Foto: Shutterstock

Na ruskom akciovom trhu sú okrem toho viditeľné výrazné štátne zásahy. Od injekčného vládneho nákupu akcií za 992 miliárd rubľov až po povinné odpredaje dlhopisov, kvôli ktorým prišli klienti o milióny rubľov. Je tak zrejmé, že ruskému akciovému trhu bude trvať ešte veľmi dlhý čas, kým sa vráti do normálu. Ak sa mu to vôbec ešte niekedy podarí.

Cudzinci obchodovať nemôžu

Ruský akciový trh sa teda znova otvoril. Stalo sa tak prvýkrát od invázie Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala pred viac ako mesiacom. Akciový trh bol zatvorený od 25. februára 2022 po tom, ako v reakcii na inváziu klesla ruská burza o takmer 44 %. Ruská vláda sa rozhodla zatvoriť ju a pozastaviť obchodovanie, aby ochránila svoje spoločnosti od prepadu cien akcií.

Burza sa otvárala postupne. Najprv bolo spustené obchodovanie so štátnymi dlhopismi, až neskôr sa k nim pridali aj akcie. Až po nich nasledovalo spustenie obchodovania s ďalšími cennými papiermi vrátane podnikových a eurobondových dlhopisov. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme čoskoro otvorili všetky segmenty akciového trhu,“ povedal vedúci oddelenia burzy v Moskve Boris Blokhin.

Samotné obchodovanie je však výrazne obmedzené a platia pri ňom prísne pravidlá. Cudzinci nemôžu predávať svoje akcie ani dlhopisy zatiaľ do 1. apríla. Okrem toho bol obchodníkom zakázaný predaj nakrátko, takzvané shortovanie, pri ktorom investor staví na pokles cien aktíva.

Potemkinov trh

Výrazné obmedzenia obchodovania len zdôraznili ekonomickú izoláciu Ruska a tlak na finančný systém napriek snahám centrálnej banky obmedziť prepady trhu. Ruská vláda uviedla, že v nadchádzajúcich mesiacoch minie približne 992 miliárd rubľov (10 miliárd dolárov) z Národného fondu bohatstva na nákup akcií v snahe stabilizovať ruský akciový trh.

Vysoký americký predstaviteľ uviedol, že tento krok Moskvy je neudržateľný a obmedzené obnovenie obchodovania nazval „Potemkinovým otvorením trhu“. (Potemkin bol ruský šľachtic, ktorý budoval fiktívne prosperujúce dediny, aby panovníčke Kataríne II. dokázal, že na ruskom vidieku je všetko v najlepšom poriadku – pozn. red.)

„Toto nie je skutočný trh ani udržateľný model, čo len podčiarkuje izoláciu Ruska od globálneho finančného systému,“ uviedol vo svojom vyhlásení zástupca poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Daleep Singh.

Zelený deň

Moskovská burza obnovila obchodovanie s 33 ruskými akciami, vrátane niektorých z jej najväčších mien, ako Gazprom alebo Sberbank. Počas prvého dňa sa ruským akciám darilo, referenčný index moskovskej burzy MOEX vzrástol o 4,4 %. Niektoré spoločnosti tak čiastočne vymazali straty z prepadu, ktorý nastal v deň invázie.

Ropné giganty Rosnefť a Lukoil poskočili o 16,97 % a 12,41 %, kým hliníková spoločnosť Rusal vzrástla o 15,81 %. Norilsk Nickel, najväčší ruský ťažbár niklu a paládia, si pripísal 10,17 %. Na opačnom konci indexu skončili akcie ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot, ktoré klesli o viac ako 16 %. Prepad Aeroflotu nie je žiadnym prekvapením po tom, čo USA, Európska únia a ďalšie krajiny zakázali ruským lietadlám vstup do ich vzdušného priestoru.

Negatívny vplyv sankcií bol zreteľný aj v bankovom sektore, pričom akcie druhej najväčšej ruskej banky VTB klesli o 5,5 %. Banka číslo jedna Sberbank, však dokázala zmazať straty a do konca prvého obchodného dňa narástla o 3,9 %. Moskovská burza uviedla, že 567-tisíc súkromných investorov predstavovalo 58,2 % objemu obchodov v prvý deň po otvorení burzy, pričom zvyšok obchodov zrealizovalo 121 profesionálnych účastníkov.

„Ráno sme videli obrovské množstvo drobných investorov, ktorí na jednej strane uzatvárali krátke pozície a na druhej strane boli pripravení zaparkovať svoje ruble v akciách, aby ich nejako zachránili pred infláciou,“ povedal vedúci obchodovania s akciami v najväčšej ruskej maklérskej spoločnosti Aton Elbek Dalimov.

Povinné odpredanie dlhopisov

Zaujímavým bolo aj obnovenie obchodovania s dlhopismi OFZ. OFZ (po rusky Obligatsyi Federaľnovo Zaima, v preklade Federálne úverové dlhopisy) sú kupónové dlhopisy vydané ruskou vládou, ktoré draží ruské ministerstvo financií na financovanie federálneho rozpočtu. Vzhľadom na svoju úlohu tvoria podstatnú súčasť ruského finančného systému.

Po obnovení obchodovania so štátnymi dlhopismi OFZ Moskovská burza spustila povinný centrálny odkup OFZ v snahe obmedziť ich volatilitu. Výnosy niektorých OFZ, vrátane benchmarkových 10-ročných štátnych dlhopisov, sa tak hneď v prvý deň obchodovania vyšplhali na takmer 20 %, čiže na úroveň základnej úrokovej sadzby Ruskej centrálnej banky. V nasledujúcich dňoch sa ustálili medzi 14 % a 17 %.

Povinný odkup znamenal, že väčšina ruských maklérov, ktorí držali tieto dlhopisy svojim klientom, ich boli nútení odpredať naspäť Národnému zúčtovaciemu centru (NCC). NCC predávala OFZ s výnosmi medzi 17 % až 20 % oproti vtedajšej priemernej sadzbe 15 %.

Medzi úrokovou sadzbou a cenou dlhopisu platí inverzný vzťah. Preto, ak sa predávajú s vyššou úrokovou sadzbou, ich cena je nižšia. Kvôli povinnému odpredaniu tak prišli maklérske spoločnosti a ich klienti o milióny rubľov.

Napríklad stredne veľká ruská maklérska spoločnosť Univer Capital pre agentúru Reuters uviedla, že tento nútený odkup stál ich klientov cez 174 miliónov rubľov (1,5 milióna eur). Výkonný riaditeľ oddelenia kapitálových trhov v Univer Capital Arťom Tuzov povedal, že „NCC zablokovala obchodný limit spoločnosti a v dôsledku toho predáva (naše OFZ) aktíva. Obchodný limit bude odblokovaný až po skončení (povinného) predaja.“ Moskovská burza, ktorá je materskou spoločnosťou NCC, na margo dodala: „Všetky operácie NCC sú zamerané na obmedzenie systematických rizík, aby sa emisie jedného makléra nepreniesli na celkový trh.“

Malá veľká burza

Mimo Ruska má opätovné otvorenie obchodovania s akciami na Moskovskej burze len malý vplyv. Trhová kapitalizácia Moskovskej burzy – približne 773 miliárd dolárov z konca minulého roka, je podľa Svetovej federácie búrz len zlomkom kapitalizácie veľkých západných alebo ázijských trhov. Na porovnanie, súčet trhovej kapitalizácie všetkých akcií na Newyorskej burze je zhruba 28 biliónov dolárov.

Ruské akcie sa okrem toho prestali predávať na všetkých významných západných zahraničných burzách. Napríklad na Londýnskej burze sa ich obchodovanie skončilo už 3. marca 2022. Pre väčšinu zahraničných investorov ruské akcie stratili akúkoľvek príťažlivosť.

V Rusku je budúcnosť burzy tiež otázna. Väčšina Rusov totiž nedrží významnú časť svojich majetkov na akciovom trhu. Okrem toho je vďaka vojne situácia na akciovom trhu z pohľadu ruskej vlády vedľajšia. A aj keď sľúbila nákup akcií za 992 miliárd rubľov, analytici sa zhodujú, že je to krok, ktorý má zabrániť vzniku paniky.

„Je to skôr indikátor sentimentu. Ruská vláda sa teraz snaží dokázať, že si zaslúži dôveru a teraz sa usiluje dostať túto správu k ľuďom, aby neprepadli panike. Je to tiež ich snaha ukázať, že toto je len dočasná situácia, ktorá sa časom zlepší,“ povedal generálny riaditeľ poradenskej firmy Macro-Advisory Ltd. Chris Weafer.