Možno najvzácnejšiu knihu na svete – záhadný Voynichov rukopis zatiaľ nikto nedokázal prečítať

Foto: Getty images

Pôvod rukopisu

Aj keď o Voynichovom rukopise príliš veľa nevieme, vedci sa v niektorých veciach v súvislosti s ním zhodujú. Je to kniha, ktorá sa skladá z 240 pergamenových strán, na ktorých sa nachádza text a ilustrácie rastlín, znamení zverokruhu, hradov, drakov, kúpajúcich sa žien a astronomických symbolov.

Pôvod knihy siaha do 15. storočia, pričom svoje pomenovanie nezískala po človeku, ktorý ju napísal, ale po mužovi, ktorý ju v roku 1912 kúpil. Bol to Wilfrid Voynich – obchodník so vzácnymi knihami poľsko-litovského pôvodu pôsobiaci v Londýne, ktorý kúpil rukopis v Taliansku. Radiokarbónová metóda datácie pôvodu rukopisu neskôr spresnila, že kniha vznikla medzi rokmi 1404 až 1438.

Predtým patrila cisárovi Svätej rímskej ríše Rudolfovi II. a pravdepodobne aj astrológovi britskej kráľovnej Alžbety I. Johnovi Deeovi. V 17. storočí ju vlastnil alchymista Georgius Barschius, ktorý žil v Prahe, a o niekoľko rokov nato sa dostala do vlastníctva rektora Karlovej univerzity. Od toho putovala do vlastníctva jezuitov a následne k Voynichovi. Od roku 1969 sa rukopis nachádza v depozitári na univerzite v Yale.

Tajomný jazyk a neznámy autor

O Voynichovom rukopise sa okrem predchádzajúcich majiteľov a približnom storočí jeho vzniku nevie takmer nič. Vedci vytvorili viacero dohadov, kto ho mohol napísať, vrátane Leonarda Da Vinciho, no žiadne z nich sa zatiaľ nepotvrdili.

Záhadou však nie je len autor, ale aj samotný jazyk, ktorý pri písaní knihy použil. Vedci pri dôkladnejšom skúmaní zistili, že kniha sa delí na približne šesť častí. Jej obsahom majú byť informácie z botaniky, astronómie, biológie a farmácie. Tieto skutočnosti však odborníci len odhadujú najmä vďaka ilustráciám, ktoré sa v knihe nachádzajú.

V minulosti sa verilo, že jazyk zapísal jej autor v kódoch, ktoré boli pre 15. storočie typické. Túto teóriu však vyvracia skutočnosť, že manuskript (rukopis – pozn. autora) sa riadi Zipfovým zákonom. Ten tvrdí, že v každom prirodzenom písanom jazyku existuje isté rozdelenie početnosti výskytu určitých slov, ktoré sú zoradené od slova s najväčším výskytom. Pri používaní kódov a šifier je však dodržiavanie Zipfovho zákona nemožné.

Na rozlúštení rukopisu pracujú vedci z celého sveta

Akékoľvek pokusy odborníkov o rozlúštenie jedinečnej knihy, ktorá obsahuje ručne písané latinské písmená, arabské číslice a neznáme znaky, boli zatiaľ neúspešné. Mnohí kryptológovia, lingvisti či historici sa snažia prísť na to, čo by mohol jeden z najznámejších rukopisov na svete obsahovať. Viacerí z nich síce priebežne prišli so zaujímavými informáciami, o ktorých sa dovtedy nevedelo, no k rozlúšteniu sa zatiaľ nedostali.

Jedným z takýchto odborníkov je nemecký egyptológ Rainer Hanning, ktorý sa v roku 2020 domnieval, že prelomil kód a zistil, čo text znamená. „Urobilo sa už množstvo pokusov o dešifrovanie a navrhlo sa veľa jazykov, ako napríklad latinčina, čeština alebo nahuatl (jazyk, ktorým hovorili Aztékovia). Podľa štruktúry slov však existuje len jedno vysvetlenie. Rukopis nie je napísaný v indoeurópskom jazyku,“ vyhlásil vo svojej správe.

Hanning na základe svojej analýzy dospel k záveru, že text musí byť semitským jazykom a vzhľadom na európske ilustrácie v knihe zúžil možnosti na arabčinu, aramejčinu a hebrejčinu, teda jazyky, ktorými hovorili európski učenci v stredoveku. Ani tieto informácie však nestačili na to, aby prišiel s prekladom textu do jedného zo súčasných jazykov, vďaka ktorému by sme mohli rukopisu rozumieť.

Hanningova teória však nie je úplne nová. V roku 2016 prišli vedci s podobným záverom po tom, ako na rozlúštenie textu využili umelú inteligenciu. Niektorí odborníci však ich závery spochybnili, preto v dekódovaní textu ďalej nepokračovali.