Centrálne banky niektorých krajín nakupujú tony zlata, veria v stávku na istotu

Foto: Shutterstock

Prečo centrálne banky nakupujú zlato

Centrálne banky vlani pridali do svojich zásob 1 136 ton zlata v hodnote viac ako 70 miliárd dolárov. Tie totiž (správne) predpokladajú, že zlato si udrží svoju hodnotu aj v turbulentných časoch geopolitických nepokojov, vysokej inflácie, energetickej krízy či pomalého postpandemického zotavovania sa svetových ekonomík. Navyše na rozdiel od mien a dlhopisov sa nespolieha na žiadneho emitenta ani vládu.

Zlato tiež umožňuje centrálnym bankám diverzifikovať svoje aktíva mimo tých najzásadnejších, medzi ktoré sa radí napríklad americký dolár. „Je to pokračovanie trendu z predchádzajúceho roku. Na geopolitickom aj makroekonomickom fronte je priveľa neistoty a volatility, preto záujem o zlato rastie,“ povedal analytik Svetovej rady pre zlato Krishan Gopaul pre agentúru Reuters.

Kto najviac nakúpil a kto najviac predal

Zrýchlenie nakupovania zlata nastalo v druhej polovici minulého roku a prehuplo sa aj do začiatku roku 2023. Pritom ešte v roku 2021, teda v časoch kulminácie pandémie koronavírusu, nákupy zlata slabli. Vlani urobili najväčšie nákupy zlata centrálne banky Turecka, Číny, Egypta a Kataru.

V roku 2023 najväčší prievan na trhu so zlatom urobila Centrálna banka Singapuru, ktorá za prvé tri mesiace 2023 nakúpila takmer 70 ton zlata. Na druhom mieste je Centrálna banka Číny s prírastkom bezmála 58 ton zlata a Turecko, ktorého centrálna banka kúpila vyše 30 ton zlata. Nasledujú India, ktorej pribudlo 7,25 tony a Česko, ktoré nakúpilo 1 540 kilogramov zlata.

Naopak, najväčší pokles zlatých rezerv v správe centrálnych bánk zaznamenali Kazachstan, Uzbekistan, Kambodža, Rusko a možno prekvapujúco aj nový člen eurozóny Chorvátsko.