Zdroj: Freepik

Cena zlata je historicky najvyššia

Česká národná banka (ČNB) vo veľkom nakupuje zlato, momentálne jeho zásoba v českých sejfoch dosahuje hodnotu takmer 32 miliárd českých korún. Oproti začiatku tohto roka sa jej podarilo už zdvojnásobiť množstvo nakúpeného zlata na 20 ton.

Guvernér ČNB Aleš Michl má však ešte odvážnejšie ciele a objem zlatých rezerv by chcel späťnásobiť. „Chceme sa dostať na sto a viac ton, postupne, počas niekoľkých rokov. Zlato je dobré na diverzifikáciu, má nulovú koreláciu s akciami,“ povedal ešte minulý rok Michl pre týždenník Ekonom.

V poslednom čase patrí ČNB medzi top svetových nákupcov zlata medzi centrálnymi bankami. Začiatkom tohto roka bolo Česko piatou krajinou v poradí s najväčším nárastom zlatých rezerv na svete. Viac zlata nakúpili len Singapur, Čína, Turecko a India. „Zlatá horúčka“ má vplyv aj na cenu zlata, ktorá je v priemere tento rok historicky najvyššia.

Experti sa nezhodnú

Jedným z hlavných dôvodov, prečo je podľa ekonómov nákup zlata správnou cestou, je, že zlato na rozdiel od zahraničných mien v portfóliu nemá žiadneho emitenta a nehrozí uňho devalvácia hodnoty. Taktiež dokáže stlmiť kolísavosť ceny cenných papierov.

Vysoká cena zlata v českých zásobách je, okrem významného nákupu, tiež výsledkom celosvetovo napätej geopolitickej situácie a vysokej inflácie. Niektorí ekonómovia vidia vo vysokej cene, naopak, príležitosť na to, aby sa zlata výhodne zbavili.

„Zlato má zmysel pre krajiny, ktoré chcú znížiť svoju závislosť od západných mocností. Cena zlata je ovplyvnená iba ponukou a dopytom. Do ceny zasahujú teda psychologické faktory a fascinácia ľudí touto komoditou,“ povedal pre e15 ekonóm Tomáš Tyl.

Naopak, medzi argumenty pre redukciu zlata v rezervách patrí napríklad, že zlato nenesie úrok, je nutné ho fyzicky skladovať a nemá stabilnú, ale premenlivú hodnotu.

Nakupujú aj české domácnosti

Česká verejnosť vníma nákup zlata skôr pozitívne a odpredaj, naopak, negatívne. Významné navyšovanie zlatých rezerv môže teda podľa hlavného ekonóma Českej bankovej asociácie Jakuba Seidlera posilniť dôveru občanov v ČNB.

V posledných rokoch totiž aj inak skromné české domácnosti nakupujú zlato v dôsledku neistôt v podobe pandémie koronavírusu, vojny na Ukrajine a inflačnej krízy. Trh s fyzickým zlatom reaguje na hrozby tak, že zatiaľ čo v roku 2019 nakúpili Česi len necelú tonu zlata, v roku 2022 to boli už tri tony.

Výhodou zlata je, že na rozdiel od iných kovov je oslobodené od dane z príjmu. V praxi to znamená, že človek platí pri nákupe skutočnú cenu kovu a plus maržu. Na druhej strane si však obchodníci pri výkupe zlata účtujú o niečo nižšiu cenu, ako je aktuálna trhová cena. V Českej republike je tak výrazne dominantný podiel nakupujúcich oproti predávajúcim.

Kvôli oslabenej korune zlato predávali

V minulosti Česká republika odpredala veľkú časť zlata zo svojich rezerv. Medzi rokmi 1997 a 1998 predala až 56 ton zlata a nechala si iba 14 ton. Dodnes nepatrí toto rozhodnutie medzi tie populárne, banka si však za ním stojí.

„Zlato prestalo vyhovovať potrebám ČNB. Česká koruna v roku 1997 prechádzala krízovým obdobím a použitie devízových rezerv k menovým intervenciám sa stalo realitou. Predajom zlata ČNB získala v tom období vyššiu likviditu a stabilitu výnosov,“ píše centrálna banka.

V porovnaní s dneškom, keď je cena zlata niekoľkonásobne vyššia ako vtedy, sa môže vtedajší predaj zdať ako nevýhodný. Aj preto, lebo ČNB dnes zlato vo veľkom kupuje za drahšie. Ekonómovia sa zhodujú, že v tom čase nešlo o najvýhodnejšiu investíciu, dávala však zmysel pri intervencii proti oslabeniu koruny.

So zlatom proti sankciám

ČNB však nie je jediná centrálna banka, ktorá vo veľkom nakupuje zlato. Všetky centrálne banky dokopy nakúpili iba za prvý štvrťrok tohto roka 228 ton zlata. Oproti minulému roku v tom istom časovom období vzrástol objem nakúpeného zlata do rezerv o 176 %.

V rámci Európskej únie však v posledných desiatich rokoch nakupovali zlato iba centrálne banky Poľska a Maďarska. V porovnaní s okolitými štátmi je teda podiel zlata v ČNB relatívne malý. Štáty, ako USA, Nemecko či Francúzsko, tento drahý kov nenakupujú, na druhej strane však majú rezervy v hodnote niekoľkých tisíc ton.

Jedným z výrazných faktorov stúpajúceho nákupu zlata je vojna na Ukrajine. Najmä autokratické štáty zostali zaskočené krokmi západných bánk, ktoré zmrazili časť ruských devízových rezerv. Práve zlato však funguje ako nástroj, s ktorým je možné sa sankciám vyhnúť.