlhodobo stratových garantovaných fondov do rastových fondov. Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) bude mať na prechod dva alebo tri roky a predpokladám, že bude presun realizovať v niekoľkých tranžiach.

Prílišná opatrnosť

Ministerstvo práce je však príliš opatrné a konzervatívne v tom, že sprísnilo presun úspor do garantovaných fondov od veku 45 rokov. Od tohto veku má DSS povinne presúvať 12,5 % úspor do garantovaného fondu. Je to zbytočne skorá zmena, keďže do dôchodkového veku 45-ročnému sporiteľovi pri dnešnom veku odchodu do dôchodku zostáva vyše 17 rokov.

Na porovnanie, dnes zákon hovorí o presune úspor do garantovaných fondov od veku 52 rokov. Osobne by som navrhol nastavenie ponechať na súčasnej hodnote (52 rokov veku) a dovtedy presunúť úspory sporiteľov plošne do rastových fondov. Dobrou správou však je, že sporiteľ môže tento presun odmietnuť.

Chýbajú nástroje

Celej zmene chýba však dôležitá časť, a to sú nástroje vedúce k zvýšeniu výkonnosti fondov v 2. pilieri. Najmä niektoré akciové fondy totiž zaostávajú za trhovými benchmarkami a v porovnaní s indexmi sú ich výsledky slabé.

Dalo by sa povedať, že pri dnešnom nastavení by bolo lepšie „prehodiť“ všetkých sporiteľov do istého veku na indexové fondy nakupované centrálne na finančnom trhu bez zapojenia správcov. Pretože tie si berú poplatok za správu fondu, za ktorý však sporitelia nič navyše nedostávajú.

Len na zvýšenie štandardu

Plusom je rozhodne obmedzenie jednorazového výberu nasporenej sumy v 2. pilieri. Sporenie v 2. pilieri z odvodov a bez zdanenia by jednoznačne malo byť viazané výlučne na zvýšenie životného štandardu na dôchodku. Sporitelia budú mať stále na výber kúpu doživotnej anuity, alebo programový výber v DSS.

Nie je však zrejmé, či ukončenie programového výberu po 10 rokoch na dôchodku a prechod na anuitu bude povinné, alebo bude stále možnosť zostať pri programovom výbere. Určite sa prihováram za zachovanie oboch možností bez časového obmedzenia. Zvýši sa tým konkurencia na trhu, čo by sporiteľom malo zachovať výhodnejšie podmienky.