Mladí Slováci vedia o investovaní menej ako Česi. Čo im robí najväčšie problémy?

Foto: Shutterstock

Mladá generácia si v investovaní verí, ale jej investičná gramotnosť je slabšia. Prečo je tomu tak?

Nielen v súvislosti s rekordne vysokou infláciou sa počas posledných rokov hovorí o investovaní ako o prevencii pred stratou hodnoty úspor. Aký postoj má k investovaniu mladá generácia? Podľa Indexu investičnej gramotnosti* (IIG) si v otázkach investovania verí 38,8 % respondentov vo veku 18 – 26 rokov, čo je viac oproti údaju za celú populáciu SR (vo veku 18 – 65 rokov) na úrovni 33,7 %.
Pozn.*: Metodika pre výpočet IIG je popísaná v závere analýzy

Napriek tomu, že sebavedomie mladých Slovákov je nad priemerom populácie SR, v prípade vedomostí tomu už tak nie je. Práve táto veková kategória vo väčšej miere nepozná správne odpovede na otázky týkajúce sa investovania a v indexe investičnej gramotnosti dosahuje podpriemernú úroveň 93,8 bodu (v porovnaní s indexom za SR na úrovni 94,4 bodu).

Pozitívom je, že záujem mladých Slovákov o investovanie rastie. Zároveň počas uplynulého roka prišlo v tejto vekovej kategórii k určitému polepšeniu vo vedomostiach ohľadom investícií. Avšak aj naďalej platí, že v investičnej gramotnosti mladí ľudia zo Slovenska (s hodnotou indexu na úrovni 93,8) významne zaostávajú za rovesníkmi z Česka (s hodnotou 102,4).

Tento stav odráža slabú podporu zo strany vzdelávacieho systému. Výučba finančnej gramotnosti sa totiž často míňa praxi a mladým ľuďom neprináša nástroje, ktoré by vedeli využiť v bežnom živote. Je preto nevyhnutné, aby sa finančná, a následne aj investičná, gramotnosť dostali do popredia výučby, a to nie iba v podobe teórie, ale ako praktické zručnosti použiteľné okamžite. Ak sa tento prístup nezmení, mladí Slováci budú ďalej zaostávať za rovesníkmi zo zahraničia, čo ohrozí ich schopnosť vytvárať si finančnú stabilitu a plánovať budúcnosť.

Podľa odborníčky by sme s edukáciou detí nemali príliš vyčkávať

Zuzana Mora, odborníčka na investície z WOOD & Company poukazuje na tri aspekty týkajúce sa financií, ktorým sa pri výchove detí v rodine či v škole nevenuje dostatočná pozornosť:

1) Bezpečnosť vo svete financií. Odborníčka upozorňuje najmä na to, aby sa mladí ľudia dokázali orientovať v pôžičkách, úveroch či hypotékach, aby poznali ich nástrahy a vedeli rozlíšiť na čo, kedy a od akého subjektu je rozumné si požičať.

2) Zhodnocovanie finančných prostriedkov. Zuzana Mora konštatuje: “Dnes už nestačí sporiť si do pokladničiek a hovoriť deťom napríklad iba o stavebnom sporení. Musíme sa posunúť v edukácii ďalej a postupne mladým predstavovať celú škálu možností, ako zhodnocovať svoje finančné prostriedky.”

3) Orientácia vo verejných financiách. Mladí ľudia by mali mať prehľad aj o tom, ako krajina, v ktorej žijú, hospodári s verejnými financiami, aký je jej verejný dlh a aký môže mať rozpočtová (ne)zodpovednosť dopad na ich budúcnosť.

S edukáciou ohľadom financií podľa Zuzany Mora nie je potrebné vyčkávať. Investičné základy na príklade každodenných situácií treba citlivo vysvetlovať už v útlom veku dieťaťa a postupne mu informácie a vedomosti “dávkovať”.

Ako príklad môžeme uviesť nasledujúcu situáciu: Hoci v súčasnosti prevláda bezhotovostný platobný styk, hotovostná forma peňazí je pre deti viac pochopiteľná a zrozumiteľná. “Dajte deťom 10 – 20 eur a nechajte ich samých občas nakúpiť. Minimálne takto môžeme menším deťom na úplnom začiatku ozrejmiť hodnotu peňazí. A na tom sa potom ľahšie stavia všetko ostatné,” poradila na záver Zuzana Mora.