Foto: Shutterstock

Vplyv vojny v USA je miernejší

Pri posudzovaní miery rizika pre vlastné investície je potrebné vždy v prvom rade zhodnotiť dosah krízy na trhy, na ktorých máte umiestnené investície. Vojna na Ukrajine bude vplývať na ekonomické aktivity v rámci Európskej únie aj na Slovensku. Na rozdiel od finančnej krízy po roku 2008 a nedávnej pandémie koronavírusu, vplyv na vyspelé západné krajiny bude výrazne obmedzený.

Z oboch kríz vyšli finančné trhy s novým rastom. Pri aktuálnej kríze jednoznačne očakávam miernejší vplyv na západné trhy, na ktorých je umiestnená drvivá väčšina investícií Slovákov.

Vojna na Ukrajine je ekonomickou témou v Európe, no nie na finančných trhoch v USA. Spojené štáty tento rok čaká solídny rast aj napriek tomu, že minulý týždeň tu zvýšili centrálnu úrokovú sadzbu (a ďalšie zvýšenia sa očakávajú) v snahe skrotiť vysokú infláciu. To do istej miery spomalí rast akciového trhu, no z reakcie hlavných indexov vidíme, že s týmto vývojom investori už počítali a reagovali veľmi mierne.

Pokles zvykne trvať len krátko

Od vypuknutia vojny na Ukrajine akciové indexy ukazovali len mierny pokles. Americký S&P 500 klesol o 5 %, globálny index MSCI o viac než 10 % a európsky index STOXX 600 o 5 %. Následne však americké aj európske trhy zmazali všetky straty.

Ak sa pozrieme do minulosti, pokles trhov v dôsledku vojnových konfliktov trval maximálne niekoľko týždňov, v priemere len 19 dní. A ďalších 43 dní trvalo, kým trhy vymazali straty a dostali sa do plusu. Nie je dôvod myslieť si, že tentoraz to bude inak. Zvlášť, ak trhy podporujú silné zásahy centrálnych autorít štátov a medzinárodných inštitúcií.

Trhy sa vrátia k rastu

Je logické, že každá nestabilita vyvoláva neistotu u investorov, a tá zvyšuje kolísanie trhov. Navyše súčasný svet čelí riziku stagflácie, čiže vysokej inflácie pri slabom ekonomickom raste či miernej recesii. V ďalších mesiacoch môže (ale nemusí) prísť k poklesu akciových trhov v rozsahu 15 až 20 %.

Investori by s tým určite mali počítať a nemalo by ich to prekvapiť. A je dosť možné, že priemerné ročné očakávané zhodnotenie globálnych akciových trhov vrátane dividend nasledujúcich päť rokov neprekročí úroveň 5 až 7 % ročne.

Napriek tomu nie je dôvod , ako je predaj podielov a akcií v portfóliu. Kto by chcel uložiť časť finančného majetku napríklad do zlata, už tak či tak premeškal správny okamih, keďže cena zlata po úvodnom raste po vypuknutí vojny už klesla na takmer rovnakú úroveň, akú mala pred 24. februárom. Investície na finančných trhoch naďalej zostávajú jediným spôsobom, ktorý dokáže dlhodobo vyvažovať vysokú infláciu. Nevidím jediný dôvod, prečo nedôverovať fungovaniu kapitálového trhu.

Atraktívnou alternatívou nie sú ani dlhopisy, ktorým inflácia škodí viac ako akciám. Od dlhopisových fondov preto v ďalších rokoch môžeme výnos očakávať maximálne 1 až 2 % ročne. V portfóliách teda budú plniť nanajvýš úlohu tlmiča výkyvov, no nemajú potenciál skutočne stlmiť dosah inflácie či stať sa rastovou zložkou.

Držte sa zvolenej stratégie

Pre Slovákov je dobrou správou, že Rusko ani Ukrajina nepatria medzi typické teritóriá, kam umiestňujú svoje úspory. Vážnym ekonomickým dôsledkom udalostí na Ukrajine je rast svetových cien energetických surovín a sú firmy, ktoré výrazne pocítia problémy ruského trhu a oslabenú ekonomickú aktivitu na Ukrajine. No v EÚ, USA a ani vo Veľkej Británii či ďalších vyspelých krajinách nie je veľa takých spoločností, pre ktoré boli tieto trhy nosné.

Za najlepšie rozhodnutie v aktuálnej situácii považujem dodržanie pôvodne zvolenej investičnej stratégie a investičného horizontu. Napriek tomu, že vývoj na trhu môže byť ešte nepriaznivejší, odporúčam disciplinovane dodržať pravidelnú investíciu. Kto by chcel jednorazovo presunúť svoje úspory do akciových podielových a ETF fondov, odporúčam mu investíciu rozdeliť na viacero častí a investovať postupne. V prípade už dokončenej jednorazovej investície odporúčam zvážiť jej doplnenie pravidelnou investíciou.