Zdroj: Freepik

Mladí si veria, no vedomosti sú slabšie

Nielen v súvislosti s rekordne vysokou infláciou sa počas posledných rokov hovorí o investovaní ako o prevencii pred stratou hodnoty úspor. Aký postoj má k investovaniu mladá generácia? Podľa Indexu investičnej gramotnosti (IIG) si v otázkach investovania verí 51,1 % respondentov vo veku od 18 do 26 rokov, čo je viac oproti údaju za celú populáciu Slovenska (vo veku 18 až 65 rokov) na úrovni 39,4 %.

Napriek tomu, že sebavedomie mladým Slovákom nechýba, v prípade vedomostí to tak už nie je. Práve táto veková kategória vo väčšej miere nepozná správne odpovede na otázky týkajúce sa investovania a v indexe investičnej gramotnosti dosahuje podpriemernú úroveň 97,1 bodu (v porovnaní s indexom za celé Slovensko na úrovni 100,6 bodu). Pozitívom je, že záujem mladých o investovanie na Slovensku rastie.

Mladí Česi rozumejú investovaniu lepšie ako Slováci

V investičnej gramotnosti mladí ľudia zo Slovenska (s hodnotou indexu na úrovni 97,1) významne zaostávajú za rovesníkmi z Česka (s hodnotou 114,7). Dokonca práve vo vekovej kategórii 18 až 26 rokov je tento rozdiel najpriepastnejší.

Navyše kým mladí Česi si v investičnej gramotnosti oproti roku 2021 polepšili, Slováci v tomto veku dosiahli medziročne slabšiu úroveň indexu. V Českej republike zároveň mileniáli dosahujú najvyššie úrovne investičnej gramotnosti spomedzi všetkých vekových kategórií, čo sa o Slovensku povedať nedá.

S edukáciou detí by sme nemali príliš vyčkávať

Odborníčka na investície zo spoločnosti WOOD & Company Zuzana Mora poukazuje na tri aspekty týkajúce sa financií, ktorým sa pri výchove detí v rodine či v škole nevenuje dostatočná pozornosť:

1) Bezpečnosť vo svete financií. Odborníčka upozorňuje najmä na to, aby sa mladí ľudia dokázali orientovať v pôžičkách, úveroch či hypotékach, aby poznali ich nástrahy a vedeli rozlíšiť na čo, kedy a od akého subjektu je rozumné si požičať.

2) Zhodnocovanie finančných prostriedkov. Dnes už nestačí sporiť si do pokladničiek a hovoriť deťom napríklad iba o stavebnom sporení. Musíme sa posunúť v edukácii ďalej a postupne mladým predstavovať celú škálu možností, ako zhodnocovať svoje finančné prostriedky.

3) Orientácia vo verejných financiách. Mladí ľudia by mali mať prehľad aj o tom, ako krajina, v ktorej žijú, hospodári s verejnými financiami, aký je jej verejný dlh a aký môže mať rozpočtová (ne)zodpovednosť vplyv na ich budúcnosť.

S edukáciou v oblasti financií teda podľa odborníčky nie je potrebné vyčkávať. Investičné základy na príklade každodenných situácií je potrebné citlivo vysvetľovať už v útlom veku dieťaťa a postupne mu informácie a vedomosti „dávkovať“.

Ako príklad môžeme uviesť nasledujúcu situáciu: Hoci v súčasnosti prevláda bezhotovostný platobný styk, hotovostná forma peňazí je pre deti viac pochopiteľná a zrozumiteľná. „Dajte deťom 10 až 20 eur a nechajte ich, aby samy občas nakúpili. Minimálne takto môžeme menším deťom na úplnom začiatku ozrejmiť hodnotu peňazí, a na tom sa potom ľahšie stavia všetko ostatné,” dodáva na záver Z. Mora.