Foto: Shutterstock

Index Nasdaq, ktorý sleduje 100 najväčších technologických spoločností, klesol v porovnaní so svojím ročným maximom o 15 %. Na trhu sa okrem toho začínajú čoraz viac ozývať hlasy, že by technologické spoločnosti mohli byť v bubline, ktorej hrozí prasknutie – podobne, ako v prípade internetovej dot-com bubliny v roku 2000.   

Prečo technologické akcie klesajú

Index Nasdaq zažil za posledné dva roky vynikajúci rast. Od prepuknutia pandémie koronavírusu v marci 2020 konštantne rástol, a za toto obdobie si pripísal zhodnotenie o 133 %. Bol tak najrýchlejšie rastúcim indexom z veľkej trojky, ktorú okrem neho tvorí indexy S&P 500 a Dow Jones.

Svoj vrchol dosiahol v novembri minulého roka na úrovni 16,057 bodu. Odvtedy však postupne klesá. Zo začiatku to vyzeralo ako zdravá korekcia po úspešnom roku, no čoskoro sa po poklese o viac ako 10 % dostal do oficiálneho korekčného územia.

Od konca minulého týždňa klesol o ďalších 7 % na hranicu 13,162 bodu, čo je najnižšia hranica od októbra 2020. Od tejto hodnoty si dokázal o pár bodov polepšiť, a momentálne sa pohybuje okolo 13,542 bodu, čo predstavuje pokles o 15,66 % oproti novembrovému maximu.

Pád odštartoval Netflix

Akcie streamovacieho gigantu ťahali index Nasdaq nadol už od konca minulého týždňa. Tento pád nasledoval po takmer dvojročnom konštantnom raste Netflixu. Ten v prvých mesiacoch pandémie COVID-19 ťažil z obrovskej vlny nových predplatiteľov, ktorí hľadali nový spôsob zábavy počas lockdownu. Rast predplatiteľov sa však postupne ochladzoval od jari 2021.

V roku 2021 zvýšil Netflix svoju základňu predplatiteľov iba o 9 % v porovnaní s 26-percentným nárastom v roku 2020. Ak by sa mali naplniť predikcie spoločnosti, v prvom štvrťroku 2022 by mal rast predplatiteľov dosiahnuť len zhruba 6 až 8 %.

Investori po zverejnení týchto výsledkov definitívne stratili trpezlivosť. Slabší než očakávaný rast predplatiteľov vo štvrtom štvrťroku 2021 a pomerne nepriaznivá predpoveď na prvý štvrťrok roku 2022 spôsobili, že akcie Netflixu klesli o 22 %.

Pád nasleduje krátko po tom, ako akcie pred dvoma mesiacmi dosiahli svoje historické maximum na úrovni 700,99 dolára. No už pred správou o výnosoch akcie klesli tesne na 500 dolárov, a po jej oficiálnom zverejnení klesli o ďalších 22 %, čím sa dostali pod hranicu 400 dolárov. Streamovací rival Disney klesol v ten istý deň o takmer 7 %, zatiaľ čo iné veľké technologické mená, ako Tesla alebo Amazon, stratili viac ako 5 a 6 %.

Rusko verzus Ukrajina

K obavám sa pridáva aj napätie na hraniciach Ruska a Ukrajiny. Severoatlantická aliancia posiela lode a prúdové stíhačky do východnej Európy v reakcii na nahromadenie ruskej armády v blízkosti hranice s Ukrajinou. Európska únia plánuje poskytnúť Ukrajine pôžičky a granty v celkovej výške viac ako 1 miliardy dolárov. Dlhotrvajúce napätie tak prináša nestabilitu nielen do regiónu, ale začínajú ho pociťovať aj investori z celého sveta.

„Zatiaľ čo trhy sú v súčasnosti určite znepokojené FED-om a ďalšími centrálnymi bankami, trh musí tiež zápasiť s pozadím čoraz nepriateľskejšieho geopolitického prostredia, s neustále rastúcim napätím medzi Ruskom a Západom,“ napísali analytici Deutsche Bank.

Tento tlak je najviac viditeľný na trhu s komoditami. Od eskalácie problémov je zjavne viditeľný rast ceny barelov ropy Brent aj WTI. Brent túto stredu prekonal hranicu 90 dolárov za barel, čo je hodnota, ktorú naposledy dosiahol v roku 2014. WTI taktiež stúpla na dlhoročné maximá s 87,79 dolármi za barel.

Všetky oči na FED

Od začiatku problémov sa celá pozornosť presunula na FED. Ten v stredu vo večerných hodinách zverejnil výsledky rokovania Federálneho výboru pre voľný trh (FOMC) o zvýšení úrokových sadzieb. Predseda FED-u Jerome Powell nepriamo potvrdil, že prvé zvýšenie úrokových sadzieb sa uskutoční v marci 2022, ako sa všeobecne očakávalo.

„Výbor má v úmysle zvýšiť sadzbu federálnych fondov na marcovom stretnutí za predpokladu, že na to budú vhodné podmienky,“ povedal J. Powell. „S infláciou výrazne nad 2 % a silným trhom práce výbor očakáva, že čoskoro bude vhodné zvýšiť cieľové rozpätie sadzby federálnych fondov.“

Powell povedal, že existuje „celkom malý priestor na zvýšenie sadzieb bez poškodenia pracovných miest“, čím vyvolal obavy, že plán FED-u na sprísnenie opatrení menovej politiky môže byť agresívnejší, než sa očakávalo. Pravdepodobnosť marcového zvýšenia sadzieb sa podľa nástroja FED Rate Monitor zvýšila na približne 93 %.

Medvedí trh

Toto všetko prispieva k vysokej pravdepodobnosti, že technologické akcie budú aj v najbližších dňoch pokračovať vo výpredaji. Ak je to tak, potom existuje vážna možnosť, že by sme mohli vstúpiť na oficiálny medvedí trh. Ten je definovaný ako aspoň 20-percentný pokles ceny v určitom časovom intervale.

Ak by sa tak stalo, bol by to druhý medvedí trh za posledné dva roky. Prvý dosiahol index S&P 500 v marci 2020 kvôli pandémii COVID-19. Medvedí trh v polovici roku 2020 mal extrémne krátke trvanie, pretože technologické akcie začali rásť, keď séria zverejnených ziskov ukázala, že im lockdown neublížil, naopak, pomohol.

Takže hoci sme medvedí trh videli pred menej ako dvoma rokmi, trval len veľmi krátko. V skutočnosti to bol najkratší medvedí trh v histórii indexu S&P 500. Vzhľadom na túto skutočnosť si analytici myslia, že by nebolo prekvapujúce, ak by Nasdaq vstúpil na medvedí trh aj v roku 2022.

Pozor na bublinu – história sa opakuje

Množstvo odborníkov na financie a ekonomiku si myslí, že súčasný trh s technológiami je bublina. Pri jej prasknutí je možný pokles cien technologických akcií o desiatky percent. Naposledy bolo možné vidieť takúto situáciu s technologickými akciami v rokoch 2000 až 2001.

Vtedy praskla takzvaná dot-com bublina. Tá dostala svoju prezývku po ošiali, ktorý v tom čase zažili akcie internetových spoločností. Stačilo, že mali vo svojom názve „dot com“, teda bodka com, a ich ceny raketovo rástli. Po čase sa však ukázalo, že väčšina týchto spoločností nedokáže generovať zisky, pričom celú svoju stratégiu postavili len na wow efekte vtedy začínajúceho internetu.

Bublina praskla začiatkom roku 2000, keď sa FED rozhodol zvyšovať úrokové sadzby, aby bojoval s infláciou, čo vyvolalo agresívny výpredaj niektorých akcií, ktoré sa obchodovali v tom čase na rekordných maximách. Za dva mesiace index stratil viac ako 30 %. Napríklad akcie Amazonu klesli v jednom bode až o 96 %, rovnako ako mnohé ďalšie známe mená jeho internetových kolegov.

Analytik RBAdvisor Dan Suzuki hovorí, že úplne rovnaký scenár je možné vidieť aj v súčasnosti. „Existuje obrovské riziko poklesu. Hovorím o bubline, ktorá môže zasiahnuť až 50 % trhu. V skutočnosti sme ešte ani nepoškrabali povrch toho, čo to môže urobiť s portfóliami ľudí,“ povedal.

Hlavným problémom je skutočnosť, že akýkoľvek dlhotrvajúci výpredaj v technológiách by sa mohol prejaviť na širšom akciovom trhu vzhľadom na váhu, ktorú majú technologické akcie v hlavných indexoch teraz, v porovnaní so situáciou pred dvadsiatimi rokmi. „Jediný spôsob, ako sa chrániť pred bublinou, je dostať sa z nej preč. Nikdy nie je príliš skoro na predaj,“ povedal Suzuki. „Tento film sme už videli – veci sa nepohybujú v priamych líniách a história má tendenciu opakovať sa.“