Predplatené poplatky by mohli priniesť úbytok finančných agentov v sektore investovania

Foto: Freepik

Výhrady NBS k poplatkom pri investovaní

Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) je pri predplatených poplatkoch splatných na začiatku investovania problémom to, že financie klienta nie sú nikam investované, pokiaľ nesplatí celú výšku poplatku. Taktiež si myslí, že takéto poplatky motivujú klientov zostať pri pôvodnej investícii, hoci   sa ich investičné potreby časom zmenili.

Riešením by podľa centrálnej banky bolo, ak by si investor mohol vybrať medzi predplateným poplatkom s určením cieľovej sumy a priebežne hradeným poplatkom bez určenia cieľovej sumy investície. Ďalším bodom, ktorý je podľa NBS v rozpore so zákonnými povinnosťami finančného agenta, je účtovanie predplateného poplatku, ak finančný agent poskytne klientovi iba jednorazové investičné poradenstvo.

Klient má vždy na výber

Spoločnosť Brokeria uvádza, že pri poskytovaní služieb investičného poradenstva sa striktne riadia smernicou MIFID II, ktorá je záväznou pre všetkých finančných agentov už od roku 2018. Smernica kladie dôraz práve na ochranu klienta, transparentnosť ponúkaných služieb a účtovania poplatkov za ne.

„Svojim klientom pred uskutočnením obchodu transparentne zobrazujeme a vysvetľujeme nielen finančné nástroje, do ktorých môžu investovať, ale aj štruktúru poplatkov a stimulov, ktoré za poradenstvo prijímame. Klient má na výber z rôznych spôsobov platby vstupného poplatku – predplatený, priebežný alebo ich kombináciu. Zároveň je pred uzavretím obchodu klientovi vysvetlený aj vplyv poplatku na jeho investíciu,“ spresňuje investičný analytik Brokeria Martin Kalina.

Podľa jeho slov by v konečnom dôsledku, v prípade nutnosti platby len priebežného poplatku, išla do investície vždy nižšia suma, ako si klient sporí. Ako ďalej uvádza, predplatený poplatok zároveň klienta motivuje, aby investoval dohodnutú lehotu kvôli dosiahnutiu investičného cieľa.

V prípade priebežného poplatku nemá motiváciu investovať pravidelne celú dohodnutú lehotu, a v konečnom dôsledku sa môže stať, že sporenie zruší už po krátkom čase a k svojmu investičnému cieľu sa ani nepriblíži. Predplatený vstupný poplatok je tak motivujúci pre klienta aj pre finančného agenta.

Obavy z poklesu počtu finančných agentov

„Finančný agent venuje príprave najlepšej ponuky pre klienta značný čas, za ktorý si účtuje odmenu,“ vysvetľuje ďalej M. Kalina. Prílišná regulácia, ktorá by dovoľovala len účtovanie priebežných poplatkov, by mohla spôsobiť, že sektor investícií sa stane nezaujímavým a viacerí sprostredkovatelia ho úplne opustia.

Ako sa ďalej uvádza v stanovisku spoločnosti, klientovi môžu napokon zostať len dve možnosti –   investovať iba na základe vlastného uváženia, alebo nebude investovať vôbec, čo podľa odborníka tiež nie je želaný stav. „Značne sa tiež zúži okruh poradcov, ktorí klientovi pomôžu vyhnúť sa rôznym podvodným či neprimerane rizikovým ponukám. Úlohou finančného agenta je totiž aj ochrana klienta, tvorba primeraného investičného portfólia a prípadná analýza rôznych netransparentných ponúk,“ dopĺňa a poukazuje aj na zníženie konkurencieschopnosti domácich subjektov voči zahraničným, keďže zahraničné nebudú spadať pod takto silnú reguláciu.

Problémy vracania alikvotnej časti poplatku

NBS vo svojom dokumente uvádza, že v prípade zmeny investičných potrieb klienta by mu mala byť vrátená nevyčerpaná suma predplateného poplatku. Podľa M. Kalinu však existuje viacero dôvodov, prečo tento postup do praxe nezavádzať. Kvalitný finančný agent by si mal s klientom vytvoriť dlhodobý vzťah, čo si vyžaduje pravidelné stretávanie sa s klientom a prehodnocovanie nastavenia jeho investícií.

„V sektore kapitálového trhu robí finančný agent na pravidelnej báze prehodnotenie vhodnosti a primeranosti poskytovanej služby a podľa výsledku robí v spolupráci s klientom zmeny v nastavení sporenia. Zmeny investičných nástrojov sa v praxi môžu robiť aj na existujúcich produktoch, kde nie je nutnosť zrušiť pôvodný produkt. Nový vstupný poplatok sa preto pri takýchto zmenách neúčtuje,“ pokračuje. Ako ďalej uvádza, ak aj príde k zrušeniu pôvodného investičného produktu a otváraniu nového, zodpovední finanční agenti už dnes zohľadňujú nespotrebovaný vstupný poplatok pri zriaďovaní novej investície.

„V Brokerii si uvedomujeme, že téma poplatkov je veľmi citlivá a regulátor má úmysel chrániť klienta. No aj dnešné nastavenie je z nášho pohľadu dostatočné na to, aby klient vedel vyhodnotiť ponúkané služby a výšku poplatkov, ktoré za ne platí,“ dodáva spoločnosť Brokeria.

Čo na problematiku hovorí obchodník s cennými papiermi

Podľa obchodníka s cennými papiermi Invest4Life, o. c. p., je celkom pochopiteľné, že NBS sa nepáčia vysoké poplatky spojené s investovaním a chcela by pre ne stanoviť rozumné pravidlá. „Reálne je však celá diskusia o predplatených alebo nepredplatených vstupných poplatkoch takou hrou so slovíčkami. Kameňom úrazu je, že poplatky sú klientom prezentované ako ,vstupné poplatky´, hoci v skutočnosti to nie je pravda, žiadne vstupné poplatky neexistujú. V skutočnosti je to poplatok za prijatie pokynu a prípadne za investičné poradenstvo. Z pohľadu klienta je to poplatok poradcovi za návrh a realizáciu správneho riešenia pre ciele klienta,“ píše vo svojej reakcii.

Ako ďalej uvádza, mnohí poradcovia sa stále boja otvorene povedať klientovi, za čo vlastne platia. „Opäť je to pochopiteľné, v niektorých prípadoch by mal poradca skôr platiť klientovi za to, čo navrhol. Navyše, ak mu poviete, že sú to vstupné poplatky, bez ktorých by do fondu nemohol vstúpiť, a že si tých 20 rokov nemôže sporiť na dôchodok, dostanete z neho viac. Na druhej strane je veľa poradcov, ktorí si za svoju prácu zaslúžia viac, ako dostávajú, a sú pre svojich klientov skutočne prínosom,“ dodáva.

Ako riešenie vidí, aby bol klient skutočne informovaný o tom, za čo vlastne platí. Že je to za služby poradcu a klient by už posúdil, či je poplatok adekvátny. „Dobrí poradcovia, ktorí majú dobrú podporu svojich firiem, si na seba zarobia, a tí, ktorí nie sú pre klientov prospešní a nevedia povedať, za čo, by si na seba nezarobili. A pravdepodobne by sa neuživili a z odvetvia by odišli. Ale nie je to to, čo by sme mali chcieť?,“ uzatvára.