Foto: Shutterstock

Developeri nestíhajú dokončovať rozostavané projekty

Developeri, a nielen v hlavnom meste, ale aj v ktorejkoľvek inej časti Slovenska, nestíhajú dokončovať projekty. Predávajú ich takpovediac z papiera, čiže ešte nedostavané, len na základe projektov. Záujem je aj o vidiek, nehnuteľnosti sú v súčasnosti in. Tento trend nenarušila ani pandémia koronavírusu.

Realitné kancelárie prepad tržieb ešte nepociťujú, ale ich biznis sa spomalil. Ak majú ľudia nehnuteľnosti a nie sú nútení predať ich, držia si ich. Týka sa to nehnuteľností určených na bývanie a rekreáciu. Pri kancelárskych priestoroch môže lockdown a rozšírenie home office situáciu zmeniť. No ceny bytov, apartmánov a rodinných domov stúpajú, investovanie do nich je atraktívne.

Bublina tak skoro nespľasne

Terajšia situácia pripomína tú pred vyše 12 rokmi, pred krízou, keď ceny nehnuteľností dosiahli maximum. „Niekto len zakopne krompáčom do zeme, a už sa predáva, ľudia si to hneď rezervujú,“ vraví. V spomínanom čase síce ceny nehnuteľností dosiahli vrchol, ale potom sa celý segment prehrial a bublina praskla. Nehrozí to aj teraz?

„Aj nehnuteľnosti fungujú v cykloch, že raz sú hore a raz dole. Lenže teraz je trošku iná situácia ako v rokoch 2008 – 2009. Vtedy zahučali banky. Rozdiel je v tom, že teraz sú lacnejšie hypotéky. Vtedy boli 5 % úroky, teraz sú menej ako 1 %. Ľuďom sa neoplatí držať peniaze v bankách, lebo nezískajú nič. A tiež viac zarábajú. Človek, ktorý má nasporené a má príjem, tak často jedinou alternatívou, kam uloží svoje peniaze, je nehnuteľnosť. Takže ceny idú hore a investícia sa zhodnocuje.“

Úroveň developerských projektov rastie

Nie je to tak dávno, čo developeri museli znášať tvrdú a často aj zaslúženú kritiku. V nových satelitoch nebývali doriešené prístupové komunikácie, chýbali chodníky, o občianskej vybavenosti ani nehovoriac. Developeri mali obmedzené kapacity a sústredili sa na čo najväčšiu monetizáciu samotných nehnuteľností. To malo nepriaznivý vplyv na kvalitu života.

Tento trend sa však podľa Štalmacha začína meniť. „V porovnaní s tým, čo bolo pred desiatimi rokmi, sa to už zlepšuje. Závisí však od toho, kto to stavia. Veľké developerské firmy už robia naozaj kvalitné projekty. Ich úroveň sa zvyšuje. Myslia na parkovanie, aj na infraštruktúru okolo – na park, detské ihrisko a podobne.“

Všetko sa odzrkadľuje v cenách. Stále platí, že základným kritériom pri nehnuteľnostiach je lokalita. „V realitách je to stále tak, že lokalita je základ a od nej sa odvíja cena. Čím ďalej od mesta, tým je nižšia,“ potvrdzuje odborník na reality.

Bratislava sa určite rýchlo nenaplní

Podľa neho nič nenasvedčuje tomu, že by sa aktuálny trend zmenil a ľudia začali hromadne uprednostňovať vzdialené vidiecke lokality na úkor metropol.

Bratislava sa zdá byť „plná“. Je tu ešte priestor na nové projekty a satelitné mestečká? Podľa Štalmacha sa ešte jednoznačne bude rozrastať. „Bratislava je hlavné mesto. Sťahujú sa tam ľudia z celého Slovenska. Ročne tam doštuduje päťtisíc študentov, a ak len polovica z nich v Bratislave zostane, je to každý rok dva a pol tisíc nových ľudí. Stále sa musí rozrastať. Záujem je väčší ako ponuka bytov.“

Vysoký záujem je aj o bývanie v krajských mestách. „Záujem o bývanie je všade. Keď do Nitry prišiel Land Rover, ceny nehnuteľností za rok vyskočili o 30 %. V Žiline sa to isté stalo, keď prišla KIA. Rastie to úplne všade.“

Nehnuteľnosti sú výhodnou investíciou

Počas prvej vlny koronavírusu vzrástol záujem aj o nehnuteľnosti na vidieku. Tak, ako to vlastne je, rastú mestá aj vidiek? „Záleží na tom, čo berieme ako vidiek. Áno, koronavírus spôsobil zvýšený záujem o chaty na vidieku. Ľudia potrebujú vypadnúť z mesta, a ak tam majú wifi, môžu tam aj pracovať. V skutočnosti však existuje záujem o všetky typy bývania. Európska centrálna banka aj Svetová banka tlačia peniaze a vzápätí ich posúvajú do obehu. Ľudia ich niekam musia investovať a dávajú ich do nehnuteľností,“ tvrdí odborník na reality s tým, že nehnuteľnosti sú podľa neho v súčasnosti výhodnou investíciou.

Trh s nehnuteľnosťami sa podľa Štalmacha zatiaľ neprehrieva. „Keď minulý rok prišla koronakríza, ľudia trošku spanikárili, lebo nevedeli, čo bude ďalej. Celé sa to spomalilo, ale reálne nie až tak veľmi, aby to pocítil trh,“ konštatuje Štalmach. Napriek koronakríze bol rok 2020 pre sieť realitných kancelárií lepší ako ten predchádzajúci. Ako sa bude vyvíjať rok 2021, si zatiaľ netrúfa predvídať. „Isté je, že trh realít sa spomalil. Ľudia veľmi nepredávajú. Tí, ktorí nemusia, si nehnuteľnosť držia, pretože má svoju cenu,“ dodáva.

Nové developerské projekty v Bratislave

Najväčším trhom s novostavbami je pre developerov Bratislava a jej bezprostredné okolie. Záujem o kúpu nových nehnuteľností neznížila ani pandémia, a tento trend sa tak skoro zrejme nezmení.

„Po celý rok 2020 bola situácia na trhu s bratislavskými novostavbami rovnaká. Dopyt zo strany budúcich majiteľov bol stále vyšší ako ponuka zo strany stavebných spoločností a developerov. Tento trend je na bratislavskom trhu známy už niekoľko rokov. Pozitívne však môžeme hodnotiť koniec minulého roka, keď posledný štvrťrok priniesol napriek pretrvávajúcej pandémii najviac nových bytov v porovnaní s ostatnými obdobiami roku 2020,“ hovorí Filip Žoldák z realitnej kancelárie Herrys.

V poslednom štvrťroku minulého roku pribudlo o 200 bytov viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka, a o rovnaké množstvo nehnuteľností bola väčšia aj ponuka. Celkovo bolo na konci minulého roku v Bratislave voľných takmer 2 000 bytov. Najviac voľných novostavieb sa nachádzalo v Ružinove.

Žoldák očakáva ďalší rast cien za meter štvorcový. Vlani to bolo medziročne o 11 %. Len za posledný štvrťrok 2020 vzrástla cena za meter štvorcový v bratislavských novostavbách z 2 876 na 2 913 eur bez DPH. Najviac si noví záujemcovia zaplatili v Starom Meste (3 648 eur/m² bez DPH) a v Ružinove (3 019 eur/m² bez DPH). Vysoké ceny v týchto mestských častiach sú dané najmä lokalitou a rozšírenou ponukou.

Najväčším realitným projektom v hlavnom meste sú Slnečnice v Petržalke. Realizuje ho developerská spoločnosť Cresco Real Estate. Petržalka sa postupne rozrastie až k Jarovciam. Penta Real Estate stavia medzi Dúbravkou, Devínskou Novou Vsou a Lamačom novú mestskú štvrť Bory. Rozvíjajú sa aj menšie projekty, ako Čerešne v Dúbravke, Ovocné sady pri letisku, Guthaus na Račianskej, Matadorka v Petržalke či Rozzeta a Nuppu v Ružinove.

Developerské projekty v iných mestách Slovenska

Stavia sa aj v iných mestách Slovenska. Vyberáme niekoľko zaujímavých developerských projektov. Reálne ich je, pochopiteľne, omnoho viac:

• V Trnave je najzaujímavejší projekt Arboria Park od developerskej firmy Lucron.

• Cenu nehnuteľností v Nitre a okolí zdvihol príchod automobilky Jaguar Land Rover. Zvýšiť počet bytov by mala druhá etapa projektu Nová Nitra, ale aj projekt Orbis Premium v centre mesta.

• V Žiline sa tiež roztrhlo vrece s novými projektmi: Zelené Vlčince, Piano residence či pokračovania projektov Slnečná Terasa a Rudiny II.

• Projekt Mansion v Banskej Bystrici je už vypredaný.

• V Košiciach začala skupina CTR stavať projekt Rezidencia Albelli s tromi stovkami bytov.

• V Poprade na mieste bývalých kasární vyrastá moderná štvrť pri rieke nazvaná Nové nábrežie. Ide o spoločný projekt Phoenix Group, s. r. o., a GMT projekt, s. r. o. V prvej z firiem figurujú mená známych hokejistov – Suchý, Saloň a Šimonovič.

• Prešov sa rozrastá najmä smerom zo Solivaru na Dulovú Ves, kde vznikli tisícky nových domov a ďalšie pribúdajú v lokalitách Tichá Dolina, Vlčie Doly či Stavenec. Nedostatkom je zatiaľ chýbajúca občianska vybavenosť a možné budúce zaťaženie dopravy. V centre mesta pribudol projekt Lipová.

• Stavia sa aj v lokalitách atraktívnych na rekreáciu i celoročné bývanie, ako sú Slnečné jazerá pri Senci, Donovaly, Tatry, Domaša, Teplý vrch či Zemplínska šírava.