Foto: Shutterstock

Čo sa vlastne stalo

Týždenníku Trend sa ozval poškodený klient poisťovne Kooperativa, ktorý si v roku 2017 kúpil investičné životné poistenie a ku dňu splatnosti poistky získal späť len 30 % zo svojej investície. K svojim peniazom v hodnote 60-tisíc eur očakával výnos približne 8-tisíc eur, no poisťovňa mu vyplatila len 20-tisíc eur. 

Klient prišiel o svoje peniaze, pretože poisťovňa investovala do dlhopisov akciovej spoločnosti Nova Green Finance (NGF), za ktoré ručila skupina Arca Capital. Tá v septembri 2020 prehovorila o svojich finančných problémoch a insolvencii, a prestala plniť záväzky voči svojim klientom. Firma sa v súčasnosti nachádza v reštrukturalizácii a doteraz nesplatila ani spomínané dlhopisy.

Doposiaľ nie je známe, koľko klientov s životným poistením naviazaným na dlhopisy Nova Green Finance takto prišlo o svoje peniaze. Poisťovňa hovorí o jednotkách, respektíve o veľmi úzkej skupine klientov, a Národná banka Slovenska (NBS) tvrdí, že v tomto ohľade nemôže zverejňovať konkrétne údaje.

NBS nesleduje rizikovosť

Po vypuknutí problému s dlhopismi Nova Green Finance sa začala verejnosť legitímne pýtať, či sa takéto riziko môže týkať každého investičného poistenia. Podľa vyjadrení Národnej banky Slovenska môže poisťovňa peniaze klientov z investičného životného poistenia investovať kamkoľvek, pretože jej to umožňuje zákon o poisťovníctve. 

Centrálna banka produkty investičného životného poistenia neschvaľuje, a sú teda v plnej kompetencii finančnej inštitúcie, ktorá peniaze spravuje. Pokojne sa tak môže stať, že poisťovňa nediverzifikuje, respektíve nerozdelí rovnomerne riziko investovaných peňazí do viacerých odvetví, a tak peniaze klientov môžu skončiť aj v podnikových dlhopisoch jedinej firmy. To sa udialo v prípade Kooperativy a dlhopisov Nova Green Finance.

Podľa vyjadrení finančných odborníkov však ide skôr o anomáliu, ako o vzorec správania. „V žiadnom prípade by sa nemalo stať, že celá investícia bude smerovať len do jedného investičného titulu, v tomto prípade do dlhopisov jednej firmy,“ komentuje M. Búlik z OVB Allfinanz Slovensko. Podľa neho je takéto počínanie vysoko riskantné a absolútne nezodpovedné bez ohľadu na to, aký rating alebo dôveru mala dovtedy daná firma. 

Tam, kde nemalo byť riziko

Podľa nami oslovených finančných odborníkov prípad podhodnotených výnosov životného poistenia od Kooperativy nezachytáva štandardný postup zo strany poisťovne. Vyčítajú jej, že investovala príliš rizikovo v rámci produktu investičnej životnej poistky, ktorá nemá byť veľmi riziková. „Aj keď poisťovňa v tomto prípade formálne neporušila zákon a v súlade s podmienkami zmluvy vyplatila istinu podľa reálnej straty, nevyvážená a jednostranná investícia je jednoznačne chyba jej portfóliových manažérov,“ komentuje M. Búlik.

Dôvera v poisťovníctve sa podľa neho buduje roky, ale veľmi ľahko sa stráca, a táto situácia rozhodne celému sektoru nepomôže. „Pritom poisťovňa môže mať za dlhé roky k dispozícii desiatky produktov, ktoré by pri dožití, respektíve splatnosti, priniesli klientom pekný výnos,“ dopĺňa analytik. Zároveň však chybu v prípade dlhopisov NGF urobili aj finanční sprostredkovatelia, ktorí ich klientom predali, a tiež samotní poistenci, pretože si dostatočne nepreštudovali, čo v balíčku investičného životného poistenia kupujú.

Slabá informovanosť

Problém podľa finančných odborníkov tkvie aj v tom, že ľudia ako investori majú len málo informácií o tom, kam ich peniaze putujú, a mnohí sa o to ani nezaujímajú, očakávajú len aký-taký sľúbený výnos. ​​Prax podľa nich jasne ukazuje, že pri investovaní ľudia v skutočnosti nechcú počuť o možných rizikách, aj keď o nich dostanú informáciu. 

Aj v tomto prípade klient určite podpísal oboznámenie sa s podmienkami produktu, čo je nutnosť pred uzavretím samotnej zmluvy. „Aj keď to znie tvrdo, platí klasické pravidlo ,neznalosť neospravedlňuje´. Jednoducho klienti si musia pri dôležitých rozhodnutiach, ako je uzavretie poistnej zmluvy alebo prvotné nastavenie investovania, vyhradiť dosť času na to, aby si prečítali podklady a získali odpovede na svoje otázky,“ vysvetľuje M. Búlik.

Podľa neho klienti nevenujú dostatočne veľa času zmluvám ani pri iných produktoch, čo môže mať fatálne následky. Aj keď je vyskladanie portfólia podielového fondu ako samostatného alebo podkladového produktu zodpovednosťou správcu, v konečnom dôsledku s ním klient musí súhlasiť, čo potvrdí podpisom zmluvy. 

Informácia o tom, kam klient investuje, je uvedená v infoliste, ktorý je súčasťou návrhu poistnej zmluvy, pričom obsahuje informácie o dlhopise, emitentovi a ručiteľovi. Súčasťou infolistu sú aj upozornenia na riziko spojené s investíciou.

Kooperativa sa problémov nezľakla

Keď Kooperativa pred štyrmi rokmi kupovala dlhopisy Nova Green Finance, skupina Arca Capital ešte nejavila žiadne znaky problémov a poisťovňa to podľa svojich vyjadrení robila s najlepším úmyslom.

Treba tiež podotknúť, že v čase zakúpenia podkladových aktív patrila finančná skupina Arca Capital k finančným inštitúciám so stabilným postavením na trhu a ponúkala rôzne finančné produkty a služby v rámci regiónu strednej Európy v odvetviach s kvalitným investičným potenciálom. Firma umožňovala investície do oblastí, ako zelené energie, realitný development, rekreačné služby, personálne služby, oblasť automotive, maloobchod a podobne.

Poisťovňa síce neponúkala svojim klientom priamo produkty finančnej skupiny Arca Capital, ale tieto tvorili podkladové aktívum dvoch produktov investičného životného poistenia.

V júni 2020 však prišli finančné problémy a Arca Capital požiadala o dočasnú ochranu pred veriteľmi, ktorú umožňoval zákon „Lex corona“. Po prevalení kauzy sa Kooperativa snažila zistiť skutočnú cenu dlhopisu NGF, ale nepodarilo sa jej to ani po viacerých pokusoch. Potvrdila nám to hovorkyňa poisťovne Silvia Nosková Illášová: „Následne sme dané dlhopisy ponúkli na predaj ich emitentom, ktorí však neprejavili záujem o ich spätné odkúpenie.“  

Pri tomto type investičného poistenia znášajú riziko platobnej neschopnosti emitenta a s tým spojené riziko nevyplatenia plnenia obidve strany – poistník aj poistený. Platí však, že klient znáša riziko investovania a poisťovňa len riziko úmrtia poisteného. „O uvedenej skutočnosti boli naši klienti riadne informovaní,“ dopĺňa hovorkyňa poisťovne.

Čo ďalej s peniazmi klientov?

Kooperativa hovorí, že s dotknutými klientmi je v kontakte a písomne ich informuje o aktuálnom vývoji vzniknutej situácie, ako aj o ďalšom plánovanom postupe s cieľom minimalizovať jej dôsledky. „Ich pohľadávky sme prihlásili a zároveň ich zastupujeme v procese reštrukturalizácie,“ opisuje hovorkyňa.

Uvádza tiež, že pre výnimočnú situáciu, v ktorej sa poisťovňa spolu s úzkou skupinou klientov ocitla, došlo k vyplateniu značnej sumy z nominálnej hodnoty dlhopisov nad rámec povinností poisťovne. „Navyše sme neštandardne pristúpili k vyplateniu plnej výšky výnosov, ktoré Kooperativa získala z kupónov počas rokov, keď bolo do dlhopisov investované.“

V prípade získania peňažných prostriedkov z reštrukturalizácie poisťovňa sľubuje doplatiť finančné prostriedky do výšky nárokov dotknutých klientov. „Do dnešného dňa takmer 90 % našich klientov, ktorých sa situácia s finančnou skupinou Arca Capital týka, s týmto prístupom riešenia situácie súhlasilo.“

Problémové dlhopisy môžu pribúdať

Po problémoch slovenskej Arca Capital prednedávnom „otriasla“ mediálnym priestorom vo svete podobná kauza, no tentoraz z opačného konca sveta. Zadlžený čínsky devoloperský gigant Evergrande sa dostal do finančných problémov, čo malo za následok nesplatenie úrokov z jeho dlhových cenných papierov. Dlh skupiny Evergrande presahuje 300 miliárd dolárov a firme už vypršal termín na uhradenie svojich záväzkov.

Tieto a podobné situácie však môžu mať na Slovensko aj pozitívny vplyv, myslí si odborník na investovanie a generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Sophistic Pro finance Radoslav Valko. „Retailoví investori si musia uvedomiť, že korporátny dlhopis je len obyčajný úver. To znamená, že ak firma zbankrotuje, o peniaze, respektíve o drvivú väčšinu z nich, prídu,“ komentuje R. Valko.

Keď sú si podľa neho ľudia tohto faktu vedomí, a aj napriek tomu chcú investovať do firemných dlhopisov, mali by si o danej spoločnosti zistiť čo najviac informácií. „Miera rizika je iná pri podniku, ktorý má len 15-percentné zadlženie a zároveň veľký majetok, ako pri firme, ktorá nevlastní takmer nič a zároveň to, čo vlastní, je z 90 % na dlh,“ dopĺňa investičný odborník.

Problém je podľa neho tiež v tom, ako sú korporátne dlhopisy prezentované širokej verejnosti: „No ako skutočne výnosná, tutová a garantovaná investícia rozhodne nie sú.“ Inštitucionálny investor totiž podľa neho o ich rizikách vie, bežný občan nie.