Zdroj: Shutterstock

Mínus 4 % z ceny

Aktuálne sa zlato predáva za približne 1 830 dolárov za troyskú uncu. Za necelý týždeň spadlo na túto cenu z viac ako 1 900 dolárov. Bol to najprudší týždenný prepad ceny žltého kovu od júna predminulého roku. Zlato tak stratilo 4 % zo svojej ceny.

Keďže táto investičná komodita patrí medzi najstabilnejšie v histórii vôbec, vzniká tu priestor pre špekulácie a „zaručené prognózy“. Analytici tvrdia, že príčinou momentálneho poklesu ceny zlata sú najmä vysoké úrokové sadzby, ktoré Federálny rezervný systém (FED) v USA drží na úrovni 5,5 %.

Tieto vysoké úrokové sadzby sú pre zlato nevýhodné. Najvýraznejšie sa to prejavuje napríklad vo vzťahu k dlhopisom, kde sú vyššie úrokové sadzby, naopak, výhodou. Negatívne sa prejavujú už aj samotné vyhlásenia FED-u, že so znižovaním úrokových sadzieb sa nebude ponáhľať, ale v záujme definitívneho skrotenia vysokej inflácie v krajine ich plánuje aj naďalej držať na súčasnej úrovni.

Krachy bánk aj vojnový konflikt

Tak, ako vysoké úroky cene zlata škodia, nedávny krach niekoľkých bánk na americkom trhu – Silvergate, Silicon Valley Bank a Signature Bank – vyvolal úplne opačný efekt. Drobní aj veľkí investori automaticky začali vzhliadať opäť k zlatu, ktoré je z dlhodobého hľadiska považované za jednu z cenovo najmenej volatilných investícií.

Podobná situácia, ktorá znamenala zvýšenie ceny zlata, nastala aj v roku 2022 bezprostredne po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine. Akciový trh sa síce prepadol, no zlato si svoju hodnotu dokázalo udržať. Ba čo viac, v marci minulého roku sa jedna unca predávala za rekordných 2 050 dolárov. K podobnej cene sa zlato priblížilo aj v apríli 2023.

Viacero cenových kotrmelcov

Zlato je dlhodobo považované za investičný ostrov istoty. Od nepamäti sa vnímalo ako hodnotná cenina. No aj ono vo svojej histórii zažilo niekoľko zaujímavých cenových kotrmelcov. Napríklad, keď ho v stredoveku ako platidlo nahradilo lacnejšie striebro. Alebo keď ako dlhoročná oficiálna mena v roku 1971 o toto privilégium prišlo a jeho cena sa prepadla na slabučkých 35 dolárov za uncu.

Naďalej však zostalo zaujímavé najmä pre investorov, a to predovšetkým v čase kríz a ekonomickej neistoty, čo sa naplno prejavilo v náročných rokoch 2008 aj 2020. Po vypuknutí vojny na Ukrajine, v čase nedostatku a nedostupnosti fyzických peňazí, sa s ním opäť začalo počítať ako s neoficiálnym hotovostným platidlom.

Chcú ho aj centrálne banky

Zlato pritom nenakupujú len inštitucionálni investori, ale dokonca aj centrálne banky. Napríklad Česká národná banka (ČNB) za jediný rok kúpila až 10 ton zlata, vďaka čomu svoje zlaté rezervy dokázala zdvojnásobiť. Guvernér ČNB Aleš Michl dokonca hovorí o tom, že má v pláne zvýšiť zásoby zlata až päťnásobne.

Podľa ekonóma Tomáša Tyla má nakupovanie zlata zmysel pre tie krajiny, ktoré chcú znížiť svoju závislosť od svetových veľmocí. V posledných mesiacoch viac zlata nakúpili aj krajiny, ako napríklad Singapur, India či Turecko, a spomedzi európskych Poľsko a Maďarsko.