Foto: Unsplash

Cena zlata rastie už od novembra minulého roku. Vtedy sa odrazila od hodnoty 1 730 dolárov za troyskú uncu k dnešným takmer 2 100 dolárom.

Centrálne banky nakúpili tony zlata

Jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý prispel k zvyšovaniu ceny zlata, je dopyt centrálnych bánk po ňom, ktorý v prvom štvrťroku tohto roku dosiahol rekordné úrovne. Najviac nakupovali centrálne banky v Singapure, Číne, Indii, Turecku a tiež v Českej republike. Vo svojej správe to uviedla Svetová rada pre zlato (WGC).

Centrálne banky počas prvých troch mesiacov tohto roka nakúpili spolu 228 ton zlata, čo je o 34 % viac ako v rovnakom období v roku 2013, keď sa im podarilo nakúpiť dosiaľ najviac zlata vôbec.

Nákupy zlata centrálnymi bankami však nie sú len otázkou roku 2023. Ony už tieto nákupy realizujú dlhšie, pričom už v minulom roku nakúpili viac ako tisíc ton tohto žltého kovu, čo bol tiež nový rekord. Centrálne banky, naopak, predávali výrazne menej zlata ako v minulosti. Väčšie predaje boli zaznamenané len u centrálnych bánk v Uzbekistane a Kazachstane.

Krátkodobo – volatilita, dlhodobo – býčí výhľad

Aký osud čaká zlato v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch? Zatiaľ čo krátkodobý výhľad poukazuje na pokračujúcu volatilitu, Saxo Bank predpovedá pre investičné kovy býčí výhľad. Ten budú podľa banky poháňať najmä situácia na bankovom trhu v USA, pokračujúce oslabovanie dolára a postupné zvyšovanie geopolitického napätia.

„Hrozí, že súčasná banková kríza sa stane systémovou v dôsledku nedostatočného riadenia rizík, nedostatku transparentnosti, nadmerného pákového efektu a spoliehania sa na krátkodobé financovanie,“ vysvetľuje komoditný stratég banky Ole Hansen.