Zdroj: Shutterstock

Záujem o syntetické diamanty rastie

Dopyt po diamantoch sa po pandémii koronavírusu vo všeobecnosti oslabil, keďže spotrebitelia sa opäť vrhli na cestovanie a zážitky. No menšie jedno- až dvojkarátové kamene, ktoré sa používajú napríklad aj v snubných prsteňoch, zaznamenali podstatne výraznejší pokles cien ako zvyšok trhu.

Podľa správy agentúry Bloomberg dôvodom je najmä stúpajúci dopyt po kameňoch vyrobených v laboratóriách. Priemysel syntetických diamantov totiž venoval osobitnú pozornosť tejto kategórii, kde sú spotrebitelia zvlášť citliví na cenu, a vynaložené úsilie sa teraz začalo vyplácať.

Makroekonomický problém

Otázkou teraz je, či klesajúci dopyt po prírodných diamantoch v tejto kategórii predstavuje trvalú zmenu a – čo je najdôležitejšie – či sa výroba umelých drahokamov rozšíri z kategórie menších briliantov aj na tie väčšie, ktoré dominujú najmä na ázijskom trhu.

Líder tohto odvetvia spoločnosť De Beers trvá na tom, že za súčasnú slabosť môže prirodzený pokles dopytu po tom, ako počas pandémie stúpli ceny drahých kameňov, pričom mimoriadne zraniteľným segmentom boli lacnejšie snubné prstene. Zatiaľ však nevidí dôvod na paniku.

„Došlo ku kanibalizácii, to nemôžeme poprieť. No to, čo sa deje na trhu, je predovšetkým makroekonomický problém,“ vyhlásil vedúci obchodu s diamantmi spoločnosti De Beers Paul Rowley.

Cena diamantov klesá

Spoločnosť De Beers zareagovala na slabnúci dopyt agresívnym znižovaním cien pre kategóriu známu ako „výberové výrobky“, čo sú neopracované diamanty s hmotnosťou medzi 2 a 4 karátmi, ktoré je možné po vyleštení vyrezať na kamene s polovičnou veľkosťou, čím sa získavajú diamanty používané aj v snubných prsteňoch.

Spoločnosť znížila ceny v tejto kategórii za posledný rok o viac ako 40 %, vrátane jedného zníženia o viac ako 15 % v júli 2023.

Kým v júni 2022 si za karát z vybraných diamantov účtovala približne 1 400 dolárov, v júli tohto roku to bolo už len približne 850 dolárov. Cena pritom môže byť ešte nižšia, pretože diamanty sú stále o 10 % drahšie ako na „sekundárnom“ trhu, kde obchodníci a výrobcovia obchodujú medzi sebou navzájom.