P. Jedinák o reguláciách EÚ a integrácii slovenského kapitálového trhu | KAPITÁLOVÝ TRH 2025

Ako vnímate aktuálne trendy v regulácii kapitalových trhov v EÚ a aký dopad môžu mať na slovenský trh?

Tak to vnímanie je asi dvojité. Jedno je pozitívne, druhé je negatívne. To negatívne je asi to, že v rámci tej harmonizácie ona sa prispôsobuje väčším hráčom. To znamená, že tým, že ten slovenský trh a jeho aktéri sú inherentne menší hráči, tak tá harmonizácia má za vplyv to aj vďaka svojej komplexite tých pravidel že proste jednoducho keď tí účastníci trhu nemajú dostatočnú škálu, tak majú čoraz väčší problém sa tým zjednoteným pravidlám prispôsobiť. Tam je asi jediná šanca sa viacej ozývať možno aj v rámci tých európskych konzultačných procesov a nejakým spôsobom posilňovať ten hlas z tých menších trhov. Čo sa nedá robiť samostatne, samozrejme, lebo však Slovensko je na tom ale, ale možno v kombinácii s inými menšími trhmi alebo v spojenectvách s inými menšími krajinami a adresovať tento problém, že tá regulácia inherentne je šitá na tie väčšie, zrelšie trhy.

Čiže to je riziko. To pozitívum na druhej strane je rozhodne ten prístup na ten širší jednotný európsky trh. A v podstate tam treba povedať, že to je asi jediná šanca pre slovenských hráčov. A možno aj na to vyrastenie, pretože ten náš domáci slovenský trh jednoducho nebude nikdy dosť veľký na to, aby poskytol dosť kapitálu, alebo aby poskytol dostatok mandátov na to, aby naši sprostredkovatelia a obchodníci s cennými papiermi banky a podobne vyrástli. Čiže my sme odkazaní zase svojím spôsobom na tú harmonizáciu. Takže to sú také dva trendy, že je to možno nejaká dvojsečná zbraň, ale myslím si, že je to nevyhnutné, ako keby to, aby Slovensko bolo zapojené do toho širšieho európskeho trhu.

Aké sú najčastejšie právne riziká, ktorým čelia eminenti pri vydávaní cenných papierov a ako ich možno efektívne minimalizovať?

Hej, tak ja to robím 20 rokov, vždycky robíme veľmi radi práve na tej emitentskej strane, ideálne s emitentom, ktorý to robí prvýkrát, lebo vtedy je to také dobrodružstvo. A možno sú tam dve riziká, na ktoré by si mal asi každý, keby ste, rizík je asi viac, ale tie dve, ktoré sú hodné zmienky, takže nepoceniť ten proces. Čiže, a to nie je len právny proces, to je samozrejme príprava tej korporátnej štruktúry, aby bola nejakým spôsobom zrozumiteľná a zrelá pre ten vstup na kapitálový trh, finančné údaje - dať si dokopy nejakú finančnú históriu, konsolidáciu keď treba, audity za posledné dva roky, pretože to potrebujete pre verejnú emisiu. A samozrejme potom ten execution risk, to znamená mať poradcu, a teraz ani nie, že poradcu právneho, ale mať poradcu - finančnú inštitúciu, banku alebo obchodníka, ktorý je naozaj schopný, ako keby povedať, čo je ten produkt, ako máme postaviť ten produkt, budeme to schopní predať, budeme to predávať len na Slovensku alebo na Slovensku a v Česku alebo v širšom regióne.

Čiže nepoceniť tú prípravu, neísť do toho úplne hr hr a ako keby dať tomu ten dostatočný čas a energiu a potom sa ten deal väčšinou podarí hej. Ja musím povedať, že som tých zlyhaných dealov zažil minimum ak vôbec nejaké ale často sa stáva, že ako keby keby sa to podarí neskôr, ako sa to predpokladalo, pretože sa práve nedomyslí niečo, že napríklad historické finančné údaje a závierky musí mať v nejakom stave a potom sa to musí narýchlo dorábať a potom sa na to čaká a tak ďalej. Čiže ako keby mať v hlave to, že ten proces je hlavne pre prvo emitentov relatívne komplexný a teda nepoceniť žiadený jeho aspekt, to je jedno riziko.

Druhé asi potom len možno si dať pozor že tomu emisiou sa to nekončí, čiže tá emisia väčšinou prináša pokiaľ je to verejná emisia a ide na burzu prináša nejaké následné reportingové povinnosti, nejaké pravidelné audity, nejaké polročné správy pokiaľ je to retailová emisia, takže akokyby myslieť na to že ten život toho emitenta pokračuje ďalej a bude jemne komplikovanejší alebo jemne komplexnejší ako bol pred tým vstupom na kapitálový trh a možno si dať pozor na to, že čo tie podmienky dlhopisov vlastne hovoria. Aby tam neboli nejaké záväzky, obmedzenia na ďalšie zadlženia a tak ďalej, pretože tie podmienky toho dlhopisu viete relatívne ťažko už meniť. Keď máte financovanie od banky, tak si sadnete s bankou a dohodnete sa, keď máte bond, ktorý vlastní, teda dlhopis, ktorý vlastní 10 tisíc ľudí alebo tisíc ľudí, tak tam je tá zmena ťažšia. Takže to sa stáva, že teda aj emitenti ako keby pozabudnú na to, že sa nikde na niečo zaviažu a potom zrazu o rok, o dva im to vadí. Takže mysliieť dopredu.

Vidíte ešte priestor na ďalšiu integráciu slovenského kapitálového trhu s ostatnými trhmi v EÚ? A aké legislatívne alebo regulačné zmeny by podľa vás tomu mohli nejako napomôcť?

Určite áno, ono to nadväzuje na tú prvú otázku a že vlastne my sme asi odsúdení na tú harmonizáciu a to prepájanie, keď nie z celou Európou, tak aspoň v rámci regiónu. Ja si myslím, že kľúčoví hráči ako burza a možno nejakí väčší sprostredkovatelia alebo tie väčšie finančné domy, čo sú tu, tomu začínajú rozumieť. Že minimálne to Československo je nevyhnutnosť spolupráca v tomto formáte, koniec koncov v rámci našej kancelárie tiež s tým pražským tímom spolupracujeme veľmi a dobre a radi, takže tá harmonizácia je nevyhnutná a čo sú také zmeny, ktoré si ja myslím že by najviac pomohli, ja si myslím že najväčšou prekážkou toho vybudovania tej reálnej únie kapitalového trhu je fragmentovaná infraštruktúra trhová v zásade. Čiže to sú systémy evidencie, to sú burzy, ktoré sú proste národné, kde ten cross-border element je, že domáci investori sú vždy svojím spôsobom odkázaní na domáci trh kvôli infraštruktúre trhu.

A tam si myslím, že veľký potenciál zbúrať tie bariéry alebo preklenúť tie bariéry majú práve tie nové technológie, čiže digitálne dlhopisy a digitálne depozitári a tak ďalej, lebo to vám umožňuje vlastne to, že ten slovenský investor si možno môže založiť priamo účet v českom depozitári alebo v nemeckom depozitári a tak ďalej a vlastne ako keby preskočiť tú starú infraštruktúru, ktorá tu rástla rokov na tom západe, hej, a tým pádom mať ako keby lepší, a vice versa prejme tento samozrejme tiež, čiže podľa mňa podporovať tú digitalizáciu a tú novú infraštruktúru, lebo má potenciál prerásť tie hranice národné. A druhé možno je daňový režim sa zamyslieť. To hovoria aj Európska komisia v rámci budovania tej únie úspor a kapitálovej únie, že v podstate tie rôzne daňové národné režimy na zdaňovanie kapitálu a výnosov z finančných nástrojov sú tiež veľkou prekažkou, lebo niekto má zrážkovú daň, niekto nemá zrážkovú daň, niekto potrebuje taký papier, niekto potrebuje preukázať taký status toho cenného papiera, jedno s druhým, že tam podľa mňa tá harmonizácia toho kapitálu minimálne v nejakých, tých kapitálových výnosov minimálne v nejakých segmentoch by veľmi pomohla. Takže to sú asi také dve veci za mňa.