Foto: Shutterstock

Podľa najnovších prognóz Národnej banky Slovenska v roku 2022 priemerná inflácia môže vyskočiť až na 8 %. Pre porovnanie, vlani ročná inflácia dosiahla 3,2 % a v roku 2020 to bolo len 1,9 %. Čo to vlastne znamená pre naše peniaze a všetky úspory? Mnoho Slovákov vplyvu inflácie na svoje peniaze stále nerozumie. Aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo ľudia investujú menej, ako by mohli, a svoje finančné prostriedky nezhodnocujú, a teda ani nechránia dostatočne.

Ľudia inflácii nerozumejú

Rastúce ceny a vysoká inflácia by mohli byť tým správnym impulzom k tomu, aby sa Slováci zamysleli nad rozložením svojich úspor, kde a ako sa im zhodnocujú, resp. znehodnocujú. „Často sa stretávame s tým, že ľudia nechápu, ako inflácia vplýva na ich peniaze. Slováci denne počúvajú o zdražovaní potravín, energií, pohonných hmôt, ale neuvedomujú si, že inflácia pohlcuje aj ich dlhoročné úspory. Jedným z najväčších finančných prešľapov je, že svoje úspory majú doma, alebo ich nechávajú na bežných účtoch,“ hovorí investičný analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda.

Podľa jeho slov je v bankách takto odložených viac ako 40 miliárd eur. „Stačí si uvedomiť, že čo dnes napríklad stojí 10-tisíc eur, bude o rok pri 8-percentnej inflácii stáť 10 800 eur a o desať rokov to môže byť viac ako 21-tisíc eur. Takže ak máte 10-tisíc eur odložených na bežnom účte v banke, o 10 rokov si za ne dokážete kúpiť len polovicu z toho, čo dnes,” objasňuje ďalej.  

Účty peniaze neochránia

S rastúcou infláciou kúpna sila peňazí klesá ešte rýchlejšie. „Vplyvy inflácie dokážete stlmiť jedine vhodným dlhodobým investovaním. Odporúčam sa zamerať na také aktíva, respektíve investičné nástroje, ktoré vaše peniaze ochránia pred infláciou. Ide o akcie, komodity alebo zlato. Výber vhodných investičných produktov závisí od investičného cieľa aj od horizontu, teda ako dlho plánujete peniaze zhodnocovať.

Ak napríklad sporíte deťom na vysokú školu, alebo si odkladáte peniaze na rekonštrukciu bytu, nedovoľte, aby vaše úspory na tieto ciele strácali na hodnote. Nestačí ich odložiť na detský, študentský alebo bežný účet v banke, ale, naopak, vyberte ich odtiaľ a investujte. Iba takto ochránite peniaze pred infláciou a dokážete nimi pokryť svoje finančné ciele aj o 5, 10 či 20 rokov,” vysvetľuje F. Burda.  

O koľko zdražie 100-eurový nákup potravín

Ako príklad uvádza analytik nákupný košík potravín, ktoré sú jednou z najväčších položiek v rodinnom rozpočte. „Predstavme si, že dnes za veľký nákup v supermarkete zaplatíte 100 eur. Pri inflácii 8 % za nákupný košík s rovnakými potravinami budúci rok zaplatíte 108 eur a o dva roky to bude už 117 eur. Do košíka nevložíte žiadny iný tovar, nekúpite nič navyše, ale na pokladni svieti vyššia suma, pretože ceny potravín pôjdu hore. Lenže váš plat za ten rok či dva nenarastie o 8 % a vy máte v peňaženke stále len tých istých 100 eur. Zvyšné eurá na nákup vám budú chýbať, takže sa musíte uskromniť a kúpite si o niekoľko výrobkov menej,” opisuje odborník.  

Podobný princíp platí aj pri dlhoročných úsporách či iných príkladoch. Napríklad dvojizbový byt v Bratislave dnes vyjde na 170-tisíc eur. Na dofinancovanie hypotéky je potrebných 34-tisíc eur. No pri súčasnom raketovom raste cien nehnuteľností o 5 rokov takýto byt môže stáť aj 220-tisíc eur a hypotéku už bude potrebné dofinancovať sumou 44-tisíc eur.