Slováci dokážu zo stovky ušetriť iba šesť eur. Na dôchodku im to nemusí stačiť

Foto: Unsplash

Objem investícií Slovákov rastie, v hotovosti a na bankových účtoch domácností však stále leží takmer 52 miliárd eur. To je zhruba 44 % ich finančného majetku. Keďže Slovensko čelí jednému z najnepriaznivejších demografických trendov v Európe a očakávaný tlak na dôchodkový systém bude rásť, je aktívna správa financií pre udržanie životnej úrovne kľúčová.

Slovenská populácia totiž rýchlo starne a pomer pracujúcich voči seniorom sa bude znižovať. Spoliehať sa na dôchodkový systém sa preto nemusí oplatiť najmä mladším generáciám, čo si stále viac Slovákov aj uvedomuje. Z prieskumu investičnej platformy Portu vyplýva, že len 1,8 % respondentov generácie Z sa pri zabezpečení na dôchodok plne spolieha na štát. Až 87,1 % tvrdí, že sa o nich štát finančne skôr alebo určite nepostará. Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos, zúčastnilo sa na ňom 839 respondentov.

„Štatistické dáta ukazujú, že toto riziko si ľudia nielen uvedomujú, ale reagujú naň aj zmenenou štruktúrou svojho majetku. Tempo zmien je však príliš pomalé,“ upozorňuje Marek Malina, analytik Portu.

Investície doťahujú hotovosť

Údaje Národnej banky Slovenska potvrdzujú, že podiel hotovosti a vkladov slovenských domácností na celkových finančných aktívach v druhom kvartáli 2025 dosiahol úroveň 44 %. V roku 2024 to bolo  44,8 % , o rok skôr 47,1 %. V roku 2015 dosahoval tento podiel až 61,3 %.

Podobný trend možno pozorovať aj v ostatných krajinách skupiny V4. V Česku klesol podiel hotovosti a vkladov na celkovom finančnom majetku z 42 % v roku 2023 na 39,9 %, v Poľsku z 51,7 % na 50,6 %. V Maďarsku sa znížil z 21,5 % v roku 2023 na 21,3 % v roku 2024, hoci na konci druhého kvartálu tohto roka opäť vzrástol na 21,5 %.

Z hľadiska podielu investícií slovenských domácností sleduje centrálna banka štyri zložky: podielové fondy, kótované akcie, dlhopisy a penzijné fondy. Na konci druhého štvrťroku 2025 pripadal najväčší podiel na celkových finančných aktívach slovenských domácností na penzijné fondy (18,3 %), ďalej na podielové fondy (12 %), dlhopisy (4,3 %) a kótované akcie (0,9 %). Spolu dosiahli tieto investície 35,5 % podiel na celkovom finančnom majetku. V roku 2023 to bolo 31,2 % a v roku 2024 už 34,6 %. „Za nárastom však stojí nielen väčší záujem Slovákov o investovanie, ale aj silné výnosy investičných aktív v posledných rokoch. Vďaka nim by totiž finančný majetok domácností, ktorý majú zainvestovaný, narástol aj bez toho, aby do portfólia pribudli nové vklady,“ upozorňuje Marek Malina.

V rámci skupiny štátov V4 má Slovensko vôbec najvyšší podiel investičných aktív na celkových finančných aktívach. Za prvenstvom stojí najväčšia zložka investícií, teda penzijné fondy, predovšetkým tretí dôchodkový pilier, čo podčiarkuje jeho dôležitosť. Za Slovenskom nasleduje Maďarsko s podielom 30,8 %, Česko s 23,3 % a nakoniec Poľsko s 20,1 %.

Odkladáme si primálo

Problémom však je, že v dôsledku kombinácie prudkého nárastu cien a konsolidačných opatrení sú rodinné rozpočty na Slovensku pod tlakom a miera úspor v prvom polroku 2025 klesla podľa Štatistického úradu SR na 6,1 %. To je výrazne pod priemerom eurozóny 15,45 % a trojnásobne menej ako v Česku (17,9 %). Počas pandémie COVID-19 pritom miera úspor na Slovensku dosahovala takmer 12 %.

„Najnižšia miera úspor od roku 2016 je odzrkadlením konsolidácie a jej náporu na rodinné rozpočty. Miera úspor na úrovni 6 % znamená, že zo 100 zarobených eur dokážeme ušetriť len šesť," hovorí Marek Malina. „V čase, keď sú ľudia pod tlakom rastúcich životných nákladov, je otázka efektívnej správy úspor ešte dôležitejšia. Pokiaľ tieto peniaze končia na bežných účtoch, inflácia znižuje ich kúpnu silu."

Dôchodky pod tlakom

Nutnosť zhodnocovať úspory efektívnejšie podčiarkuje demografická prognóza. Priemerný vek Slovákov sa medzi rokmi 2001 a 2021 zvýšil z 36,1 na 41,3 rokov a dnes už dosahuje takmer 44 rokov. Veľkosť populácie klesá už štvrtý rok po sebe, kým predtým 75 rokov rástla. Starnutie obyvateľstva má kvôli nízkej pôrodnosti pokračovať, čo bude vytvárať ďalší vážny problém pre verejné financie a dôchodkový systém.

Podľa údajov Eurostatu a Európskej komisie sa očakávaná dĺžka života pri narodení posunie u mužov zo 76,1 rokov (2022) na 84,8 rokov (2070). U žien sa v rovnakom časovom rámci očakáva posun z 81,9 na 89,2 rokov. Zásadným problémom pre priebežný systém financovania dôchodkov (I. pilier) je pritom pomer pracujúcich na jedného seniora. Zatiaľ čo dnes pripadá až 5 ľudí v produktívnom veku na jedného dôchodcu, v roku 2050 to podľa demografických odhadov nemajú byť ani dvaja pracujúci. Do roku 2060 tak v porovnaní so súčasnosťou ubudne takmer milión ľudí v produktívnom veku.

Výsledkom bude zvyšovanie dôchodkového veku alebo zníženie reálnej hodnoty vyplácaných dôchodkov. Už dnes sa dôchodky v priemere pohybujú na úrovni miery náhrady 45 % - ich výška teda nedosahuje ani polovicu toho, čo daný človek predtým zarábal. Toto číslo bude v dôsledku demografie klesať. Do roku 2070 by to mohlo byť o 10 percentuálnych bodov menej.

„Ak si teda niekto zvykol na životný štandard zodpovedajúci priemernej mzde, na dôchodku ho bez vlastných investícií čaká pokles na zhruba tretinu niekdajších príjmov. Ak k tomu pripočítame fakt, že domáca ekonomika sa prepadá v mnohých ukazovateľoch, spoliehanie na štát hraničí s hazardom. Preto je lepšie zobrať osud do vlastných rúk a začať investovať čím skôr,“ dodáva Marek Malina.