Umelá inteligencia ťahá burzy na rekordy. Je to nová bublina alebo začiatok ďalšej dekády rastu?

Foto: Shutterstock

AI zarába miliardy

Svetové indexy v roku 2026 pokračujú v silnom raste, hoci globálna ekonomika čelí neistote, geopolitickým konfliktom aj spomaľovaniu v niektorých regiónoch. Hlavným ťahúňom trhov sú technologické firmy, ktoré profitujú z rozvoja umelej inteligencie. Investičný príbeh AI sa stal dominantným naratívom posledných rokov a kapitál prúdi najmä do spoločností, ktoré vyvíjajú čipy, cloudové riešenia či generatívne modely.

Podľa investičného analytika Matúša Čarného zo spoločnosti FinGO.sk je však potrebné oddeliť realitu od eufórie. „Na rozdiel od dot-com éry dnes lídri technologického sektora generujú reálne zisky v miliardách dolárov. Umelá inteligencia nie je len vízia budúcnosti, ale konkrétny zdroj príjmov,“ upozorňuje.

Valuácie na hrane historických extrémov

Aj napriek silným fundamentom sa nedá ignorovať fakt, že ocenenia technologických gigantov sú vysoké. Ukazovatele typu P/E ratio sa pohybujú na úrovniach, ktoré v minulosti často predchádzali výraznejším korekciám.

Trh akoby rátal s bezchybným scenárom, v ktorom sa AI rozšíri do všetkých sektorov bez regulačných zásahov, technologických problémov či hospodárskeho spomalenia. Každé negatívne prekvapenie preto môže spustiť zvýšenú volatilitu.

Pre drobných investorov je dôležité uvedomiť si, že aj keď neinvestujú priamo do jednotlivých technologických akcií, často sú na ne výrazne naviazaní. Globálne indexové fondy ako MSCI World alebo americký S&P 500 majú významnú časť portfólia koncentrovanú v úzkej skupine najväčších technologických firiem. Ich výkonnosť tak vo veľkej miere závisí od úspechu niekoľkých hráčov.

Zákon veľkých čísel a nový investičný príbeh

Rok 2026 zároveň ukazuje limity extrémneho rastu. Firmy s trhovou kapitalizáciou v biliónoch dolárov čelia zákonu veľkých čísel – udržať dvojciferné tempo rastu je pri takejto veľkosti čoraz náročnejšie.

Zaujímavý posun nastáva aj v samotnom investičnom príbehu. Kým v predchádzajúcich rokoch dominovali výrobcovia čipov a softvérové firmy, dnes sa pozornosť postupne presúva k infraštruktúre, ktorá AI umožňuje fungovať. Umelá inteligencia je energeticky extrémne náročná a vyžaduje obrovské dátové centrá, stabilné prenosové sústavy a dostatok surovín.

Príležitosť sa preto podľa odborníkov môže nachádzať v energetike, priemysle, ťažbe medi či v spoločnostiach spravujúcich distribučné siete. Tieto sektory síce nie sú mediálne tak atraktívne ako technologické startupy zo Silicon Valley, no bez nich by digitálna revolúcia nemohla pokračovať.