Investuje len štvrtina Slovákov, najčastejšie do 800 eur ročne, ukazujú dáta Amundi

Foto: Amundi I

Takmer tretina dospelej populácie Slovenska nemá žiadne úspory, s ktorými by mohla voľne nakladať. Rovnaký podiel ľudí má nasporenú čiastku maximálne do 2 000 eur. Len malá časť obyvateľov konkrétne 8 %, disponuje úsporami nad 20 000 eur. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu pre investičnú spoločnosť Amundi Czech Republic, ktorý realizovala agentúra STEM/MARK na reprezentatívnom vzorku 1013 respondentov v septembri 2025.

Úspory na bežných účtoch

Okrem výšky úspor sa výskum zameral aj na to, ako Slováci so svojimi peniazmi narábajú a čo pre nich znamená finančná nezávislosť. Dáta ukazujú, že väčšina Slovákov (52 %) drží svoje úspory na bežných bankových účtoch, kde sa ich hodnota v čase prakticky nezvyšuje. Ďalších 39 % využíva k zhodnoteniu svojich financií sporiace účty a len menej než štvrtina populácie smeruje svoje peniaze do investícií.

„Úspory Slovákov sú relatívne nízke a navyše postupom času strácajú na hodnote, pretože ich väčšina leží na produktoch s minimálnym zhodnotením. K zhodnoteniu úspor a budovaniu finančnej nezávislosti môžu napomôcť rôzne spôsoby finančného plánovania, vrátane pravidelného investovania. Pozitívnym signálom je, že viac ako polovica ľudí už uvádza, že sa o investície aspoň do istej miery zaujíma,“ uvádza Miroslav Ovčarik, Country Manager Amundi na Slovensku.

Záujem o investovanie postupne rastie

Viac než 60 % tých, ktorí už investujú,  vkladá ročne čiastku nižšiu než 800 eur. Ďalších 19 % investuje nad 2 000 eur ročne a 3,5 % dokonca viac než 10 000 eur. Najčastejšie využívané nástroje tvoria podielové fondy, ETF fondy a kryptomeny, pričom záujem o pasívne formy investovania v posledných rokoch mierne rastie.

Aj napriek postupne rastúcemu záujmu o investovanie ako tri štvrtiny Slovákov neinvestujú vôbec. Najčastejším dôvodom, prečo Slováci ešte nezačali investovať, je nedostatok voľných finančných prostriedkov (64 %). Ďalšími prekážkami sú obavy z rizika a nedôvera voči bankám, investičným spoločnostiam či finančným poradcom. Až tretina populácie zároveň priznáva maximálnu obozretnosť a tvrdí, že v oblasti financií nedôveruje nikomu a spolieha sa výlučne na seba.

Zhoda medzi Slovenkami a Slovákmi však panuje v predstavách o tom, čo pre nich znamená „finančná nezávislosť“. Až 63 % si ju vysvetľuje ako možnosť nežiť „od výplaty k výplate“. Ženy ju o niečo častejšie vnímajú aj ako pokoj a istotu, že zvládnu nečakané výdavky, zatiaľ čo muži si ju spájajú aj s možnosťou prestať pracovať alebo odísť do dôchodku kedykoľvek.

„Slováci majú záujem o zhodnocovanie svojich peňazí, no stále v nich pretrváva nedôvera a obava z rizika. Aj preto je dôležité hovoriť o investovaní zrozumiteľne a ukazovať ho ako prirodzenú súčasť finančného rozhodovania, nie výsadou úzkej skupiny skúsených investorov,“ uzatvára Miroslav Ovčarik z Amundi Slovensko.