E. Macho: Prečo investovať do mincí? Pretože majú nízku volatilitu, veľký investičný potenciál a sú krásne
Na počiatku bola... minca. Presnejšie dukát. A nebol to hocijaký dukát, ale kráľovský desaťdukát. Navyše zlatý, 400-ročný, vyrazený v Kremnici a investor ho na aukcii začiatkom novembra kúpil za rozprávkových 1,14 milióna eur. O tom, čo motivuje zberateľa, aby investoval takúto sumu do drobného predmetu, prečo sú historické mince vhodnejšie na investovanie ako povedzme zlato, ako funguje obchod s nimi, na čo si treba dať pozor a čoho sa vyvarovať, sa zhovárame s numizmatikom a organizátorom aukcií Elizejom Machom.

Foto: archív Elizeja Macha
Estetika, ručná výroba, história
Kým sme sa pustili do rozhovoru, na nepoloženú otázku – prečo práve mince? – zareagoval prúdom slov.
Zoberme si napríklad taký stredovek. Obdobie tureckých vpádov. Keď si predstavím, aké krásne pamätné medaily odovzdávali tým generálom, ktorí bránili územie pred dobyvateľmi. Alebo keď sa pozerám na čerstvo vydraženú neskororenesančnú desaťdukátovú zlatú mincu a uvedomím si, že je to ručná razba kladivom z ručne vyrytého razidla a akými zaujímavými a dôležitými zbierkami prešla... Skrátka nádhera.
Takto E. Macho vníma mince v priereze dejín. Zapája však aj iné zmysly, ktoré mu poskytujú ďalšiu dávku vzrušenia z objektu jeho záujmu.
Niekomu stačí zahĺbiť sa do nádhery predmetu ležiaceho na dlani. Iný chce vidieť aj detaily. Vďaka mikroskopu môžem vnímať techniku výroby mince, jemnú prácu rytca, to je úplne iný level ako masová razba v súčasnosti. My numizmatici skrátka máme radi drahé kovy. Zlato totiž vždy zostane zlatom. Ale nielen to, my máme radi aj umelecké precízne spracovanie materiálu, príbeh a históriu, ktoré s mincami neoddeliteľne súvisia.
Ako sa k vám dostala vzácna minca s podobizňou panovníka Ferdinanda III., ktorú ste dokázali vydražiť za viac ako milión eur?
Komplikovane a zo zahraničia. Tento konkrétny kus sme prvýkrát zaznamenali na aukcii v Amsterdame v roku 1926. Odvtedy migrovala viacerými európskymi zbierkami, až kým nedorazila na Slovensko a neskončila na našej aukcii.
Zrejme musíte využívať nielen svoje vedomosti, ale aj šikovnosť a bohaté kontakty na to, aby ste na Slovensko takéto unikátne mince dostali.
V zberateľstve ešte stále aspoň čiastočne existuje aj barter. Ak chcem získať zo sveta top predmety do našich aukcií, aby boli naozaj špičkové nielen z regionálnej perspektívy, ale aj svetového významu, musím často použiť bohatú kombináciu osobných aj obchodníckych zručností. Dnes len málokto chce predávať top predmety. Peňazí je dosť, skôr je problém zmysluplne ich investovať, alebo uložiť. Keď však niekomu prinesiete niečo, pri čom mu srdce zapiští a čo nie je na predaj, a ste ochotný vymeniť to za predmet napríklad do aukcie s následným dorovnaním, alebo priniesť nejakú inú podobnú obeť, šance na úspech sa zvyšujú. Je to o dlhodobých vzťahoch, diskrétnosti a dôvere.
Od „bižutérie“ k skutočne vzácnym kusom
Vzácne mince to zrejme na Slovensku nemajú jednoduché...
Veľa ich zo Slovenska odišlo v rámci migračných vĺn po vzniku prvej Československej republiky. Neskôr, v čase normalizácie, sa držanie drahých kovov považovalo za buržoázny prežitok a niečo neakceptovateľné. Navyše za komunistov sa rozkradli múzeá. Režim si našiel spôsob, ako vyviezť predmety z republiky a speňažiť ich. No a po nežnej revolúcii ľudia vyviezli do zahraničia aj ten zvyšok, čo ešte mali, a vymenili ho za šilingy a marky, za ktoré si nakúpili videá, veže a fritézy.
Takže verejné zbierky sú zdecimované, šľachtu, ktorá zbierky mala, sme vyhnali z republiky, a majetok sme jej skonfiškovali. Ale nejaké zberateľské podhubie tu predsa len zostalo?
Samotný komunistický režim pravidelne vydával strieborné pamätné mince, ktoré ľudia zbierali podobne ako známky. Tomuto typu numizmatiky ja hovorím bižutéria. Ľudia sa hrali s kovom, zbierali „obrázky“, ale nerobili exaktnú a naozaj zaujímavú numizmatiku, kde sa pracuje s renesančnými či barokovými mincami alebo medailami, ktoré rytec prácne vyrábal aj niekoľko mesiacov v rámci zákazky pre panovníka. Toto sú jedinečné kusy, ktorých je u nás minimum.
V našom stredoeurópskom priestore sa takéto mince ocitli zrejme len v múzeách, aj to nie vo všetkých.
Presne tak. Napríklad v Národním muzeu v Prahe, Nemzeti múzeu v Budapešti alebo vo viedenskom Kunsthistorisches Museum. V nich sa nachádzajú nádherné regionálne zbierky. U nás sa také niečo nedialo. Tieto múzeá dokonca vstupujú aj do aukcií s tým, že prebijú najvyššie ponuky len preto, aby niektoré vybrané exponáty ostali u nich doma v krajine. Respektíve kúpia aj celé zbierky, ktoré sú významné a môžu pomôcť obohatiť a zachovať kultúrne dedičstvo.
Ako je teda vôbec možné, že sa na trhu objaví drahá minca?
Niekedy sa stáva, že sa draží nie jeden kus, ale celá zbierka, ktorá sa tvorila po niekoľko generácií. Niektoré majú korene až v 17. storočí. Zvyčajne ide o dedičstvo, ktoré sa medzi pozostalých nedá rozdeliť rovným dielom. Preto sa zbierka speňaží a deľba je už potom jednoduchá. Inokedy sa „dedičstva“ zbavuje niekto, kto ani netuší, aká je jeho hodnota. A potom sú tu zberatelia, ktorí občas niečo zaujímavé ponúknu, aby zase niečo ešte zaujímavejšie mohli získať.
Vhodný doplnok investičného portfólia
Takéto situácie prináša život. Za predajom mince či mincí však môže byť aj biznis.
Presne tak. Ak niekto vlastní mince, o ktorých je presvedčený, že by mu mohli priniesť zaujímavé zhodnotenie, spravidla ich chce predať za vyššiu cenu, ako bola tá nákupná, v takom prípade sa obráti na aukčný dom a požiada o sprostredkovanie obchodu.
Ako vyzerá bežný klient, ktorý prostredníctvom vás nakupuje mince?
Ak nepočítam zberateľov, ktorí sa tomu venujú po niekoľko generácií, tak často to bývajú ľudia, ktorí ukončili svoje produktívne pracovné životné obdobie. Povedzme takí, ktorí predali firmu, ktorú roky budovali, teraz majú voľné finančné prostriedky a uvažujú, čo s nimi urobia. V rámci konzervatívnych investícií nakúpia nehnuteľnosti, s osobnými bankármi si nastavia investičné portfólio, ale stále im ešte niečo zvyšuje. A práve ten zvyšok umiestnia buď do umenia, alebo do histórie.
Prečo je vhodné a výhodné investovať práve do historických mincí?
Ich cena sa vyvíja veľmi stabilne. Má nízku volatilitu a niekedy až neuveriteľný investičný potenciál. V tom prípade takáto investícia už prináša nielen potešenie a estetický zážitok, ale aj reálny výnos. Ťažko však povedať, či hlavnú rolu hrá drahý kov, alebo vysoká koncentrácia hodnoty v malom historickom kúsku.
Podľa čoho je možné určiť, či išlo o výhodnú kúpu?
Vychádzame z odhadovanej ceny mince. Vieme, že top segment sa ročne zhodnocuje o 20 až 40 %. Preto sa často u veľmi vzácnych a žiadaných mincí stáva, že kupujúci výraznejšie prestrelí odhadovanú cenu a je ochotný platiť aj sumu, ktorá bude aktuálna až o 3 – 5 rokov. Treba však brať do úvahy aj skutočnosť, že niektoré príležitosti sa neopakujú, že možnosť takejto kúpy sa nemusí objaviť ďalších x rokov, a to vyháňa cenu draženého objektu viac nahor.
Napríklad desaťdukát Ferdinanda III. sa podarilo vydražiť za päťnásobok vyvolávacej ceny. Možno to považovať za pekný výsledok?
Áno, i keď niekedy dosahujeme 20, 30 a dokonca aj stonásobky vyvolávacej ceny. Zvyčajne je to vtedy, keď dá majiteľ aukčnému domu plnú dôveru začať aj s veľmi lákavou vyvolávacou cenou. Vtedy aukčný dom stanoví nízku vyvolávaciu cenu, ktorá sa však počas akcie vďaka záujmu viacerých kupujúcich môže zmnohonásobiť. Je to jednoduchá psychológia aukčného zápolenia.
Hodnota starých mincí rastie exponenciálne
Staré mince patria ku komoditám, ktorých cena rokmi neklesá. Skôr naopak. Vieme ich cenu porovnať napríklad s cenou zlata?
U bežných mincí, ktoré sa razili vo veľkých nákladoch a používali sa ako bežné obeživo, sa ich cena veľmi približuje k cene zlata. U tých vzácnych mincí je to však inak. V zásade však platí, že ak sa zlato za ostatných 100 rokov zhodnotilo 100-násobne, u top mincí to zhodnotenie bude viac ako tisícnásobné. Ich cena rokmi stúpa exponenciálne. V porovnaní s cenou zlata, ktorého cena rastie tiež, no zaznamenáva aj výkyvy, volatilitu a je senzitívne na infláciu, cena mincí rastie viac-menej plynulo.
Prečo je to tak?
Súvisí to s tým, kto tieto mince vlastnil a vlastní. V minulosti to boli kráľovské a šľachtické rodiny. Potom prišli priemyselníci a podnikatelia. A aj dnes sú to tí najbohatší ľudia, ktorí vlastnia kľúčové podniky v jednotlivých krajinách. Skrátka, vždy ich držali silné ruky. A nikdy to nebola tá likvidná zložka majetku, ktorá sa púšťala na trh hneď, ako sa objavili prvé ekonomické problémy. Naopak, v najhorších časoch morových epidémií či vojen sa zvykli zakopávať do zeme ako istota na horšie časy.
Vaša spoločnosť pôsobí v štyroch štátoch. Dražíte hlavne mince zo stredoeurópskeho regiónu, ale nepohrdnete ani kúskami z odľahlých kútov sveta. Je možné povedať, že obchod s mincami je globálny?
Určite áno. Mince, s ktorými sa obchoduje u nás, je následne možné zobchodovať kdekoľvek na svete. Napriek tomu sa orientujeme predovšetkým na mince pochádzajúce zo strednej Európy.
Mladé americké mince porážajú starú antiku
Zlatým grálom filatelistov je takzvaný Modrý Maurícius. Ktorá minca je tým najvzácnejším klenotom u numizmatikov?
Som presvedčený, že za superlatívmi tohto typu stojí hlavne marketing. Ak by sme išli podľa ceny, povedal by som, že sú to americké mince. A to i napriek tomu, že história USA je relatívne krátka a tieto mince nepatria k tým remeselne najprepracovanejším. Určite by však obsadili prvých desať priečok na trhu. Dôvodom je najmä to, že americký trh je veľmi silný a zberatelia sú naozaj bohatí ľudia, ktorí sú za prírastky do svojich zbierok ochotní platiť veľmi vysoké sumy.
Je možné, aby 200-ročná americká minca bola drahšia ako povedzme 2 000-ročná rímska minca?
Určite je. Musíme tiež zobrať do úvahy, že pred tými 2 000 rokmi bolo po celej Európe množstvo rímskych táborov a miest, kde sa platilo týmito mincami, ktoré boli razené v státisícoch. Vek nie je jediným atribútom, ktorý určuje cenu mince.
Ktoré mince považujete za najkrajšie?
Z ikonografického hľadiska sú to transylvánske mince. Táto oblasť bola 300 rokov nárazníkovou zónou medzi východnou Európou a Tureckom. Žilo sa tam ťažko, stínali sa hlavy, napichovalo na koly, žili tam však hrdí, šikovní a krásni ľudia, a to sa premietlo aj do nádhernej výzdoby vtedajších mincí.
Razili sa aj na Slovensku nejaké unikátne mince?
Napríklad naše keltské oppidum v Bratislave v 1. storočí pred Kristom razilo hexadrachmy, ktoré sú najväčšími keltskými mincami vôbec. Razili takisto zlaté statéry, mali už vtedy plnohodnotnú bimetalickú menovú sústavu. To však nebolo všetko. Špičkou sme boli aj v stredoveku. Napríklad v 16. storočí v Kremnici tamojší majstri robili medaily na vyššej úrovni ako ich kolegovia vo Viedni.
Má laik šancu zistiť, že minca, ktorú má doma, má nejakú hodnotu?
Úprimne, 90 % vecí, ktoré doma ležia v zásuvkách, nemajú hodnotu. Ak je minca z drahého kovu, dobre zachovalá, stará 100 a viac rokov, stojí za to hodiť ju do vyhľadávača a zistiť si bližšie informácie. V prípade pozitívnej odozvy je potom potrebné kontaktovať odborníka a o minci sa dozvedieť viac.
Čo určite neodporúčate numizmatikom začiatočníkom?
Určite neodporúčam nakupovať mince na ulici. Dôvody sú dva. Môže sa stať, že nakúpite úplne bezcenné kusy. A ak sa vám to stane v zahraničí, pri colnej prehliadke o ne môžete aj prísť. A navyše, ak by to boli mince z vykopávok, mohlo by ísť aj o trestný čin.
Klasické sálové aukcie nahrádzajú telemosty
Ako vlastne prebieha taká aukcia mincí?
Sálové živé aukcie mincí sú také, ako bežne môžeme vidieť vo filmoch. Určí sa vyvolávacia cena a postupne sa prihadzuje. V sále sa nachádzajú prihadzujúci – bidderi, a prostredníctvom online sa pripájajú ďalší bidderi z celého sveta, ktorí sa zapájajú dištančne. Vyvolávaciu cenu navyšujú dovtedy, kým nezostane jediný záujemca, ktorý sa stane vlastníkom draženého predmetu, v našom prípade mince.
V súčasnosti sa však sálové aukcie nekonajú. Ako vyzerá online dražba?
Fungujeme bez sály, ktorú sme nahradili call centrami v našich pobočkách v Prahe a Bratislave, a tie sme navzájom prepojili telemostom. Biddovalo sa klasicky, len klienti neboli prítomní, ale na telefóne.
Koľkí záujemcovia sa zapojili do aukcie?
Online ju sledovalo takmer asi 300 ľudí. Limitentov, ktorí dopredu poslali svoje ponuky, bolo vyše tisíc. A na telefónoch „viseli“ ďalšie desiatky klientov.
Aby si mohol čitateľ urobiť lepšiu predstavu o dražbe, mohli by ste ju k niečomu prirovnať?
Pre mňa je to mimoriadne vzrušujúca záležitosť (záblesk v očiach). Stáva sa, že ak sa dražiteľovi naskytne šanca získať niečo, po čom veľmi túži, správa sa iracionálne. Často je za vytúžený predmet – mincu, ochotný zaplatiť oveľa viac, ako si pôvodne zaumienil. Iná je aj dynamika našich aukcií. V porovnaní s dražbami obrazov je aktivita v sále oveľa vyššia. Podobá sa tej, ako keď sa draží dobytok... Pri každej draženej položke sa nedvíhajú jedna-dve ruky, ale niekedy vyletí nad hlavu aj desať-dvadsať rúk naraz a v niektorých momentoch idú prvé desiatky príhodov nesmierne rýchlo za sebou.
Ako dlho trvá minci, kým sa dostane do aukcie?
Niekedy to trvá aj celý rok. Musíme zistiť, či nepochádza z archeologických nálezov alebo pokladov, či nie je predmetom krádeže. Rovnako preverujeme aj klientov, či aukcia nie je objektom prania špinavých peňazí, potrebné je preukazovanie pôvodu finančných prostriedkov. Zapája sa aj ministerstvo kultúry, keďže ide o regulovaný trh s predmetmi kultúrnej hodnoty.
Garancia pravosti mincí je doživotná
Vaša spoločnosť je členom Medzinárodného združenia profesionálnych numizmatikov (AIPN). Čo to znamená v praxi?
Za všetky predmety, ktoré predáme, ručíme doživotne, čo je úplne iný typ garancie, ako tá štandardná, ktorá vyplýva z legislatívy Európskej únie a platí dva roky. Samozrejme, netýka sa to mechanického poškodenia či neodborného používania, prípadne skladovania. Zameriavame sa najmä na garantovanie pravosti mincí. Súčasťou toho všetkého je aj prísny etický kódex a existencia medzinárodného fóra na spoluprácu aj vedeckú činnosť.
Vašimi klientmi sú len zberatelia – fyzické osoby, alebo máte aj iných „špeciálnych“ klientov?
Klientmi sú aj národné banky rôznych štátov a svetové múzeá. Práve pre ne sme tou autoritou, ktorá im pomáha určovať pravosť a odhadovať cenu predmetu. A ony sú tie, ktoré nám ako protihodnotu poskytujú svoje zbierkové fondy na komparačnú a vedeckú činnosť.
Niektoré historické exponáty sa musia skladovať v špeciálnych podmienkach. Platí to aj pre vzácne mince?
Tým, že mince sú väčšinou z drahých kovov, sú trvácne a citlivé sú len na mechanické poškodenie. Prípadne by ich mohol ohroziť požiar s extrémne vysokou teplotou. Jednoznačne sú odolnejšie, ako napríklad obrazy alebo známky. Na druhej strane by však majiteľovi nemali spadnúť na zem, alebo sa inak mechanicky poškodiť.
Vystavovanie obrazov je všade vo svete mimoriadne obľúbené a masovo vyhľadávané. S mincami to tak nie je. Odporučili by ste nejaké výnimky, ktoré naozaj stoja za videnie?
Spomenul som krásne a hodnotné zbierky nachádzajúce sa v hlavných mestách Maďarska, Rakúska a Česka. No vo všeobecnosti platí, že svet numizmatikov je v porovnaní napríklad so svetom výtvarného umenia viac utiahnutý do domácich zbierok. Cenné mince je však možné obdivovať aj na Slovensku. Napríklad Košický zlatý poklad na východe republiky a krásna je aj expozícia Múzea mincí a medailí v Kremnici.
Hovorí o sebe, že je finančník a matematik, ktorého odjakživa lákala archeológia a história. Zbieraniu mincí sa venuje viac ako 30 rokov. K tejto záľube ho priviedol dedo/starý otec. Svoje prvé mince získal výmenou za známky motýľov, lodí a lietadiel. Pred 11 rokmi založil spoločnosť Macho & Chlapovič. Spoločnosť využíva rodinné know-how a nadväzuje na bohatú numizmatickú tradíciu oboch rodín. V súčasnosti má dve pobočky v Bratislave a v Prahe, a obchodne pôsobí v regiónoch Slovenska, Česka, Rakúska a Maďarska.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Unicef

Zamestnanie

Kultúra a umenie


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Minimálna mzda sa v nasledujúcom roku zvýši na 750 eur. Čo všetko to ovplyvní?
- 2.Podielové fondy budú od januára 2024 zaujímavejšou investíciou
- 3.Čo si na Vianoce pripravili streamovacie služby? Tieto filmy a seriály sa oplatí vidieť
- 4.Dôchodcovia dostanú k 13. dôchodku aj 300-eurový príplatok
- 5.Čo všetko musíte spĺňať, aby ste mali nárok na získanie hypotekárneho úveru