M. Zelina o investovaní, investičných platformách a ekonomických cykloch | KAPITÁLOVÝ TRH 2025

Slovensko má jeden z najmenších kapitálových trhov v Európskej únii, čo podľa vás alebo čo konkrétne brzdí jeho rozvoj?

No tak samozrejme je tam nejaké dedičstvo minulosti, že viacero vlád sľubovalo privatizáciu cez kapitálový trh a nám chýba veľká spoločnosť, ktorá by na tom trhu bola, typu ako je v Českej republike, České energetické závody. U nás bolo Slovnaft, VÚBka, tie sa dokonca stiahli z burzy a žiadny, napriek prísľubom, riadny z veľkých štátnych podnikov nebol privatizovaný, ale berme to tak, že to je už minulosť. Aby sme to nevideli úplne čierne, podľa mňa kostrbato, ale ten trh sa nejako vyvíja. A teraz vysvetlím, čo tým myslím, že Slováci sa okrem klasických podielových fondov, ktoré sú všade na svete, postupne naučili investovať do korporátnych dlhopisov.

Tam sú asi 4 miliardy euro, čo vôbec nie je málo, keď to porovnáme s objemom, ktorý je v podielových fondoch, tam je myslím asi 14 miliárd teraz, no a netreba zabúdať, že aj Penta aj JNT - urobili to z JNT najprv aj Penta vlastne fond kvalifikovaným investorom, kde je možné priamo do akcioveho kapitálu investovať a tam sa zapojilo veľa českých aj slovenských investorov, takže to je ako keby ďalší taký krok a áno, nie je to úplne retailový produkt, to je aj jedno aj druhé fond kvalifikovaným investorom, ale po takýchto krokoch to nejako ide a jednoducho musia sa postupne naučiť investovať do nejakých nástrojov a potom odtiaľ je už len krôčík k tomu, že poviem príklad, že aj to, čo vykonali nejakú pionierskú prácu, tí, ktorí propagovali ETF fondy, tak naučili tých ľudí investovať aj do akcií, aj keď prostredníctvom diverzifikovaných riešení a odtiaľ zase už len krôčík k tomu, že ak by bola nejaká zaujímavá slovenská firma, koniec koncov máme tu Gevorkiana ako nejakého takého pioniera po čase, v minulosti ale boli Tatry Mountain Resort takisto je na burze.

Takže povedal by som to tak, že treba byť aktívny, nevznikne to samo, musíme k tomu priložiť. A teraz za seba keď poviem, ja napríklad učil som na vysokej škole, učím na strednej škole, ten predmet sa volal ekonómia a podnikanie a vlastne sa snažím trošku tých mladých ľudí viesť k tomu, aby sa nebali podnikať, lebo u nás už toto trošku zlyháva, že určite o veľa menšie percento ľudí ako v USA alebo v niektorých iných krajinách, ktorí by chceli podnikať, radšej sa chcú zamestnať. Takže je to aj osveta medzi tými mladými ľuďmi, medzi emitentami potenciálnymi tých cenných papierov, aby sme ich trošku povzbudili, naučili investovať. A teda to, čo hovorím je aktivita, ono to nepríde proste samo. Budeme len čakať, že sa to zlepší, ale tak ako hovorím, aby sme to nevideli čierno-bielo, že tie korporátne dlhopisy sú nejakým spôsobom financovania. Môžeme sa baviť o tom, či sú bezpečné, nie sú, lebo medzi nimi je aj, ako sa hovorí, plevel aj to kvalitné.

Ale áno, to boli nejaké nástroje s fixným výnosom, potom sú tie fondy a tie sú mohutné, aj JNT, Arch Investment, aj teraz Pent Equity Fund od v podstate tohto roku, od 2025. Takže ono to nejako pomaly presakuje, potom tie ETF-ka to naučili ľudí investovať, sú rôzne platformy, kde už ľudia investujú sami do akcií. To je dôležité, že ako náhle máme tú investorskú bázu, tak je ľahšie potom pre toho emitenta vydať nové cenné papiere či už sú to dlhopisy alebo akcie. Pretože v minulosti aj toto chýbalo, to investorské podhubie a teraz sa nejako tak postupne tvorí, takže ja si myslím, že ak bude zaujímavá emisia, bude mať väčšie šance ako v minulosti. Tak ako to ukázal vlastne napríklad teraz najnovšie aj ten pentafón, kde pritieklo 335 miliónov aj keď teda čas bolo z Českej republiky čas zo Slovenska ale dá sa to považovať za úspech.

Keď to tak teraz otočíme a opýtame sa, že či to vlastne ten región alebo tá investičná kultúra je u nás ešte len v rozvoji a či to naopak môže prinašať aj nejaké výhody a výzvy?

Tak ja by som to skôr povedal tak, že je potom viac práce v tom teréne, nazvime to nejakú výraznú výhodu si nespomínam, možno že je potenciál na väčší rast pre niekoho, tým, že je ten trh tak menej saturovaný, veľa peniazí je v bankách, ale to nie je len slovenský problém, to je celoeurópsky, aj keď u nás je ten podiel ešte vyšší, takže áno, tie úspory by mali viac postupne slúžiť na financovanie toho reálneho biznisu a je to náročnejšie samozrejme na tú komunikáciu, na to vysvetľovanie, lebo historicky - mali sme tu zlé skúsenosti, či už počas kupónky, čo si pamätajú najmä tí starší alebo potom počas nejakých období, keď boli rôzne prístupy, ktoré sa nenaplnili. Takže je tu aj toto dedičstvo, že je tu dosť veľká nedôvera ľudí k investovaniu.

To ja mám dokonca v tých prezentáciách takých 5-6 predsudkov, ktoré vlastne postupne rozoberám, aby sa ľudia naučili alebo pochopili, že vlastne vždy je tam nejaké zrnko, ktoré je pravdivé, ale ako celok sú tie predsudky nepravdivé, lebo vy vlastne nemôžete investovať, keď máte v hlave nejaké zábrany. Takže napríklad toto treba rozpustiť. Takže myslím, že to je tá odpoveď na otázku, že treba s tými ľuďmi možno niekedy viac pracovať, dlhšie sa s nimi o tom rozprávať, ale nie hneď ísť, že tuto ti ponúkam nejaký produkt, tu bude výnos 12%, alebo niečo podobné. Proste sa preskakujú niektoré fázy v tej komunikácii a to nie je možné. Takže to, čo ja vlastne veľmi razím je tá komunikácia, vzdelávanie, tá finančná gramotnosť, aby ten človek bol na to pripravený, na tú investíciu, lebo ak sa tam preskočí niečo, tak to vedie ku sklamaniam.

Toto je to také výrazné, čo ja zažívam, že ak sa mu dostatočne nevysvetlí, o čom to je, je napríklad že akcia môže padnúť 30-40%, ale medzi tým, čo ja viem, vyplácať dividendy a tak ďalej, a nie je mu to dostatočne odkomunikované, že sa aj toto môže stať, tak potom povie, že ja som sklamaný, už nikdy do takého niečoho nepôjdem. A tým sa zatvárajú vráta. Toto je niečo, čo si myslím, že je širišia výzva pre celý ten trh, že ak budeme mať aspoň ako tak vzdelaných tých investorov a teda nepreskočíme túto fázu, tak je väčšia pravdepodobnosť, že budeme úspešní a ostanú na tých trhoch dlhšie alebo budú tam dávať viac peňazí, ako keď budeme generovať sklamania, ktoré sú často úplne zbytočné... že sú dôsledkom zlej komunikácie a nie toho samotného produktu by som to nazval.

Podľa vás môže byť blockchain a tokenizácia aktív takým možno reálnym nástrojom na oživenie domáceho kapitálového trhu?

No to je asi takto, že poprvé ja ako študovaný matematik poviem, že blockchain je podľa mňa geniálna vec, viem tú matematickú podstatu, ktorú samozrejme zbytočne tu vysvetľovať lebo ja mám na tú prezentáciu, čo má 52 slajdov tuším ale teda ako keby o veci, čo ste spomínali je podľa mňa prostriedok a akože že je to niečo, čo je technická pomôcka, ale tá podstata je inde. Napríklad tokenizácia, keď to veľmi zjednoduším, tak to je vlastne to, že si môžem kúpiť nejaké aktívum, napríklad teraz túto budovu, takže to rozdelím na 10 tisíc tokenov a si to kúpia, lenže keď si to uvedomíte, principiálne to nie je nič iné ako podielový fond. De facto je to tak, že ja umožňujem podielať sa na nejakom majetku niekomu a potom je to B a to je podľa mňa to dôležitejšie, že budem to regulovať, nebudem to regulovať, bude tam likvidita, nebude tam likvidita a žiaľ Bohu, teda musím povedať tak, že oheň je dobrý sluha a zlý pán, že ona tá tokenizácia môže byť dobrá, ak sa to urobi poriadne.

Ale ak sa to urobí tak, že je to len nástroj ako z toho vytiahnuť peniaze, ako povedzme predať niečo, čo ja sám neviem predať, tak potom je to zle, lebo to je de facto podvod. Čiže ja by som sa viac sustrdelil na tú podstatu toho biznisu, čo sa tokenizuje, a na férovú cenu a na likviditu, ako na ten samotný nástroj. Čiže odpoveď je, že áno, v princípe môže, ale nie je to ten všeliek. Skôr ide o to, aké aktíva sa budú tokenizovať, ako sa ten blockchain použije, lebo presne ako som povedal, oheň je dobrý sluha zlý pán, môže sa to obrátiť úplne proti tomu trhu. Zatiaľ ja možno mám neúplne nevedomosti, ale zatiaľ si myslím, že to nie je regulovaná sféra. Ak vydáte takýto nástroj a pôjdu do toho retailoví klienti, to je podobne ako keď idú do neverejne obchovateľnej akcii, kúpia si ich za 1000 euro a možno reálna hodnota je 500, tak potom je to zlé. Potom to je v podstate podvod. Toto je to, čo sa ja pri takýchto veciach bojím, čiže áno, môže to byť, ale skôr je dôležité to, čo je v pozadí. Aby to dávalo hlavu a pätu, aby tí ľudia neboli podvedení, oklamaní a akoľkoľvek to takto poviem.

Je tu taká zložitá geopolitická situácia, je napätie určité. Ako podľa vás toto ovplyvne správanie investorov a nejaký vývoj na trhu?

Keďže som 34 rokov na trhu, tak poprvé musím povedať, že to nie je nič nové. Jedinou istotou je neistota. Toto máme dlhé roky, keď si len spomeniem na moje začiatky, tak mali sme tu tú ruskú krízu, to bolo v 1998, potom mali sme tu prasnutie internetovej bubliny, tu bol marec 2000, potom bolo keď USA napadli Irak, to bolo myslím február 2003 a tak ďalej. Čiže to, čo chcem povedať je, že svet nie je ideálny. Ja niekedy používam taký príklad, že keď chcete mať bezpečné aktívum, ktoré je vysoko vynosné, tak si kúpime martianské dlhopisy. Oni vynášajú 9%, nemajú žiadnu volatilitu, sú bezpečné lebo sú kryté železom, čo je na Marse. A jediný problém je, že nám ich Martiania nechcú predať. Takže tým sa snažím povedať, že každý by si prijal ideálny svet.

Svet, kde už konečne bude pokojnejšie, ale ako realista po tých rokoch musím povedať že takého obdobie asi ani nebude. Ja som tiež trošku dúfal, že sa bude vyvíjať to ľudstvo trošku možno racionálnejším smerom, ale napríklad som si nevedel predstaviť, že v Európe bude znovu vojna toho rozsahu, ako teraz už zažívame od februára 2022 - a je. Takže tá moja odpoveď je pomerne stručná, že toto je niečo, čo tu bude, musíme to brať ako realitu, a nemalo by to odrázať tých ľudí od investovania. Dá sa potom hrať s tým rizikovým profilom, že niekto, kto sa fakt veľmi bojí, pôjde viac do tých dlhopisov, niekto, kto je odvážny, pôjde do tých akcií. Ja som taký mierne optimista v tom zmysle, že toto ma neodráza od investovania. Na druhej strane, konkrétne súčasná úroveň pri všetkých tých rizikách a nie som jediný, čo to tvrdí, zdajú sa mi pomerne vysoko trhy na to, koľko tých rizik tu je, ktoré ešte sa nematerializovalo alebo materializovalo len do určitej miery.

Či inými slovami, akoby v momentálnej situácii to nadcenenie (špeciálne akcií) pri tých rizikách, ktoré sú, sa mi vidí pomerne vysoké. Takto to poviem. V minulosti keď bola podobná údalosť, tak klesli povedzme na 15-20%, dneska sme mínus 3-4-5, aspoň čo som včera pozeral. S&P je skoro na historických maximách, takže tomu prispôsobujem to portfólio, že akoby nejak kupujem teraz agresívne nové, ale zároveň som ani nepredával nejak veľa pozícií. Čiže dá sa tomu vždy prispôsobiť, ale určite neodporúčam to, čo mnohí robia, že ja si počkám, kým sa to upokojí. A potom sa stane to, že vlastne nikdy nezainvestuje, potom tie trhy už sa odrazia a on povie, no keď som nekupoval za 5800, tak nebudem kupovať za 6200, taká prirodzená logika. Potom vlastne zistí, že peniaze má na bežnom účte za 0, inflácia je povedzme na Slovensku 4% a už de facto stráca. Takže takéto rozkladenie rizika, hej, určite byť zainvestovaný v značnej časti tých prostriedkov a nie sa spoliehať na to, že raz bude ideálny čas, nebude, hej? 

A ešte jednu vec chcem zdôrazniť, že je logické, že keď sú zlé správy, vtedy sú trhy nízko. A vtedy treba zainvestovať. A síce to hovoria všetci, ale poľa mojich skúseností jednotky percent ľudí to urobia, nenájdu odvahu. Lebo vždy tam je to, že a neklesne to ešte viac? Aj mňa sa pýta, a neklesne to ešte viac? No tak jasné, že môže, ale ak ja budem čakať do nekonečna, tak nezainvestujem nikdy. Čiže robím to tak, že si dám pevnú hranicu, pri tej hranici niečo zainvestujem, mám ešte samozrejme rezervy, keby to kleslo ďalej, ale nájsť tú odvahu, vstúpiť do toho trhu, najmä pri tých poklesoch a práve vtedy si uvedomiť, že nemôžu byť dobré správy, keď sú trhy nízko, to je logické, že vtedy sú trhy práve preto dole, lebo sú zlé správy. No ale jedného dňa sa to otočí, prídu lepšie a môže to ísť zase hore.

A na druhej strane nikto vám tú záruku nedá, nikto nevie, či budúcnosť bude taká ako minulosť, to tiež treba pocitivo povedať lebo mnohí tí ľudia často na pobočkách im to tak až príliš ružovo vykresľujú a potom dochádza k tým sklamaniam, že toto je gráva, dajte do toho to je lepšie, toto rástlo vôbec nezohľadnujú investičný horizont, že napríklad niekto má peniaze, ktoré potrebuje použiť o rok na splatenie bytu lebo si kúpil nový byt, posledná splatka je 150 tisíc, no oni mu poradia ísť do akcie. To asi nie je úplne najlepšia rada, lebo o rok môžu byť tie akcie minus 22% oproti dnešku a zase dôjde ku sklamaniu. Takže úplne iné odporúčanie je na ročný horizont, iné je na 10-20 ročný horizont. No a toto niekedy si zjednodušujú tí takzvaní poradcovia, skôr predajcovia.

Ešte taká posledná otázka, ktoré investičné produkty alebo triedy aktív považujete v súčasnosti za nejaké najzaujímavejšie pre ten retailový segment?

No, aby to nevyznalo, že som nejaký aj tým, že mám svoj vek nejaký staromilec, že nefandím novým veciam, tak hneď mnohých ľudí napadne, že čo kryptomeny - naschvál tým začínam tak na to poviem len jeden príklad, že teraz nedávno padla kryptomena alebo niekto si povie, že bitcoin je už drahý 104 tisíc dolárov dnes, alebo koľko takže skúsime niečo iné tak v prvej dvaciatke kryptomien podľa trhovej kapitalizácie, či podľa hodnoty bola, teda bola už nie je kryptomena, ktorá má ticker OM, volá sa Mantra a padla o jediný deň za 90% a celkovo je viac ako minus 95% oproti aprílu. Čiže niekto si povie, že to je taký svet ešte, by som povedal perspektívny, tie akcie vynášajú málo napríklad, alebo čokoľvek ho tam motivuje, ale oni vlastne vstupujú do niečoho, kde nepoznajú tie riziká. Čiže napríklad nehovorím, že kryptomeny nie, ale často tam idú ľudia, ktorí doteraz neinvestovali do akcií, lebo sa im zdali rizikové. Tu mám príhodu s učiteľkou zo srtednej školy, že ona sa ma pýta, že Miron, že mám ísť do tých kryptomien a ja som jej položil protiotázku a investoval si už niekedy do akcií? Nie, lebo sa mi zdali príliš rizikové.

Tak to je také, že podľa mňa to je násobne rizikovejšie. A niekto, kto ani uvažoval o akciách, tak uvažuje o kryptomenách. Čiže ako keby najprv sa treba zorientovať v tom svete a teda keď mám konkrétne odpoveď na tú otázku tak určite som najmä pre ten retail - lebo tam smerovala tá otázka najprv do tradičných aktív, čiže akcie a ideálne diverzifikované riešenia, čiže fondy a zase ideálne nízkonákladové fondy, potom dlhopisy a až potom ďalšie triedy aktív, napríklad aj realitné fondy sú nás veľmi populárne tvoria myslím 20% toho objemu, ktorý je dneska v podielových fondoch. Ale opäť nie sú predávané podľa mňa, alebo ponúkané úplne férovo. Je tam akoby trošku taký pocit tých klientov, že to je veľmi konzervatívna investícia, ale ono tak úplne nie je. Tie reality dokázali poklesnúť aj o desiatky percent na západe, len u nás sa to trošku tak neúplne komunikuje. Takže začal by som týmito klasickými a zase ten vývoj, aký má byť, že až postupne podľa toho, ako sa naučia, tak potom ísť do ďalších tried aktív.