R. Scherhaufer o dôvodoch slabého kapitálového trhu a technológiách | KAPITÁLOVÝ TRH 2025

Roman Scherhaufer v rozhovore z konferencie Kapitálový trh 2025 ponúka otvorený pohľad na štrukturálne problémy trhu, neefektívne nastavenie systému a bariéry, ktoré bránia rozvoju moderného investičného prostredia.

Hovorí o globálnych konfliktoch a vysvetľuje, prečo napríklad vojna s Iránom podľa neho nemá zásadný vplyv na investičné rozhodovanie. Témou je aj umelá inteligencia – ako technológia, ktorá môže priniesť vyššiu efektivitu, dátové modely a nové investičné nástroje pre profesionálov aj retailových investorov.

Slovensko má jeden z najmenších kapitálových trhov v EÚ. Čo konkrétne brzdí jeho rozvoj?

No, ja by som povedal, že už nič nebrzdí jeho rozvoj, ale my sme mali tú smolu, že sme vlastne tú kupónovú privatizáciu v 90-tych rokoch privedli tým spôsobom, aký sme privedli, čiže veľmi nešťastne a neodborne. A tým pádom sa nikdy vlastne nevybudoval reálny slovenský kapitolový trh. A myslím si, že ani sa nevybuduje. Že na tomto území naozaj sa nevybuduje proste taký ten klasický kapitálový trh, aspoň v tej miere, ako povedzme majú Češi alebo Poliaci. Je to naozaj spôsobené tým, že vlastne tej kuponovej privatizácii nepredchádzala tomu privatizácia bank a vznik tzv. kastodiano.

To znamená, že tie banky, ktoré robia úschov a správu cených papierov a zastupujú na valných zhromaždeniach práva svojich klientov, pričom ten emitent toho klienta nevidí. Tým pádom toto nebolo splnené, vzniklo tu stredisko cenných papierov, centralný depozitár, kde mal každý účet, každý emitent mohol vidieť, kto sú tí koneční vlastníci, akcionári. Bolo možno tieto zoznámy kúpiť, bolo ich možné zneužiť, obvolať tých ľudí, kúpiť po cenu jednoducho tie akcie a jednoducho tieto postupne potom sa tie akciové spoločnosti z trhu vytratili, potom už získali majoritu nejaké zahradičné spoločnosti a podobne a odišli aj napríklad teda z burzy, naozaj, že tam máme veľmi málo emisí.

To bola prvá príčina. Druhá príčina, potom tie strategické podniky vlastne v tej druhej vlne, alebo myslím, že v tretej vlne, to bolo za Mikloša, ktorý vlastne aj nejakým spôsobom sľúbil, že podporí ten trh, nakoniec sa všetko predalo napriamo, tie väčšinové balíky. Pričom tie strategické podniky si zaslúžili, že aby tam si držal 51% štát a 49% mohlo byť umiestnených cez burzu a mohlo sa to obchodovať. Keď je to už na burze, keď máte takú emisiu, tak už tam potom corporate governance súvisí a taká celá etika tej správy a tlak tých akcií na dividendy, čiže na správne hospodárenie a podobne. Takže toto všetko vlastne nám ušlo a tým pádom sme premeškali túto príležitosť vybudovať kapitálový trh na Slovensku.

Môže byť blockchain a tokenizácia aktív a reálnym nástrojom na oživenie domáceho retailového trhu? Kapitálového trhu?

Nemyslím si, lebo to je iba forma. To je iba forma. Vy stále potrebujete mať nejaké proste podniky, ktoré by predávali na primárnom trhu tie akcie investorom a to sú..., v dnešnej dobe tej globalizácie je to nemysliteľné, lebo pokiaľ máte aj nejaké technologické firmy, nejakí mladí nadšenci vybudujú niečo a tak ďalej, tak jednoducho to vedia nápriamo kúpiť tí giganti tú firmu celú. To nie je dôvod proste ísť nejakou zložitou cestou zakotovania akcií a podobne.

Čiže tokenizácia aktív, to je iba forma. To je úplne jedno, že či to držíte v elektronickej podobe, ja neviem, v centrálnom depozitárovi, ale veď sa cez nejaký blockchain token, to je iba naozaj forma. To nemá s tým nič spoločné. vy potrebujete mať na tom trhu nejakú, naozaj niekoľko miliardovú spoločnosť z pohľadu trhovej kapitalizácie, aby sa dalo s čím obchodovať, že musí tam byť nejaký free flow takzvaný, že to nemá nejakého strategického investora. Takže, a to už, tu sme premerhali tú šancu, takže toto nepomôže.

Ako podľa vás ovplyvňuje to geopolitické napätie, ktoré sa teraz deje, správanie investorov a celkový vývoj trhu?

Ovplyvňuje to, ten trh je samozrejme volatilný, našťastie stále sú to iba lokálne konflikty, neprepukáva to do nejakej významnej globálnej katastrofy, aby som to tak povedal. A tým pádom dosť tých klientov pracuje s investičnými poradcami a snažia sa tie výkyvy využívať. To znamená, že pri tých poklesoch dokupujú si tie aktíva a potom zase, keď to zase vystrelí, trošku predávajú. Čiže hrajú sa s tou volatilitou, akože aj to vidíme proste v tých systémoch našich.

Takže je to celkom dobré, nejaká panika nehrozí. Naozaj tie konflikty majú, povedzme teraz Izrael, Irán, tak má to vplyv na ropu a podobne. Ale že by tam naozaj to hrozilo, samozrejme Trump tu narobil strašnú paseku, hej, že jedno ráno clá také, druhé také, tak jednoducho niektorí skákali, toto... tým by som povedal až také insider trading okolo neho, proste tí ľudia čo boli, tak toto sa rozumný investor snaží využívať. Ako z toho trhu neodíde ale snaží sa práve tú volatilitu využívať vo svoj prospech.

To je celkom dobrá skúsenosť, lebo krízy, čo ja viem, 2008 a podobne, alebo aj predtým ešte, tak spôsobovali, že naozaj investóri veľmi emotívne reagovali a vypredávali tie aktíva, čo sa im vypomstilo potom, lebo už tú stratu potom nedobehnú, keď tie trhy sa vrátia. Takže pokiaľ naozaj nám nehrozí vyslovene globálna svetová katastrofa, tak že sú to tie lokálne konflikty a predpokladáme, že vždy sa nejako urovnajú, tak predpokladáme, že aj tie trhy samozrejme nejakým spôsobom sa vždy zotavia.

A ak by ste mali možno povedať, že čo bude taký najväčší game changer v nejakých najbližších troch až piatich rokoch, čo by ste povedali? Na kapitálovom trhu samozrejme...

No, game changer, v princípe, každý deň sú takéto, by som povedal, tie bíny, tie tzv. čierne labute, ako sa tom hovorí, takže to je také z fundamentálneho pohľadu, taký game changer, že naozaj zrazu nejakým smerom sa ide a teraz zrazu jedného dňa zas sa to zmení, ide sa opačným smerom, čiže to sú také nárazové, náhodné teda udalosti.

Čo sa týka elektronizácie a podobne, to tu už prebieha niekoľko rokov, tam zase nevidím nejaký dôvod, že prečo tá tokenizácia, povedzme, aktívne v tej vašej prevádzke, tam tiež nevidím nejaký extra zmysel, ako čo sa týka klasických akcií, dlhopisu a podobne. Oni sú v elektronickej podobe dneska všetko. Je to veľmi rýchlo, efektívne vysporiadavané, takže tam tiež nevidím nejaký veľký priestor. Zapojenie umelej inteligencie, to môže byť dosť veľká výzva, najmä povedzme pre investičných poradcov, že si nechávajú pripravovať reporty z trhu, vývoje, rôzne analýzy a podobne, čiže väčšie zapojenie AI do procesu, povedzme investičného poradenstva, takže tam si myslím, že tam sa to trošku presunie.

Už dneska už nie je taký problém dostať sa k nejakým researchom alebo niečo podobné, že vie si to takto investičný poradca pozbierať, spraviť z toho nejaké analýzy, prijať nejaké rozhodnutia pre svojich klientov a podobne. Čiže to zapojenie AI asi také najvýznamnejšie z tohto pohľadu bude.

Možno podobná otázka, ale ako sa EIC adaptuje na technologické zmeny a očakávania tých mladších investorov?

My, upresním to, že my sme infraštruktúralna firma, to znamená, že vlastne ponúkame to naše technické prostredie pre firmy, ktoré už priamo poskytujú služby investorom a teda aj mladším investorom. Čiže my im pripravujeme tú infraštruktúru, tá sa až tak nejakým spôsobom nemá prečo adaptovať, samozrejme to beží všetko elektronicky a tak ďalej, proste servery a my musíme mať hlavne veľmi dobré systémy z hľadiska bezpečnosti, z hľadiska záloh a všetky tie security.

Takže toto vlastne áno, ale tie konkrétne riešenia, povedzme, že nejaký vymyslím si nejaké portfólio, povedzme, vhodné pre mladých klientov, že majú tam nejaké značky, ktoré poznajú tí mladí a podobne, to už je vlastne ako keby tá tvorba tých našich členov, čo používajú tú našu platformu. Čiže nie je to otázka úplne na nás, ale vlastne pre tých našich členov, ktorí poskytujú investičné služby aj mladšej generácii.