Index slovenského investora je na maxime

Foto: Freepik

V našom článku sa pozrieme na to, ako priemerný slovenský investor zhodnocoval svoje investície od začiatku roka 2017 do konca tretieho kvartálu 2024, ako „konkuroval“ inflácii, ktoré typy fondov zostali v pluse napriek turbulenciám na finančných trhoch, ale aj tomu, ako sme na tom v porovnaní s priemerným investorom v Českej republike.

Analytici investičnej skupiny WOOD & Company zostavili na základe dát Slovenskej asociácie správcovských spoločností (SASS) tzv. Index slovenského investora (ISI100). Index vychádza z údajov 100 najväčších podielových fondov, ktoré sú členmi SASS. Pri výpočte indexu sú sledované nielen výnosy fondov, ale aj ich váhy. Index je prepočítavaný na kvartálnej báze, pričom počiatočná hodnota ISI100 je datovaná k 1. januáru 2017.

Historicky najvyššia úroveň indexu

K 30. septembru 2024 bola hodnota indexu slovenského investora evidovaná na úrovni 130. Priemerný investor, ktorý má zainvestované finančné prostriedky v podielových fondoch, tak dosiahol od začiatku roka 2017 kumulovaný výnos 30 %. Zjednodušene povedané, 10-tisíc eur zainvestovaných v úvode roka 2017 malo na konci tretieho štvrťroku 2024 hodnotu 13-tisíc eur.

Hoci v porovnaní s úrokmi na vkladových produktoch v banke investor „vyhral“, na pokorenie inflácie to nestačilo. Ceny tovarov a služieb boli oproti úvodu roka 2017 vyššie až o 44,2 %.

Počas analyzovaného obdobia, teda za sedem rokov a deväť mesiacov, bola výnosnosť podielových fondov a hodnota indexu negatívne ovplyvnená najmä pandémiou koronavírusu na jar 2020, vojnovým konfliktom na Ukrajine a energetickou krízou počas roka 2022. Index tak z hodnoty 108,2 (k Q4 2019) poklesol na 99,8 (k Q1 2020).

Nasledoval jeho postupný nárast až na úroveň 121,1 (k Q4 2021). Agresia na Ukrajine a energetická kríza ho však následne „zrazili“ na úroveň 109,3 (k Q3 2022). V ďalších kvartáloch zaznamenal postupný, takmer nepretržitý nárast až na aktuálnych 130 (k Q3 2024).

Index slovenského investora

Investovanie je behom na dlhú trať, a tak sa aj na výnosnosť musíme pozerať minimálne v horizonte troch alebo aspoň piatich rokov. Kým počas prvých troch sledovaných rokov bola hodnota indexu striedavo pod a nad hodnotou kumulovanej inflácie, tak od konca roka 2020 až do konca roka 2021 prevýšila tempo zdražovania v krajine.

No v rokoch 2022 a 2023 „zaúradovala“ rekordne vysoká inflácia v krajine, a hodnota indexu sa tak dostala pod úroveň kumulovanej inflácie, kde zotrvala aj v treťom štvrťroku 2024. Dobrou správou však je, že počas posledného roka rástla hodnota indexu ISI100 rýchlejšie ako kumulovaná inflácia a pomyselné nožnice medzi infláciou a výnosnosťou sa postupne zatvárajú. 

Najvyššiu výnosnosť dosiahli akciové fondy s kumulovaným výnosom (od 1. januára 2017 do 30. septembra 2024) na úrovni 83,8 %. Tomu zodpovedá ročný (anualizovaný) výnos na úrovni 8,2 % p. a. Nasledujú realitné fondy, ktoré dosiahli kumulovaný výnos 32 % a ročný výnos 3,6 % p. a.

Zmiešané fondy vykázali kumulované zhodnotenie na úrovni 17,2 %, čomu zodpovedal anualizovaný výnos 2,1 % p. a. Fondy krátkodobých investícií dosiahli kumulovaný výnos 7,4 % (anualizovaný 0,9 % p. a.), dlhopisové fondy sa po rokoch straty dostali do plusu s kumulovaným výnosom 1 % (anualizovaným 0,1 % p. a.).

Kumulovaná výkonnosť podielových fondov od roku 2017

Realitné fondy dosahovali najstabilnejšie výnosy

Uplynulé dva roky 2022 a 2023 pod vplyvom vojnovej agresie na Ukrajine a energetickej krízy môžeme označiť z pohľadu vývoja na finančných trhoch za turbulentné. Zníženie výnosnosti (hodnoty indexu) nastalo v prípade takmer všetkých typov fondov. Výnimkou boli realitné fondy, ktorých výnosnosť počas uplynulých dvoch rokov plynule z kvartálu na kvartál rástla. Len pre zaujímavosť (od 31. decembra 2021 do 31. decembra 2023) zhodnotili a dosiahli výnos na úrovni 8,3 %.

Realitné fondy sa práve vďaka stabilite výnosov považujú odborníkmi za tzv. investičnú kotvu portfólia. Investori si cez ne kupujú podiely v administratívnych budovách, nákupných centrách či logistických parkoch a de facto sa stávajú ich spoluvlastníkmi. Takéto investovanie sa vyznačuje výnosmi pochádzajúcimi z nájmov a z nárastu trhovej hodnoty nehnuteľnosti.

Podľa bonity a skúseností investora sú realitné fondy určené pre retailových alebo kvalifikovaných investorov. V prípade fondov kvalifikovaných investorov majú ich správcovia viac flexibility, čo im umožňuje dosahovať vyššie výnosy. Niektoré realitné fondy kvalifikovaných investorov preto dosahujú výnosy viac ako 8 % ročne.

Zhodnocujú viac českí alebo slovenskí investori?

Aj Česká republika má svoj Index českého investora CII750, ktorý sleduje výkonnosť 750 investičných fondov pôsobiacich na českom kapitálovom trhu. Pre nastavenie váh indexu sú používané dáta zo štvrťročných správ o podielových fondoch v Česku, ktoré sú vydávané Asociáciou pre kapitálový trh ČR (AKAT). Index je počítaný od 1. januára 2018 s počiatočnou hodnotou 100.

Podľa najaktuálnejších prepočtov indexu CII750 priemerný český fondový investor od začiatku roka 2018 ku koncu tretieho kvartálu 2024 zarobil 30,45 % (hodnota indexu k 30. septembru 2024 na úrovni 130,45). Vývoj indexu CII750 je obdobný ako v prípade ISI100. Aj v jeho prípade bolo dosiahnuté v závere Q3 2024 maximum. Minimum indexu v blízkosti úrovne 91 bolo dosiahnuté v Q1 2020 (bezprostredne po vypuknutí pandémie).

Kto teda zarobil viac za posledných šesť rokov a deväť mesiacov? Bežný fondový investor v Česku alebo na Slovensku? Pre čo najlepšie porovnanie sme prostredníctvom údajov ISI100 vypočítali výnosnosť podielových fondov od začiatku roku 2018 do 30. septembra 2024. Kumulovaná výnosnosť za toto obdobie by v prípade Slovenska dosiahla 25,67 %, čo je nižšia hodnota ako v Česku (30,45 %).

Zaujímavé výsledky prináša vzájomné porovnanie kumulovanej inflácie a výnosnosti od začiatku roka 2018 v prípade oboch ekonomík. V prípade Česka kumulovaná inflácia za posledných šesť rokov a deväť mesiacov dosiahla 46,7 %. V prípade Slovenska išlo o miernejších 41,5 %. Po zohľadnení inflácie sa rozdiely medzi jednotlivými krajinami výrazne zmenšili a priemerný slovenský investor skončil s veľmi podobným výsledkom ako český investor.

„Slovenské“ akciové fondy boli výkonnejšie ako „české“

„Slovenskí a českí investori dosahujú v investovaní do podielových fondov veľmi podobné výsledky. Kým v portfóliách českých investorov majú zmiešané fondy takmer polovičný podiel a štvrtinové dlhopisy, u slovenských investorov sa na prvú priečku „tlačia“ akciové fondy (32 %), ktoré by už mali čoskoro na prvej priečke vymeniť zmiešané fondy (35 %). Dlhopisové fondy, na rozdiel od pomerne obľúbenej priamej investície do korporátnych dlhopisov, majú v portfóliách slovenských investorov len 6-percentný podiel,“ hovorí Maroš Ďurik zo spoločnosti Wood & Company.

Porovnanie tohtoročnej výkonnosti „slovenských“ a „českých“ akciových fondov podľa neho dopadlo lepšie pre slovenské, od začiatku roka zarobili 14,4 % v eurách, kým tie české len 11,9 % v českých korunách. Na päťročnej báze dosiahli slovenskí investori v akciových podielových fondoch zhodnotenie 9,7 % p. a. v eurách a českí investori len 7,6 % p. a. v českých korunách. Aj po očistení výkonnosti „slovenských“, resp. „českých“, akciových fondov o menové vplyvy dosahovali „slovenské“ akciové fondy lepšie výsledky.

„Minulá výkonnosť akciových fondov už tradične ,vlieva odvahu do žíl´ konzervatívnych slovenských investorov a predpokladám, že ani tento a budúci rok nebudú výnimkou. Čiastočne dobrá správa môže prísť, ak budú slovenskí investori zvyšovať podiel v akciových fondov na vrub zmiešaných fondov. Priestor na zlepšenie investičných portfólií Slovákov je však stále veľký,“ dodáva odborník.