P. Lakata o tokenizácii, blockchaine a retailových investíciách | KAPITÁLOVÝ TRH 2025

Slovensko má jeden z najmenších kapitálových trhov v Európskej únii, ale poďme sa na to pozrieť z tej opačnej strany, aké možno výhody a výzvy prináša vlastne pôsobenie v regióne, kde je tá investičná kultúra ešte len v takých základoch?

No, tak ako ste povedali, že dá sa na to pozrieť z oboch strán, aj z tej, prečo sme tam kde sme, a potom z tej druhej, ako to vieme využiť. Tak ako ja to vnímam, tak všetko zlé je na niečo dobré, všetko prináša, aj tie negatívne stránky prinášajú príležitosti. No a čo to pre nás znamená a pre celý ten finančný trh, že je tu obrovský priestor na nás, že tie karty ako keby nie sú rozdané a napriek tomu, že ten koláč rastie neustále, tak tým, že ešte ani ten základný nie je rozdaný, tak tí najšikovnejší a tí, ktorí budú reflektovať na potreby klientov, majú možnosť a schopnosť získať ten signifikantný share. No a tým, že do veľkej miery je naozaj na začiatku tá maturita toho trhu, tak dáva to možnosť toho, že môžeme sa poučiť z regiónov, kde už sú ďaleko pred nami a využiť to, čo tam funguje a prispôsobiť tú potrebu, ktorú máme my regionálne. Takže ja to vnímam ako veľkú oportunitu.

Čo považujete za najväčšiu bariéru pre to, aby slovenský retailový investor sa nejak aktivnejšie zapájal do kapitálového trhu?

Veľa si myslím, že to súvisí so vzdelaním, s možnosťami, ktoré sú vytvorené pre tento typ podnikania na Slovensku a vieme, že máme v tom obrovské rezervy. A to akoby tlmí tie možnosti toho, čo vieme a ako vieme tým klientom ponúknuť. Bavili sme sa o tom, že, alebo častá otázka je, že ten kapitálový trh, aký je veľký tu na tom Slovensku, na Slovensku je proste totálne limitovaný. Nie je to fokus ani vlád - predchajúcej, ani súčasnej. Nie je to niečo, čo sa snažíme rozhýbať a proste inovácie a tak ďalej skôr sa objavujú v Čechách a na iných trhoch. A tým pádom to aj znamená, že častokrát firmy hľadajú modely, ktoré im aj zo zahraničia pomôžu využiť tie časti, ktoré nie sú plnohodnotne poriešené na Slovensku. A tým pádom to ale aj znamená, že je oveľa jednoduchšie ísť cestou dlhopisov a nejakých pôžičiek z bank a tak ďalej, než snažiť sa rejzovať ten kapitál na kapitálovom trhu. Takže ľudia si prirodzene vyberajú tú cestu, ktorá dáva zmysel tej danej dobe, je jednoduššia a nestojí obrovské kvantum práce a peňazí.

Čo možno ešte vidíte, nejakú konkurenčnú výhodu nezavislého správcu aktív oproti bankovým investičným službám?

Tým, že ja sám som ako som pracoval pre banky dlhodobo, tak jedna z takých kľúčových vecí, ktorá platí pre banky, je, že tá flexibilita tam nie je až taká. Jednoducho sú sklieštené tým množstvom ľudí, systémami, procesmi, čo pri tých malých, menších, výrazne menších inštitúciách neplatí. Tam je tá flexibilita byť ďaleko väčšia, a predsa len, keď si vezmete taký typický príklad, core systém v banke, tí, ktorí sa pohybujú v bankovom svete, vedia, že to je to jadro toho IT systému, tak v takýchto inštitúciách, v tých menších, aj napríklad u nás, je to ďaleko flexibilnejšie a dokážeme s tým ďaleko intenzívnejšie, rýchlejšie pracovať. Takže toto nám dáva možnosť byť takouto šťukou v tom oceáne tých veľrýb. A myslím si, že toto je tá príležitosť, ktorú mnohí cítia a skúšajú chytiť za ten správny koniec.

Podľa vášho názoru môže byť taký blockchain a tokenizácia aktív reálnym nástrojom na oživenie domáceho kapitálového trhu?

Čo je dôležité povedať, a teraz som čítal, veľmi zaujímavú štatistiku, že paradoxne 35 až 44 roční ľudia sú menej gramotní finančne, než ľudia 50+. Čiže je to taký troška paradox. Čo tým chcem povedať je, že blockchain a tokenizácia, keď použijem aj tie ďalšie slová, krypto atď., tak častokrát zbudzuje obavy, pretože je to niečo neznáme a nevieme, ako to využiť v tej komunikácii aj s klientami aj v celej tej sfére. Na druhej strane je to trend, ktorý je veľmi silný zo zahraničia. Tokenizácia umožňuje nakupovať proste aj výrazne menšie jednotky. Dneska už sa to deje v tom svete, napríklad aj TF, že zrazu už nemusíte kúpiť celú akciu, ale väčšinou si kúpite len časť. Čiže ten svet akoby týmto smerom ide. Nemyslím si, že toto je to, čo na Slovensku bude game changer. Nemyslím si to.

Na druhej strane sú príklady, kedy niektoré krajiny preskočili určité výstupné maturity. Myslím si však, že my tu riešime troška fundamentálnejšie problémy. Takže blockchain tokenizácia určite je dosť zajímavé, ale týka sa to malej skupiny investorov, veľmi malej skupiny klientov. Minimálne aj použitím toho slova tokenizácia. Na druhej strane myslím si, že tie digitálne technológie a celkovo ten prístup k rôznym aplikáciám a prístup k riešeniam, v konečnom dôsledku aj my sme vydali mobilnú aplikáciu práve preto, lebo dnes jednoducho ten klient potrebuje vidieť v mobile, ako sa vyvíja to portfólio a myslím si, že postupnou takouto na jednej strane využiteľnosťou tých digitálnych technológií, na druhej strane aj osvetu, že ten trh sa bude jednoducho posúvať a na konci dňa bude musieť, bude tlačený do toho, aby dobiehal ten západ. Takže blockchain, tokenizácia, dobré buzzwords, poznám, mám kopec známych, ktorí v tejto oblasti aj robia, ale k tým klientom je obrovsky ďaleko.

Vy si spomínali, že to nebude ten game changer, ale ak by ste mali povedať, čo bude najväčším game changerom pre kapitalový trh v nasledujúcich troch až piatich rokoch? Čo by to bolo?

Ja si myslím, že v tomto regióne, kde majú silnú pozíciu sprostredkovatelia, tak oni sú tým mostom medzi tými inštitúciami, ktoré ponúkajú produkty a klientami, ktorých potrebujú nakúpiť. Oni sú tí, ktorí budujú tú dôveru. Oni sú tí, ktorí sprostredkovavajú tú know-how a jednoducho na nich je veľká tiaha tej osvety. Samozrejme, je pár retailových hráčov, ktorí sa to snažia robiť aj priamo. Do nejakej menšej miery sa im to darí. Ja ale si myslím, že tí sprostredkovatelia budú ešte veľmi dlho hrať kľúčovú rolu v tom, aby pomohli tomu trhu troška vyrásť. Takže u nich kde sú sa pýtame na game changer. Starostlivosť o nich a posúvanie ich možností je ten game changer na to, aby finálne sa posunuli aj tí klienti.

Ako podľa vás zopňuje geopolitická situácia, ktorá teraz je taká, aká je napätá trošku, to správanie investorov a vývoj na trhu celkový?

Ja keď som mal prezentáciu tu na tejto konferencii, tak som hovoril o tom, že keď sa pozrieme na vývoj S&P 500 za tú jeho históriu, tak ten výkon bol okolo 10%, vrátane dividend. Ale priemerný výkon, výnos Američanov je len 4%. A ten dôvod je presne ten, že tie emócie hrajú veľkú rolu. A čo sa potom deje, je, že ten klient nakupuje v peaku a predáva, keď je trh úplne dole. Čiže správa sa úplne naopak, ako by mal. Čiže tá celá tá turbulencia a tak ďalej spôsobuje to, že zvyšuje svojím spôsobom nedôveru v tie trhy, pokiaľ ten človek, ten klient buď nemá oporu, alebo nie je dosať vzdelaný. A zase tam hrá / môže zahrať veľkú rolu práve to sprostredkovanie a ten človek, ktorý mu zavolá a ktorý dostal ten vstup od svojich načelníkov a vie tomu klientovi sprostredkovať to, že keď trhy padajú, to nie je čas na predaj, to je čas na nákup a treba dokladať no a my to zažívame takisto teraz, čo sa dialo posledné mesiace no a klientovi, presne sme informovali klienti, ktorí padli, je čas nakupovať a nie čas vyberať. No a tí, čo to spravili, vidíme, ako sa tie trhy pohli smerom hore a minimálne na teraz získali, z dlhodobého ohľadu získali určite najviac oproti tým, ktorí kvôli pochybnostiam urobili kroky, ktoré finálne znižujú úhodnotu toho portfólia.

Ktoré investičné produkty alebo triedy aktív považujete v súčasnosti za zaujímavejšie pre práve ten retailový segment?

No, myslím si, že tie ETF-ka výrazne zmenili hru a napríklad poviem to na príklade. Jeden z našich produktov sa volá Save for Tomorrow. Je to veľmi jednoduchý produkt, ktorý je práve založený na ETF-ku a umožňuje sporiť od minimálnej sumy 50 eur mesačne. A toto si myslím, že sú tie intro vstupné produkty pre klientov ktoré, lebo vieme, že teraz som čítal takú zaujímavú štatistiku, že čo dokáže urobiť zložený úrok keď vložíte peniaze ako keď vám začnú rodičia vkladať peniaze ako novonarodenému dieťaťu a koľko máte keď máte 20 rokov, 40 rokov, 60 rokov, 100 rokov, že ten zložený úrok z toho urobí obrovskú masu peňazí napriek minimálnym vkladom. Toto je preto ten vstupný produkt podľa mňa pre to sporenie. Nedávať to na sporiaci účet, kde vás inflácia spápa na večeru. Nedávať to na termiňák. To sú dobré, krátkodobé záležitosti, ale je oveľa rozumnejšie pekne to investovať a sporiť takýmto spôsobom.

Čiže určite ETF-ka vravím napríklad v takéto forme, ako to pomúkame my. A potom postupne sa to nabaluje tá komplexita tých produktov, ďalším z krokov je pasívne portfólio kde už je nejaká kombinácia akcií ETF, potom je riadené portfólio, jedna z vecí, ktorú ponúkame a kde už ten treba vklad mať vyšší, pretože aj tie poplatky s tým spojené sú jednoducho vyššie ale zase ten výnos dokáže byť výrazne vyšší a v momente, keď je to riadené portfólko ako u nás a benchmarkujeme sa s SP500 tak vlastne vy viete zarobiť si ešte nad to, čo bežne dostanete z trhu. Takže to je akoby ďalší stupeň, no a potom samozrejme ten najvyšší level je obchodovať už samostatne a povedať si, že tak mám, sporím si, mám nainvestované do portfólií, ktoré mi riadia tí, ktorí s tomu rozmejú ale prečo si to nevyskúšať aj sám. 

Dneska tie informácie aj v spolupráci s AI dokážu byť veľmi dostupné a dá sa, keď má človek chuť a čas sa tomu venovať, tak dá sa dostať obrazu na toľko, že človek môže obchodovať aj s akciami a kupovať si to jednoducho na vlastné triko. Jedno z odporúčaní, ktoré som ešte dávno dostal bolo, že Peter pozri sa na dividendových aristokratov. A dividendoví aristokrati, to sú myslím, že to je 30 firiem rámci SP500, ktoré každý kvartál vyplácajú dividendy. Bezohľadno na to, ako sa hýbe akcia a ako sa hýbe hodnota akcií. Takže vy v podstate, ak tam dáte slušnú sumu peňazí, tak každý kvartál vám pípne dividenda. Takže aj keď akcie prerábajú, aj keď akcie rastú, tú dividendu dostanete. No a v momente, keď počkáte na ten správny okamžik, tak ako by tá hodnota sa multiplikuje vďaka tým dividendám.

Aj SP500, ten výkon bez dividend je okolo 7,5 - 8 %. S dividendami je to 10%. Čiže dokáže nám to robiť až o 20% vyššiu výkonnosť. Takže, čo som spravil je, som si povedal, že OK, poďme si nakúpiť nejaké. Dneska tých aplikácií je veľa, takže mám kúpených tých aristokratov. Sú to naozaj firmy veľmi stabilné, takže je to taký medzičlánok medzi takým skutočným investovaním, kedy už cherrypickujete, kedy už si vyberáte tie špecifické tituly, kde rátate s tým, že to bude rásť alebo nie. Pri tých aristokratoch je tá rád, že to sú tak veľké firmy, že hráte skôr na stabilitu a na to, že možno, že to bude mať trošlínku vyšší výkon ako má ten trh. No a je to akoby pekný ďalší krok. No a samozrejme, potom sa dá ísť v akciách, dá sa pozerať na opcie, krypto, ktoré dokáže byť ráno hore a na druhý deň a večer dole.

Tiež sa to tam nejakým spôsobom štandardizuje. Čiže akoby tých možností potom toho rozvoja je dosť veľa. Čiže každý si vie nájsť to svoje. ale myslím si, že ten základ, bez ohľadu na to, či človek chce alebo nechce, význá sa alebo nevýzná je stále mať pár takýchto relatívne bezpečných investícií, ktoré jednoducho zhodnocujú tie peniaze a do toho investovať potom s tým väčším rizikom nejakú časť kapitálu. No a nehovoriac o tom, že potom alternatíva sú ďalšie reality a tak ďalej. Čiže dá sa to pekne aj roztiahnuť do šírky. Takže dnes sú keď prídete do obchodu, kde máte 40 verzií džemov. A keď tam príjete prvýkrát, tak vôbec netušíte, ktorý si vybrať. A buď máte nejakú preferovanú chuť a idete po tej, alebo ste stratení a dokonca je dokázané, že keď ich tam je 40 verzus 5, takže sa obratíte a idete preč.

Takže aj my tých ľudí, tých našich klientov a potrebujeme postupne edukovať, aby sme im neponúkali na začiatku hneď 50 tých džemov, ale ukázať im, pozrite sa, tieto 3-4 ktoré sú relevantné pre vás, základné. Keď si na tie zvyknete, potom môžeme skúšať iné chute, iné varianty a dať tomu jedlu inú chuť. Takže aj v tom investovaní treba začať postupne, aby človek potom nebol prekvapený, keď náhodou sa udejú pohyby, ktoré nečakal. Lebo najväčšie riziko pri investovaní sú emócie, to je jednoznačne najväčšie riziko. Preto aj tá umelá inteligencia je v tomto smere veľmi zajímavá, lebo ona emócie nemá, zatiaľ. A jej to je jedno. Čiže v momente, keď si nastavíte tie algoritmy a tie roboty, prípadne keď necháte tú starostlivosť na niekoho, kto nie je ovplyvnený emóciami, tak častokrát v tom investičnom svete tie rozhodnutia sú lepšie. Z dlhodobého pohľadu.