Prečo si čo najskôr presunúť úspory z dlhopisového do akciového alebo indexového fondu, a ako to urobiť?

Marián Búlik 20.9.2022

Poslať

Vláda koncom augusta odsúhlasila návrh reformy druhého piliera z dielne ministerstva práce. Ak zmeny potvrdí parlament na svojej septembrovej schôdzi, mohli by vstúpiť do platnosti od januára 2023. Kľúčovou časťou návrhu je presun všetkých sporiteľov do 54 rokov cez takzvanú predvolenú stratégiu do akciových a indexových fondov, s ktorou sa počíta od druhého polroka 2023 počas ďalších 18 mesiacov.

Foto: Shutterstock

Ľudia však na presun svojich úspor nemusia čakať ďalšieho minimálne trištvrte roka, ale dôchodkové sporenie v druhom pilieri si môžu upraviť aj sami. Okrem iného preto, lebo ďalšie mesiace či roky čakania by im veľmi pravdepodobne mohli priniesť ďalšie straty.

Prečo je dôležité nečakať na zmenu zákona

Celkovú stratu na úsporách v dôsledku hromadného presunu sporiteľov do garantovaných fondov vládou Roberta Fica v roku 2013 odhadol viceguvernér NBS L. Ódor minulý rok na 8 až 10 miliárd eur podľa toho, či porovnával rozdiel voči výkonu mixu svetových akciových a dlhopisových indexov, respektíve voči zhodnoteniu štátom spravovaného dôchodkového systému na Novom Zélande. Len počas pandémie odhadovaná strata narástla o 1,5 miliardy eur.

Základnou podstatou dlhodobého investovania je čas a alokácia, teda rozloženie investície medzi akcie a dlhopisy. To hrá zásadnú rolu v tom, aký výnos zo svojich úspor dokážu ľudia dosiahnuť a v akej miere dokážu znásobiť odvody, ktoré im plynuli do druhého piliera. Preto je nezmysel čakať na uvedenie dôchodkovej reformy do praxe, ak každý môže zmeniť nastavenie svojho dôchodkového sporenia už dnes.

Ako si nastaviť sporenie v druhom pilieri

Investičná stratégia by sa mala vždy nastavovať podľa investičného horizontu a rizikového profilu človeka. Tieto dva parametre určujú, ako by mal mať sporiteľ nastavený pomer fondov v druhom pilieri.

Ľuďom vždy radíme, aby si investície nechali nastaviť strategicky, čiže vyslovene podľa investičného horizontu a rizikového profilu, a nie takticky, čiže podľa aktuálnej situácie na trhu a predpokladu ďalšieho vývoja. Ak chcú ľudia taktizovať, tak zvyčajne im ujdú najvýnosnejšie dni z vývoja finančných trhov a výrazne stratia na výnosoch. To ich pri dlhodobom investovaní v prípade dôchodku bude výrazne mrzieť.

Odporúčame preto všetkým sporiteľom, ktorí majú úspory v dôchodkových správcovských spoločnostiach v garantovanom fonde a majú viac ako 10 rokov do odchodu na dôchodok, urobiť dve zmeny:

1) Okamžite si zmeniť pomer fondov pre nové príspevky tak, aby celé alebo aspoň sčasti smerovali do negarantovaných fondov.

2) Do akciového, respektíve indexového fondu presunúť časť, alebo celý majetok, prípadne jeho časť z garantovaného fondu podľa tohto kľúča:

a) ak má sporiteľ v garantovanom fonde majetok, ktorý chce presunúť v hodnote menej ako 10-tisíc eur, tak ho odporúčame presunúť v 3-mesačných tranžiach,

b) ak je tento majetok od 10- do 50-tisíc eur, tak odporúčame presun v 6 tranžiach,

c) pri majetku nad 50-tisíc odporúčame presun v 12 tranžiach (takýchto sporiteľov je však len mizivé promile).

Akú sumu presunúť z garantovaného fondu?

Odporúčanie, akú časť úspor presunúť do akciového alebo indexového fondu a akú nechať v pôvodnom garantovanom fonde, závisí od kombinácie veku a rizikového profilu, ktorý sa zisťuje investičným dotazníkom. Platí princíp, že konzervatívny typ investora v nižšom veku by mal do negarantovaných fondov presunúť väčší podiel svojich úspor ako rovnako rizikový typ investora vo vyššom veku.

Konkrétne: 50-ročnému sporiteľovi s konzervatívnym rizikovým profilom B odporúčame presunúť do negarantovaného fondu 20 % úspor, 45-ročnému 30 %, no 30-ročnému s rovnakým profilom B až 60 %.

Vek, z ktorého vyplýva počet zostávajúcich rokov do dôchodku, je kľúčový pre odporúčanie, akú časť úspor mať uloženú v akciovom alebo indexovom fonde. Tým, že čas hrá pri investícii rozhodujúcu úlohu, znižuje sa v dlhom období riziko celkovej straty aj pri konzervatívnych klientoch, ktorých je na Slovensku väčšina. A, naopak, stúpa potenciálny výnos.

Ideálny moment na presun úspor neexistuje

Niekto by mohol namietať, že pre očakávaný vývoj ekonomickej situácie v Európe nie je práve teraz vhodný čas na presun majetku z garantovaného do negarantovaného fondu v druhom pilieri. V diskusiách na túto tému zaznievajú najčastejšie tieto argumenty:

Ak si teraz ponechám úspory v garantovaných fondoch, ku koncu roka mi mínusovú sumu musí DSS-ka doplatiť, a až potom bude správny čas presunúť svoje úspory do negarantovaného fondu.
Európska a možno aj americká ekonomika mieri do recesie, a teda akcie a akciové fondy ešte poklesnú. Potom tam presuniem svoje úspory.
Počas posledného obdobia stagflácie (ktoré nás zrejme čaká) v 70. rokoch minulého storočia americký akciový index nezarábal takmer nič, takže je možné, že aj teraz to bude podobné a akciové fondy nebudú zarábať.

Akcie (dlhodobo) vždy zarobia viac ako dlhopisy

Mnohí robia chybu v tom, že sa do investovania snažia vniesť pocity, svoje odhady a pokúšajú sa vystihnúť ideálny čas, kedy zainvestovať, alebo sa z konkrétnej investície stiahnuť. Správne by sme sa však pri investovaní, a to platí aj pri druhom pilieri, mali primárne riadiť princípmi a štatistikami.

A tie jasne hovoria, že akcie počas dlhšieho časového obdobia vždy zarobili viac ako dlhopisy, a akciové trhy po každej kríze nielenže vymazali straty, ale dosiahli aj nové historické maximá. Je preto zbytočné snažiť sa o ideálne načasovanie presunu úspor v druhom pilieri z dlhopisového do akciového alebo indexového fondu – treba ho jednoducho urobiť čo najskôr.

Štatistiky trhov počas 300 rokov svojej existencie jasne dokladajú, že akcie vždy zarábali viac ako dlhopisy. A ak sa pozrieme na to, ako a ktoré investície porážali infláciu, tak dlhopisy to na sledovaných trhoch a obdobiach nedokázali vždy, no akcie áno.

Autorom textu je Marián Búlik, ktorý je finančným analytikom spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.