Foto: Shutterstock

Pre dôchodkové zabezpečenie robíme málo

Podľa prieskumu agentúry Ipsos väčšina Slovákov (67,7 %) chce robiť maximálne do šesťdesiatky, čo je menej než štátom stanovená hranica odchodu do penzie. Dôchodkový vek pod úrovňou 60 rokov sa týka iba žien narodených pred rokom 1960 s päť a viac deťmi. Napriek tomu, že chceme robiť kratšie, až 86,5 % ľudí tvrdí, že s priemernou penziou by na dôchodku nevystačili. 

„Ambícia robiť kratšie je na Slovensku silnejšia než v Česku, kde sme v polovici tohto roka realizovali podobný prieskum. Napríklad, kým u našich susedov by len do 55 rokov chcelo pracovať 16,3 % respondentov, u nás je to dvojnásobok, až 32,7 %. Snaha odkladať si peniaze na starobu však tomuto postoju Slovákov úplne nezodpovedá,“ upozorňuje Martina Šimončičová z investičnej platformy Portu.sk, ktorá je objednávateľom prieskumu.

Až 52 % Slovákov sa pri zabezpečovaní si príjmu na dôchodok podľa nej spolieha na štát, takmer 49 % respondentov si sporí v druhom dôchodkovom pilieri a peniaze si odkladá 39,8 % opýtaných. Pre porovnanie, v Česku sa na štát spolieha iba 21,1 % ľudí. „Aj preto platí, že Slováci pre svoje finančné zabezpečenie sa na starobu nerobia vždy dosť,“ hovorí odborníčka.

Nulové úroky Slovákom nevadia

Podľa údajov penzijných spoločností Slováci nielenže držia podstatnú časť svojich peňazí v druhom pilieri v málo výkonných dlhopisových garantovaných fondoch, no aj peniaze, ktoré si samostatne odkladajú, si nechajú „požierať“ infláciou. Z tých, ktorí si na starobu financie odkladajú, až 36,4 % uviedlo, že tak robia na bežnom účte, a až 27,7 % opýtaných si odkladá finančnú hotovosť.

Drvivá väčšina bežných účtov je pritom na Slovensku úročená nulou, alebo na úrovni 0,01 % ročne. Hotovosť sa, logicky, taktiež úročí nulou. „V dobách dvojcifernej inflácie sú bežný účet a hotovosť zlou voľbou. Oplatiť sa nemusí ani sporiaci účet, na ktorom si odkladá peniaze polovica tých, ktorí si na starobu šetria. Aj tu sa úrok často pohybuje hlboko pod jedným percentom ročne,“ upozorňuje M. Šimončičová.

Informácie z prieskumu potvrdzujú aj dáta Národnej banky Slovenska. Hoci aktuálne rast platov u nás nestíha rastu cien, objem peňazí uložených na bežných účtoch kontinuálne rastie. Ku koncu júla dosahovali vklady obyvateľstva v komerčných bankách úroveň 43,1 miliardy eur, pričom pred dvomi rokmi to bolo 39,1 miliardy eur. Podiel peňazí uložených na bežných účtoch stúpol z 54 % na 63 %.

Ak poraziť infláciu, tak vďaka investovaniu

Lepšie než držať peniaze v hotovosti alebo na bežnom účte je investovať ich. Z dlhodobého hľadiska je možné takto dosiahnuť oveľa vyšší investičný výnos. Úlohou bezpečných investícií s rozumnou mierou rizika nie je „poraziť“ infláciu nie okamžite. Dôležitý je výsledok z pohľadu dlhšieho investičného horizontu napríklad 20 rokov.

Približne štvrtina Slovákov (27,7 %) je schopná si mesačne odložiť maximálne 20 eur. Po 20 rokoch sporenia si v hotovosti alebo na bežnom účte s nulovým úrokom bude mať takýto človek k dispozícii 4 800 eur. Pri investovaní do ETF fondov, ak zvolí akciové portfólio, to môže byť podľa prepočtov Portu.sk pri neutrálnom scenári 13-tisíc eur a pri optimistickom scenári až 31-tisíc eur. Pri 80 eurách mesačne by to už bolo 19 200 v hotovosti vs. 53-tisíc eur pri neutrálnom a 125-tisíc eur pri optimistickom scenári.