Zdroj: Shutterstock

Veľké značky sa im vyhýbajú

Cieľom opatrenia, na ktorom pracuje Európska komisia, je eliminovať príjmy Ruska z predaja čistých neopracovaných diamantov. Zámerom je, aby sa takéto diamanty podarilo identifikovať v belgických Antverpách, ktoré sú centrom svetového obchodu s diamantmi.

V súčasnosti tiež platí, že na ruskú štátnu spoločnosť Alrosa, ktorá je najväčším producentom surových diamantov na svete, už dávnejšie uvalili sankcie Spojené štáty, nie však Európska únia.

Veľké západné klenotnícke značky, ako napríklad Tiffany, Cartier či Van Cleef, sa napriek tomu začali ruským diamantom vyhýbať, a to už krátko po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu na Ukrajine, no ich postup je individuálny.

Príliš netransparentné obchody

Problémom pri sledovaní pôvodu diamantov je zložitosť a netransparentnosť obchodu s nimi. Viaceré popredné šperkárske spoločnosti sa zaviazali, že budú ignorovať ruskú ponuku drahých kameňov. Toto rozhodnutie a aj jeho dodržiavanie je však len na ich dobrej vôli. Preto sa autority snažia nájsť nejaké komplexnejšie riešenie.

„Obchodníci a firmy žiarlivo strážia, kde získavajú svoje diamanty – je to ich tajný recept,“ povedal pred časom pre BBC výkonný riaditeľ online klenotníctva 77 Diamonds Tobias Kormind. „Hlavní hráči v tomto odvetví by však mohli obmedziť obchod s ruskými diamantmi, keby sa spojili,“ dodal.

Drahé kamene väčšinou prechádzajú cez hlavné globálne centrá, ako sú Antverpy, Dubaj, Bombaj a izraelský Ramat Gan.

Bezkonfliktné a etické diamanty

Aj preto teraz Európska komisia spoločne s odborníkmi z krajín G7 hľadá riešenie, ako zjednotiť pristupovanie k používaniu ruských diamantov. Riešenie by malo priniesť Antverpské svetové diamantové centrum (AWDC), ktoré je jedným z dominantných obchodných uzlov s cennou surovinou už od 15. storočia.

Hlavným problémom je, ako vystopovať pôvod kameňov. Príčinou je, že svetový obchod s diamantmi je komplikovaný a chýba mu transparentnosť. Diamanty totiž medzi baňou a koncovým používateľom 20- až 30-krát zmenia majiteľa a vystopovať toho prvého je mimoriadne náročné.

Zodpovedanie tejto otázky sa považuje za dôležité už niekoľko desiatok rokov. Šperkárske spoločnosti sa totiž snažia vyhýbať spracovávaniu „krvavých diamantov“, zo zisku ktorých sa financujú vojenské alebo teroristické aktivity.

Naopak, cieľom je, aby sa používali najmä „bezkonfliktné“ diamanty spĺňajúce definíciu takzvaného Kimberleyského procesu, respektíve „etické“ diamanty, na ťažbu ktorých nebola využitá detská práca, neboli pri nej porušené ľudské práva ani ochrana prírody.

Ako rozoznať pôvod drahého kameňa

Na identifikáciu pôvodu diamantov sa používajú napríklad héliové skenery. Ich nasadenie je však nákladné a technologicky príliš komplikované. Fungujú na báze určenia pôvodu kameňa jeho porovnaním s jedinečnou geológiou baní, kde sa diamanty ťažia, no ešte stále sú tieto skenery vo vývoji.

Jednoduchšia identifikácia pôvodu je pri väčších kameňoch. Tie sa zvyknú katalogizovať a najväčšie z nich dostávajú aj mená. Naopak, pri tých menších, ktoré na spracovanie prichádzajú v balíkoch, v ktorých sa nachádza aj niekoľko tisíc kusov, je to podstatne problematickejšie. Nie je totiž možné každý z nich umiestniť do medzinárodnej databázy.