Einsteinovo „atómové“ varovanie Roosveltovi vydražili za 3,9 milióna dolárov

Foto: Christie´s

Obavy z nemeckého technologického pokroku

V liste z 2. augusta 1939 Albert Einstein upozorňuje prezidenta Franklina, že nemeckí vedci objavili jadrové štiepenie, ktoré môže uvoľniť značné množstvo energie. Poukazuje v ňom tiež na možnosť využitia takýchto reťazových reakcií na konštrukciu extrémne silných bômb.

„Takéto bomby môžu byť príliš ťažké na prepravu lietadlom, ale nie príliš ťažké na prepravu loďou. Jedna bomba vybuchnutá v prístave môže veľmi dobre zničiť prístav spolu s okolitým územím,“ uvádza sa v liste.

Einstein zároveň vyzýva Roosvelta, aby urýchlil výskum uránu v USA a nadviazal kontakt s fyzikmi, ktorí pracujú na téme reťazových reakcií. V liste tiež píše, že v Spojených štátoch sa vyskytujú iba chudobné uránové rudy, v miernom množstve sa ťažia v bývalom Československu a v Kanade, pričom najvýznamnejším zdrojom uránu je belgické Kongo.

Varovanie zrodilo projekt Manhattan

Einsteinov list zaúčinkoval. Roosvelt ešte v októbri 1939 zvolal Poradný výbor pre urán, ktorého výsledkom bol rozsiahly a dlhotrvajúci tajný výskumný projekt Manhattan, zahŕňajúci stovky amerických, britských a európskych utečeneckých vedcov, inžinierov a technikov.

USA napokon vyvinuli atómovú bombu, ktorú úspešne otestovali v Alamogordo v Novom Mexiku 15. júla 1945 a prvýkrát použili vo vojne s mrazivými a ničivými účinkami o necelý mesiac neskôr 6. augusta 1945 v japonských mestách Hirošima a Nagasaki. Tento moment rozhodujúcim spôsobom rozdelil ľudskú históriu na predatómovú a atómovú éru. Einstein sa na tvorbe bomby nezúčastnil a neskôr tento list nazval jednou veľkou chybou.

List napísal spoločne s kolegom Leom Szilardom

Impulz, ktorý viedol k tomuto listu, nepochádzal od Einsteina, ale od fyzika maďarského pôvodu Lea Szilarda, bývalého Einsteinovho študenta, ktorý bol podobne ako mnoho ďalších európskych vedcov a výskumníkov vytlačený z jeho vlasti do USA v dôsledku hrozby Hitlerovej európskej agresie a prenasledovania.

Spolupráca Einsteina a Szilarda, motivovaná obavami z nemeckých vojnových príprav a jadrového výskumu, viedla k napísaniu spomínaného listu. Teda dvoch takmer identických listov. Obidva boli napísané na rovnakom písacom stroji a podpísané rovnakým perom A. Einsteinom. Obsah listov Einstein nadiktoval Szilardovi v nemčine, ten ich preložil do angličtiny a nadiktoval pisárovi z Kolumbijskej univerzity.

Existujú dve verzie listu

Vydražená bola kratšia verzia listu spolu s ručne napísaným sprievodným listom v nemeckom jazyku, v ktorom A. Einstein podáva L. Szilardovi inštrukcie k odoslaniu listu prezidentovi Roosveltovi. Navrchu dvojstranového listu sa nachádza ceruzkou napísaná poznámka Lea Szilarda: Originál, nezaslané!

L. Szilard, ktorý si nebol istý mierou podrobností, ktoré je potrebné prezidentovi predložiť, vypracoval aj dlhšiu verziu. V tej odporúčal konkrétne administratívne kroky, ktoré by prezident mohol podniknúť na podporu výskumu uránu. Dlhšia verzia bola doručená do Bieleho domu. Od roku 1945 je v stálej zbierke knižnice Franklina D. Roosevelta v Hyde Parku v New Yorku.