Slovenskí investori spanikárili – namiesto nakupovania predávali

Foto: Shutterstock

Finančné trhy „trpeli“ už neraz. Napríklad kvôli ropnému šoku a prudkému nárastu inflácie v 70. rokoch minulého storočia. Ďalej kvôli krachu na burze v roku 1987, kolapsu tzv. internetovej bubliny alebo spľasnutiu hypotekárnej bubliny a prepuknutiu globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 až 2009. Mimochodom, rozsah výkyvov na finančných trhoch v marci 2020 prekonal všetky predchádzajúce krízy. 

Najrýchlejší prepad v histórii

Pre akciové trhy bol aktuálny prepad najrýchlejší v histórii. Najväčšie straty zaznamenali podielové fondy zamerané na akciové investície. Každá minca však má dve strany. „Napríklad Index S&P 500 padol za mesiac až o neuveriteľných 33 %, čo je jeden z najrýchlejších prepadov v histórii. Rovnako šokujúcim tempom však akciové trhy straty aj vymazali. Dnes už majú na dosah svoje historické maximá,“ hovorí Michal Nalevanko, riaditeľ analytickej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy, a dodáva, že ak by niekto nevenoval správam z finančných trhov permanentnú pozornosť, krízu by mohol poľahky aj prehliadnuť. 

Ekonomiky klesajú, trhy rastú

Jeho slová potvrdzuje aj Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investments. „Výkonnosť ekonomík klesá. Momentálne sme, napríklad z pohľadu HDP, v najhorších číslach od druhej svetovej vojny. Pritom vplyv krízy sa naplno prejaví až v treťom kvartáli tohto roku. Zato investičné trhy rastú, a to veľmi rýchlo. Na jednej strane sa zhoršujú všetky dôležité makroekonomické ukazovatele, ako nezamestnanosť v jednotlivých krajinách, pokles HDP, export aj import, no výkonnosť finančných trhov napriek tomu rastie.“ 

Potrebné je dodať, že výkonnosť trhov rástla naprieč krajinami i kontinentmi, ale nie úplne vždy a nie úplne všade. „Toto poznanie nahráva stratégii mať svoje dlhodobé investície diverzifikované naprieč rôznymi investíciami,“ konštatuje M. Ovčarik.

Partner článku

Slovenskí správcovia vykázali stratu

Takéto sú trendy na svetových trhoch. Pozrime sa však bližšie, ako sa situácia vyvíjala na Slovensku a ako sa správali slovenskí investori. Podľa údajov Asociácie správcovských spoločností (ASS) tri najväčšie otvorené podielové fondy, ktoré spravujú slovenskí správcovia, za tri posledné mesiace vykázali stratu od 17 do 19 % (údaje sú k 22. máju 2020). 

Straty utrpeli podielové fondy zamerané na akciové investície, pričom priemerná výkonnosť za všetky podielové fondy na Slovensku bola -10,65 %, pri akciových fondoch -16,52 % a pri dlhopisových -5,35 %. Výsledkom boli pohyby vo výške a v objeme majetku, ktoré majú investori v podielových fondoch.

Predávali, keď mali nakupovať

Otázka znie, prečo výkonnosť podielových fondov, ktoré sú v správe slovenských správcov, nekopíruje výsledky globálnych trendov. Odpoveď je pomerne jednoduchá. „Slovenskí investori spanikárili a na príchod krízy zareagovali najmenej vhodným spôsobom. Predbežné štatistiky poukazujú na to, že v marci Slováci vo veľkom predávali svoje akcie. Teda v čase, keď sa začali objavovať prvé poklesy trhov, zrejme z obavy zo straty predali svoje akcie v podielových fondoch v objeme štvrťročných investícií. Pomerne veľká časť investícií z podielových fondov v panike odtiekla a investori na tom stratili,“ opisuje investičné správanie Slovákov M. Ovčarik.

„V apríli, ktorý bol ideálnym mesiacom na investovanie, bol nákup podielových fondov nízky. Škoda, že v tomto mesiaci, keď trhy zažívali výrazné nárasty, do fondov pritiekla len suma porovnateľná s obdobiami pred krízou,“ vysvetľuje ďalej s tým, že na svedomí to má váhanie investorov, či podmienky na investovanie v blízkej budúcnosti nebudú ešte priaznivejšie ako sú v súčasnosti.

Nevyužili núkajúcu sa príležitosť

Podľa slov M. Ovčarika predaj akcií, keď padajú, a nevyužitie núkajúcich sa investičných príležitostí, keď sú trhy na dne, hovoria o neskúsenosti slovenských investorov a tiež o nesprávnom chápaní investícií a investovania. „Pri rozhodovaní sa o tom, či investovať, alebo nie, by „faktor krízy“ mal byť irelevantný. Je zrejmé, že kríza spôsobuje investorom straty. Krátkodobo aj značné. Pri dlhodobom a pravidelnom investovaní sa však investície v čase krízy stávajú najziskovejšími a majú najvýraznejší podiel na celkovej bilancii investičnej stratégie,“ vysvetľuje M. Nalevanko.