Zdroj foto: Flickr.com

EÚ sa virtuálnymi menami zaoberá pomerne krátko. Európska centrálna banka (ECB) urobila prvý pokus o zaradenie virtuálnych mien do určitého systému v roku 2012. Vo svojej analýze rozdelila virtuálne meny do troch kategórií. Prvou bol uzavretý systém, v ktorom sa nedá virtuálna mena vymieňať za oficiálnu menu. Druhou kategóriou je systém, v ktorom existuje možnosť vymeniť oficiálnu menu a získať virtuálnu, no nie naopak. Tretia kategória sú meny, pri ktorých funguje obojsmerná výmena. Do tejto kategórie patrí aj bitcoin. Už vtedy ECB jasne uviedla, že virtuálne meny nie sú elektronické peniaze. Podľa ECB virtuálne meny majú niekoľko spoločných znakov s elektronickými peniazmi, chýba však väzba na oficiálnu menu. Elektronické peniaze podliehajú štandardnému dohľadu určitého orgánu, to nie je prípad virtuálnej meny. 

ECB sa teda uzniesla na tom, že virtuálne meny sú neregulované digitálne peniaze, ktoré vydávajú a zvyčajne kontrolujú ich vývojári a akceptuje ich úzka skupina ľudí. 

Kryptomeny v rámci EÚ nie sú zakázané, no európske inštitúcie tomuto nástroju rozhodne nie sú naklonené. Koncom roka 2013 a v polovici roka 2014 Európska banková asociácia (EBA) vydala dve varovania. Prvé z nich bolo určené potenciálnym investorom, pričom ich EBA upozornila na to, že platformy, na ktorých základe virtuálne meny fungujú, nie sú banky a držba virtuálnych mien sa teda nedá považovať za určitú formu vkladu. „Online zmenárne nie sú bankami, ktoré držia virtuálnu menu ako vklad. Ak online zmenáreň príde o peniaze alebo prestane fungovať, neexistuje žiadna právna ochrana – napríklad prostredníctvom systému ochrany vkladov – ktorou by boli pokryté vaše straty peňažných prostriedkov uložených v online zmenárni, dokonca ani keď zmenáreň zaregistroval národný orgán,“ uviedla vtedy EBA s tým, že eviduje prípady investorov, ktorí o svoje peniaze prišli. EBA upozornila aj na hrozbu hekerských úrokov. 

Varovanie z roku 2014 bolo akýmsi apelom na regulačné orgány. EBA im odporučila, aby odrádzali finančné inštitúcie od nákupu, predaja a držby virtuálnych mien. Upozornila, že s virtuálnymi menami sa spája celkovo 70 rôznych druhov rizík. Zároveň pripustila, že virtuálne meny majú viacero výhod. Hovorí o určitej finančnej inklúzii, ale taktiež aj o tom, že virtuálne meny ponúkajú vyššiu rýchlosť transakcie a nižšie transakčné náklady. 

ECB sa následne k problematike virtuálnych mien vrátila v roku 2015. Reagovala pritom na krach Mt. Gox, veľkej bitcoinovej burzy. ECB vo svojej analýze poznamenala, že kryptomeny neplnia všetky tri funkcie, ktoré majú peniaze. Virtuálne meny podľa ECB plnia funkciu zúčtovacej jednotky a prostriedku výmeny, mimoriadna volatilita však znamená, že podľa ECB virtuálne meny nemajú schopnosť plniť funkciu uchovávateľa hodnôt. 

Podľa ECB nie sú kryptomeny menami a peniazmi z právneho uhla pohľadu. ECB zmenila svoj pohľad na kryptomeny z roku 2012, prestala používať termíny „mena“ a „peniaze“. Virtuálne meny ECB považuje za „digitálneho reprezentanta hodnoty, ktorý nie je vydávaný centrálnou bankou, úverovými inštitúciami či inštitúciami pracujúcimi s elektronickými peniazmi“. Za určitých okolností však kryptomeny podľa ECB môžu byť „alternatívou k peniazom“. 

ECB však upozorňuje na to, že kryptomeny nie sú všeobecne rozšírené platidlo, preto o nich hovorí ako o „kontraktových peniazoch“. Virtuálne meny v tomto prípade môžu slúžiť ako prostriedok výmeny, pretože sa tak dve strany konkrétnej transakcie dohodli.  

Po teroristických útokoch v Paríži v roku 2015 sa virtuálne meny dostali aj do pozornosti Európskej komisie (EK). Spolu s anonymnými predplatenými kartami a umeleckými dielami mali byť práve virtuálne meny prostriedkom financovania terorizmu. Virtuálne meny totiž umožnili anonymné transakcie. 

EK preto prišla v roku 2016 s návrhom 5. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí. Európsky parlament v roku 2018 túto smernicu naozaj schválil, a to znamená, že v rámci boja proti praniu špinavých peňazí budú musieť obchodníci s virtuálnymi menami hlásiť finančným spravodajským jednotkám EÚ podozrivé finančné transakcie a prípadne odhaľovať identitu klientov.