Foto: Shutterstock

12 rokov odkladania čistej mzdy

Aby si človek s priemerným platom v Bratislavskom kraji mohol dovoliť kúpu 3-izbového bytu s výmerou približne 70 metrov štvorcových, musel by si 12 rokov odkladať celú svoju čistú mzdu. Platí to aj pre celkový slovenský priemer, no Bratislavčania sú v tomto rebríčku na prvom mieste, a takéto sporenie na byt by im trvalo najdlhšie.

Hneď za Bratislavským krajom nasleduje Prešovský kraj, kde sú priemerné nominálne mesačné mzdy najnižšie spomedzi všetkých krajov Slovenska. Naopak, najrýchlejšie by sa k bývaniu takýmto spôsobom dostali v súčasnosti Nitrania, ktorým by stačilo odkladať svoj plat „len“ 7 rokov. Obyvateľom Trenčína a Trnavy by to trvalo o rok viac, v Banskej Bystrici by na svoj byt jej obyvatelia pracovali 9 rokov, v Žiline zas necelých 10.

Investovať sa dá rôznym spôsobom

Štandardným typom investovania do realít je dnes okrem ich kúpy aj investícia do špecializovaných realitných podielových fondov. Reality sú vhodným aktívom z dlhodobého hľadiska, prinášajú investorovi stabilitu jeho investície a diverzifikačnú funkciu, vďaka ktorej sa investičné portfólio stáva pestrejším a vyváženejším.

„Diverzifikácia rizika sa môže vyplatiť práve v období utlmenia trhu. Vo fonde je viac druhov nehnuteľností. Prípadný pokles hodnoty jednej môže byť kompenzovaný rastom hodnoty inej, čo investora lepšie chráni pred stratou. S fondom tiež odpadá starosť o zháňanie nájomcov a údržbu nehnuteľnosti,“ vysvetľuje člen predstavenstva spoločnosti 365.invest zodpovedný za realitné fondy Juraj Bielik.

Menší vklad, stabilnejší výnos

Práve preto je realitný fond vhodný aj pre konzervatívnejších investorov, ktorí nechcú riskovať kúpu vlastného investičného bytu v období, keď sú ceny už pomerne vysoko a ich ďalší nárast nemusí byť samozrejmosťou. A to najmä v prípade, ak by si na tento byt museli požičať, čo by znižovalo ich budúci výnos kvôli nákladom na úver.

Na investíciu do realít prostredníctvom realitných fondov stačí výrazne menšia suma než na kúpu nehnuteľnosti, vďaka čomu sú prístupné výrazne širšiemu okruhu ľudí. Na druhej strane ponúkajú stabilné výnosy, ktoré sú vyššie než úroky na iných sporiacich bankových produktoch.

Výnosy z nájmov aj z predaja

Benefitom realitných fondov je aj ich obsahová rôznorodosť. Kým kúpou nehnuteľnosti investuje jej majiteľ do konkrétneho bytu či domu zafixovaného na jednom mieste, realitné fondy poskytujú investorom podiel na majetku nielen obytných budov, ale aj kancelárií, priemyselných budov či obchodných centier.

„Realitný fond investuje svoj majetok do nehnuteľností nadobúdaním majetkovej účasti v realitných spoločnostiach. Ide o účelovo zakladané akciové spoločnosti, ktorých činnosťou je kúpa, predaj, správa, prenájom, prípadne výstavba nehnuteľností. Pri nájomných projektoch vlastní fond prostredníctvom realitnej spoločnosti zakladanej na tento účel nehnuteľnosť (budovu, pozemok), ktorú prenajíma. Ak je prijaté nájomné v takej výške, že spoločnosť dosahuje zisk, prejaví sa to rastom jej majetku, čo následne zvyšuje hodnotu realitného fondu,“ vysvetľuje mechanizmus fungovania odborník.

Každá nehnuteľnosť v portfóliu fondu podľa jeho slov musí byť dvakrát do roka oceňovaná znalcom. Ak rastie trhová hodnota nehnuteľnosti, prejaví sa to aj na raste fondu. Pri rezidenčných projektoch fond prostredníctvom akcií realitnej spoločnosti zarába na výstavbe a predaji bytov.

Menšia citlivosť na výkyvy

Ak fond obsahuje kvalitné nehnuteľnosti, ktoré prinášajú dostatočný pravidelný výnos, dokáže rásť aj v horších ekonomických časoch. Realitné fondy síce nie sú voči trhovým výkyvom imúnne, na prípadné krízy však nereagujú tak prudko ako napríklad klasické fondy.

Preto je tento spôsob investovania vhodný pre konzervatívnych investorov, ktorí v období ochladenia trhu hľadajú bezpečnú formu zhodnotenia svojich peňazí, alebo tých, ktorí majú záujem o väčšiu stabilizáciu investičného portfólia a jeho diverzifikáciu, či takých, ktorí hľadajú riešenie na kratšie obdobie s investičným horizontom 2 až 5 rokov. „Podiel v realitných fondoch by mal tvoriť 10 až 20 % z celkového investovaného objemu peňazí klienta,“ dodáva J. Bielik.