Rekordnú aukciu šperkov v Christie´s za 156 miliónov dolárov sprevádzali protesty

Ján Sípos 16.5.2023 Poslať

Mala to byť aukcia, ktorá sa zapíše do histórie prekonaním rekordu, nakoniec však po nej zostala trpká pachuť. Šperky, ktoré patrili miliardárke Heidi Hortenovej, sa aukčnému domu Christie´s podarilo vydražiť za 156 miliónov dolárov. Vďaka tomu sa podarilo prepísať prvenstvo, ktoré dovtedy držali klenoty zo zbierky herečky Elizabeth Taylorovej. Najviac však medzi zainteresovanými aj verejnosťou zarezonoval spôsob, ako k nim ich majiteľka prišla.

Foto: Christie´s

Odhady často presiahli predajné ceny

Mnohé z dražených položiek nedosiahli ceny, ktoré experti očakávali. Napríklad prsteň Sunrise Ruby (na snímke hore), ktorý sa pýši výnimočne čistým 25,59-karátovým rubínom farby holubej krvi, sa predal za 14,7 milióna dolárov, čo je menej, ako znel jeho najnižší odhad predpredaja stanovený na 15,7 milióna dolárov.

Náhrdelník z platiny a diamantov Briolette of India vykladaný 90,36-karátovým diamantom briolette a obklopený ďalšími diamantmi v tvare hrušky sa podarilo vydražiť za 7,1 milióna dolárov, čo je výrazne pod odhadom na úrovni 10,1 až 15,7 milióna dolárov.

Podobne dopadol aj trojradový prírodný perlový náhrdelník Harry Winston (na snímke dolu) s 11,15-karátovým ružovým diamantovým zapínaním, ktorý sa predal za 6,3 milióna dolárov, hoci jeho odhadovaná cena sa pohybovala medzi 7,2 až 10,4 milióna dolárov. Identita kupcov, ako to už väčšinou býva, zostala aj v týchto prípadoch utajená.

Kontroverzná aukcia

Čo však rozhodne utajené nebolo, to boli protesty skupín obhajujúce práva preživších a obetí holokaustu, ktoré na aukčný dom Christie's naliehali, aby dražbu zbierky dedičky impéria rakúskeho miliardára neuskutočnil. Christie's však tieto výzvy na zastavenie predaja odmietol.

Priznal však, že Heidi Hortenová získala „významné dedičstvo“ po svojom manželovi Helmutovi Hortenovi, ktorý zomrel v roku 1987, aj to, že tento Rakúšan svoje bohatstvo získal vďaka arizácii majetku židovských spoluobčanov počas druhej svetovej vojny. Nacistickú éru využil na nakupovanie židovských podnikov hlboko pod ich skutočnú cenu, čo mu pomohlo vo vybudovaní vlastného maloobchodného impéria.

Argumenty Christie's, prečo sa pustil do aukcie

Aukčný dom však dražbu obhajuje tvrdením, že všetky šperky v aukcii boli nakúpené po vojne v období päťdesiatich rokov. Prvé z nich si rodina zaobstarala začiatkom 70. rokov minulého storočia, teda viac ako štvrťstoročie po tom, ako boli nacisti na konci druhej svetovej vojny porazení a mnohí z nich za svoje zločiny aj súdení. Christie's zároveň dodáva, že dražby sa ujal preto, lebo výťažok pôjde na charitatívne účely.

Protiargumenty židovských organizácií

Prezident Nadácie pre preživších holokaustu v USA David Schaecter však takéto argumenty odmieta. Uviedol, že nadácia vysvetlenie Christie's zobrala na vedomie, trvá však na tom, že aukčný dom „banalizuje holokaust, aby ospravedlnil použitie peňazí brutálne ukradnutých židovskému národu počas barbarských podmienok, ktoré ľudia dnes sotva chápu, a to všetko na podporu vybraných ,charitatívnych cieľov' špekulanta“.

Čo na to hovoria historici?

„Príbeh Helmuta Hortena bol komplikovaný,“ konštatuje historik z univerzity vo Würzburgu v Nemecku Peter Hoeres. Práve jeho totiž poverila majiteľka zbierky šperkov Heidi Hortenová napísaním rozsiahlej štúdie skúmajúcej podnikateľské impérium jej manžela.

Vo výskume opisuje najskôr plazivý, no neskôr arogantný tlak na podniky vlastnené Židmi. Spomína napríklad, ako Horten za smiešnu cenu v roku 1933 kúpil obchody od ich židovských majiteľov Straussa a Lautera. Vlastníci obchodného domu Alsberg v Duisburgu najskôr čelili bojkotu a potom zastrašovaniu, rovnako ako ich zákazníci. Nakoniec si zachránili životy útekom do USA.

81433

Ani svätý, ani diabol

Historik Hoeres však pripomína, že H. Horten nebol presvedčeným fašistom či ideológom. Svedectvá, ktoré zozbieral, naznačujú, že sa dokonca snažil niektorým Židom pomôcť, aj to, že sa z nacistických vodcov vysmieval. Na druhej strane však židovských zamestnancov prepúšťal, aby vyšiel v ústrety fašistickým rasovým zákonom.

V roku 1937 vstúpil do nacistickej strany, aby ho z nej o sedem rokov neskôr vylúčili, dokonca bol na krátky čas zatknutý. „Boli sme v 27 archívoch v Európe, prečítali sme tisíce strán zdrojov, a myslím si, že nakoniec sme zistili, že nebol ani svätý, ani diabol. Z arizácie však rozhodne profitoval,“ hovorí historik.

Z väzenia opäť k obchodovaniu

Po porážke nacistov v roku 1945 Hortena internovali na dva roky Briti, pričom prišiel aj o časť svojho majetku. Po prepustení v roku 1948 však využil pôžičky a nazhromaždil si ešte oveľa väčší majetok, než si vybudoval pred vojnou alebo počas nej. Práve na tento fakt sa odvoláva aj aukčný dom Christie's pri zdôvodňovaní, prečo sa rozhodol zbierku šperkov vdovy po miliardárovi zorganizovať.

„Hortenove obchodné aktivity počas druhej svetovej vojny sú dobre zdokumentované, a to je niečo, čo Christie's starostlivo zvážil pri výbere tejto kolekcie,“ povedal vedúci oddelenia šperkov v Christie's Geneva Max Fawcett.

„Túto zbierku sme prevzali s tým, že 100 % výťažku z konečného predaja pôjde na filantropické účely. Nemôžeme vymazať históriu, ale dúfajme, že peniaze z tohto predaja pôjdu na dobro v budúcnosti,“ dodal Fawcett. Druhé kolo aukcie bude v novembri 2023.