Prečo je pre investorov v rámci krajín V4 najzaujímavejšia Varšava?

Foto: Shutterstock

Najvyššia životná úroveň v rámci V4 je v Prahe

Jedným z univerzálnych a zaužívaných ukazovateľov, ktoré hovoria o životnej úrovni regiónu, je hrubý domáci produkt (HDP) prepočítaný na obyvateľa. Spomedzi regiónov metropol krajín V4 dosahuje najvyššiu úroveň Praha s hodnotou 207 % z priemeru Európskej únie.

Nasleduje región Varšava s úrovňou 162 %. Samotné mesto Varšava bez okolitého regiónu dosiahlo dokonca úroveň 220 % a od roku 2012 (s hodnotou 195 %) vykázalo najvýraznejší posun dopredu. Región Budapešti dosiahol úroveň 158 % a Bratislavský kraj 146 %.

Krajiny V4 spolu s ich metropolami majú za sebou desaťročie, počas ktorého prešli poriadny kus cesty – úspešne sa spamätávali z hospodárskej krízy, etablovali sa v EÚ, na Slovensku sa udomácnilo euro, ale všetky hlavné mestá zároveň pocítili aj negatíva vyplývajúce z koronakrízy, vojnového konfliktu na Ukrajine či energetickej krízy. Regióny všetkých hlavných miest V4 zaznamenali za poslednú dekádu nárast populácie, a to aj napriek tomu, že niektorým krajinám ako celku počet obyvateľov klesol.

Nadpriemerná životná úroveň či vyššia kúpna sila je v hlavných mestách a ich okolí ovplyvnená aj nízkou mierou nezamestnanosti. Ukázalo sa, že sledované metropoly nezaznamenali významné prepady počtu zamestnaných ani počas pandémie koronavírusu. Po uvoľnení opatrení regióny hlavných miest zaznamenali opätovný pokles miery nezamestnanosti.

V roku 2023 všetky tieto regióny (s výnimkou Prahy) evidovali nižšiu mieru nezamestnanosti ako pred vypuknutím pandémie, teda v roku 2019. Najnižšou nezamestnanosťou sa vyznačuje región Varšava s úrovňou 1,9 %, nasleduje Praha s 2,1 %, Bratislava a Budapešť vykázali v roku 2023 zhodných 2,3 % nezamestnaných.

Významne stúpla výmera kancelárskych budov

Pri porovnávaní metropol majú veľmi dobrú vypovedaciu hodnotu aj „modernejšie“ ukazovatele, ako sú napríklad koncentrácia a vývoj administratívnych budov, nákupných centier, logistických centier, priemyselných parkov či rezidenčných komplexov. Tempo ich vývoja korešponduje s aktuálnym a očakávaným ekonomickým vývojom v danej metropole.

Za posledné desaťročie všetky hlavné mestá V4 zaznamenali realitný „boom“ a výmera administratívnych budov zaznamenala nárast. Podľa údajov spoločnosti CBRE sa ich plocha najviac rozšírila vo Varšave, a to až o 51 % na aktuálnych (v roku 2023) 6,23 milióna štvorcových metrov. Oproti roku 2013 sa o vyše 42 % zväčšila plocha administratívnych budov v Bratislave na súčasných 2,09 milióna štvorcových metrov. Budapešť zaznamenala za posledných 10 rokov nárast o 38 % na aktuálnych 4,37 milióna štvorcových metrov a Praha o 32 % na 3,91 milióna štvorcových metrov.

Top lokalita pre realitných investorov

Investovanie do nákupných centier či administratívnych budov v Prahe a Bratislave majú slovenskí investori už zažité. Prostredníctvom realitných fondov tak môžu prísť k majetku, ktorý by si individuálne dovoliť nemohli. No zaujímavým mestom pre investície sa stáva aj Varšava.

Optimistický pohľad investorov na Varšavu potvrdzuje prieskum „Investor Intentions Survey 2024“, ktorý realizovala CBRE v závere roka 2023. Bol zameraný na preferencie európskych investorov do realít. Podľa neho je jedným z najpreferovanejších miest pre investície práve Varšava. Hlavnému mestu Poľska investori priradili ôsmu priečku a v „Top 10 investorských destinácií“ sa tak ocitlo spolu s metropolami, ako Londýn, Paríž či Berlín.

Poľsko obsadilo v európskom rebríčku tretiu priečku aj ako krajina, hneď po Veľkej Británii a Nemecku. Navyše ako metropola tak aj krajina sa v rebríčkoch v porovnaní s predchádzajúcim rokom posunuli vyššie.

„Naše skúsenosti s varšavským realitným trhom potvrdzujú jeho potenciál a dynamiku. Ide o mesto s bohatou biznisovou tradíciou, výraznou koncentráciou domácich i nadnárodných spoločností a aktívnou burzou, čo odzrkadľuje aj silný záujem investorov. Aj vďaka tomu ide o najlikvidnejší trh spomedzi krajín strednej a východnej Európy,“ hovorí Local Partner spoločnosti WOOD & Company Martin Šmigura.