Online priestor zaplavili investičné podvody zneužívajúce známe osobnosti

Foto: Shutterstock

S pomocou umelej inteligencie

Investičný podvod, ktorý ESET označuje detekciou HTML/Nomani, sa šíri prostredníctvom falošných reklám na sociálnych sieťach, najmä na Meta platforme. Reklamy zneužívajú známe osobnosti či firmy, ktoré lákajú používateľov na rozprávkovo výhodné investovanie.

Častou taktikou pri týchto podvodných reklamách sú videá upravené pomocou umelej inteligencie (deepfake), na ktorých vystupujú známi politici, moderátori či úspešní podnikatelia a hovoria niečo, čo v skutočnosti nepovedali. Útočníci pomocou AI napodobnili napríklad prezidenta Petra Pellegriniho, ministra financií Ladislava Kamenického či generálneho riaditeľa spoločnosti ESET Richarda Marka.

Sme druhou najviac zasiahnutou krajinou

Reklamy často odkazujú na dôveryhodne pôsobiace, no falošné spravodajské portály alebo podvodné stránky, ktoré imitujú legitímne firmy. Falošné weby vyzývajú na vyplnenie kontaktných údajov používateľmi, ktorí majú záujem investovať. Po vyplnení formulára záujemcu kontaktuje agent telemarketingu, ktorý má za úlohu nasmerovať obeť k prevodu peňazí s počiatočnou „investíciou“ 250 eur.

Kým v prvej polovici tohto roka tento druh detekcie výskumníci spoločnosti ESET prakticky nezaznamenávali, v druhej polovici predstavovala až takmer 3 % zo všetkých zachytených hrozieb na Slovensku a skončila na 9. mieste. Zaujímavosťou je, že podľa telemetrie spoločnosti ESET je Slovensko druhou najviac zasiahnutou krajinou týmto podvodom na svete. Najviac bola táto škodlivá kampaň prítomná v Japonsku, tretie miesto patrí Kanade a nasledujú Španielsko a Česko.

Dôležité je používať kritické myslenie

„Ide o pomerne prepracovanú podvodnú schému, ktorú útočníci realizujú na viacerých úrovniach. Aj keď pre skúsenejších používateľov ide o očividný podvod, spoliehajú sa na to, že naletí aspoň malá časť zraniteľnej populácie,“ vysvetľuje špecialista na digitálnu bezpečnosť spoločnosti ESET Ondrej Kubovič. 

Podľa jeho slov osoby rozprávajúce na deepfake videách majú neprirodzené pohyby pier, čo však obete môžu prehliadnuť na menších obrazovkách. Navyše existuje predpoklad, že tento podvod bude vďaka zlepšujúcej sa umelej inteligencii čoraz dôveryhodnejší. „Najlepšou prevenciou preto zostáva chrániť sa bezpečnostným softvérom a používať kritické myslenie pri vyhodnocovaní online informácií,“ dodáva odborník.