Investičné ciele slovákov ovládol pragmatizmus a obava o dôchodok

Foto: Shutterstock

Investovanie na Slovensku sa stáva pevnou súčasťou finančného plánovania a zabezpečenia sa do budúcnosti. Reprezentatívny prieskum agentúry 2muse pre spoločnosť Across Private Investments ukazuje, že Slováci sledujú pri zhodnocovaní svojich úspor predovšetkým pragmatické ciele. Až 62 % opýtaných investuje preto, aby si zabezpečili príjem na dôchodku. Vo výraznej miere tomu nahráva demografia, ale aj ekonomika krajiny a nastavenie dôchodkového systému. Podľa dát Eurostatu dosiahol mediánový vek obyvateľstva EÚ k januáru 2024 hodnotu 44,7 roka, pričom Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa tento medián zvýšil najvýraznejšie, a to až o 4 roky za posledné desaťročie.

Populácia teda starne rýchlejšie a v budúcnosti bude na jedného dôchodcu pripadať menej pracujúcich ľudí, ktorí financujú jeho dôchodkové dávky. Zároveň rokmi v dôsledku inflácie klesá aj kúpna sila peňazí: „Ak má dnes Slovák projektovaný dôchodok na 700 eur a inflácia by dlhodobo dosahovala približne 3 % ročne, táto suma bude mať v roku 2055 kúpnu silu približne okolo 280 až 300 eur v dnešných cenách. Dnes síce dochádza k valorizácii dôchodkov, teda sa ich hodnota každoročne zvyšuje, aby reflektovali zvyšovanie cien v ekonomike. Avšak na úkor štátneho dlhu. Budúci dôchodcovia sa nemôžu spoliehať, že štát bude rovnako štedrý, pretože na dlh sa to už nebude dať. Práve naopak, hrozí škrtanie dôchodkov v prípade, že Slovensko narazí na strop kapitálových trhov. To je hlavný dôvod, prečo sa oplatí investovať do aktív, ako sú globálne akcie alebo indexové fondy, ktoré historicky dokázali infláciu prekonávať, a nespoliehať sa na politikov, či vám niečo dajú,“ objasňuje Dominik Hapl, hlavný analytik Across Private Investments.

Mladých láka aj pasívny príjem a sloboda

Ďalším z dôvodov, prečo našinci investujú, je vybudovanie majetku pre deti a snaha o dosiahnutie pasívneho príjmu. S týmito cieľmi investuje viac ako tretina opýtaných, pričom najviac sa k pasívnemu príjmu hlásili investori z generácie Z a mileniáli. Ide o fenomén, ktorý odráža meniace sa očakávania generácií. Ľudia už nechcú byť závislí výlučne od výplaty zo zamestnania, ale hľadajú zdroje príjmu, ktoré fungujú popri práci alebo po jej ukončení. Pasívny príjem je vnímaný ako nástroj finančnej slobody, väčšej flexibility a istoty v prípade výpadku príjmu.

Zároveň ide aj o logické prepojenie s témou dôchodku. „Pasívny príjem môže pochádzať z rôznych zdrojov, investícií do akciových trhov, z nehnuteľností na prenájom, dlhopisov alebo z dividend. Pre začiatočníkov sa často odporúča kombinácia ETF a nástrojov, ktoré sú likvidné a nenáročné na správu. Základom je však pochopiť zložený úrok, diverzifikáciu a vzťah rizika a výnosu. Najlepšie je začať s pravidelnými mesačnými príspevkami. Dôležité je pritom investovať dlhodobo. Pasívny príjem sa totiž buduje postupne a často trvá niekoľko rokov, kým dosiahne významnú sumu,“ vysvetľuje Andrej Rajčány, Chief Investment Officer Across Private Investments.

Výnos z investovania ako peňaženka na nákupy

Zhruba štvrtina slovenských investorov využíva investičné nástroje aj ako formu sporenia na väčší nákup, napríklad na kúpu auta alebo vlastného bývania. V snahe investovať za týmto účelom vyčnieva najmladšia kategória investorov do 30 rokov, zatiaľ čo u seniorov nad 56 rokov tento cieľ klesá na minimum. „Pri investovaní s cieľom nákupu konkrétnej veci ide zvyčajne o kratší investičný horizont do päť rokov. Je preto vždy dôležité si stanoviť, čo chce investor dosiahnuť a tomu prispôsobiť aj stratégiu a výber investičných nástrojov. Zároveň je potrebné mať realistické očakávania. Vo všeobecnosti platí, že snaha dosiahnuť vyšší výnos je spojená aj s vyšším rizikom. Preto je pri krátkodobom investičnom horizonte potrebné postupovať obzvlášť uvážene, keďže nepremyslené rozhodnutia môžu viesť k finančným stratám,“ uzatvára Dominik Hapl.